Kniha Genezis: Obsah a Význam Prvej Knihy Biblie

Kniha Genezis je úvodom do celku Písma a prvou knihou Starého zákona. Genezis sa dá preložiť ako počiatok, narodenie, zdroj. V úvodných kapitolách vyrozpráva o človeku ako takom, o jeho mieste vo svete a o jeho základnom určení.

Príbehy o Božom stvorení, o Adamovi a Eve, o potope a o praotcoch boli v dobe svojho vzniku kritickou odpoveďou Izraela na dobové tradície o bohoch a ľuďoch. Po staletí formovali židovskú i kresťanskú tradíciu a i dnes patria k najznámejším biblickým látkam.

Kniha Genezis má väčšinou historický charakter, keď chronologicky opisuje príbeh a vzostup hebrejského národa v časoch starovekého Blízkeho východu. Prvá časť Genezis sa odohráva počas krátkych 350 rokov.

Moderný človek v súčasnej sekularizovanej kultúre často čelí potrebe zladenia svojej viery s pokročilými poznatkami prírodných vied. Sčítaní ľudia vedia, že naozaj existuje mnoho mýtov, ktoré kresťanskú vieru falošne znevažujú ako protivedeckú.

Ako teda treba chápať tieto úvodné časti Biblie? Alebo majú pravdu ľudia, ktorí odmietajú mnohé vedecké výsledky vrátane celej teórie evolúcie, pretože najvyššie vždy bolo a musí byť Písmo? Biblia nie je prírodovedecká učebnica a mnoho vyjadrení v nej má metaforický význam.

Stvorenie Sveta (Genezis 1-2)

1 Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. 3 Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. 5 A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý.

Gn 1,1 - Úvodom Pentateuchu, a tak i celého Písma, je nádherná rozprava o tom, ako Boh svojím všemohúcim slovom stvoril svet a ako ho za šesť dní (hexaemeron = héx ,šesť' a heméra ,deň') usporiadal a upravil. Svätopisec krátko, ale výstižne pripisuje vznik celého sveta jedinej príčine, Bohu, pôvodcovi všetkých jestvujúcich vecí.

Pri čítaní biblického textu je potrebné si uvedomiť, že nie je vedeckou správou, že je plný symbolickej reči, ktorú je potrebné exegeticky správne vyložiť, a že jeho rozprávanie nie je "lineárne", ale sa v ňom prekrývajú rozličné vrstvy, literárne druhy, historické epochy a rôzne druhy reality.

Preto treba pamätať na "literárny zmysel" jeho textu, na zmysel, aký mu dal cez výrazové prostriedky ľudského autora jeho pôvodný autor - Boh: "Keďže však vo Svätom písme Boh prehovoril prostredníctvom ľudí a ľudským spôsobom, aby vysvetľovateľ Svätého písma dobre pochopil, čo nám chcel Boh povedať, musí pozorne skúmať, čo vlastne mali svätopisci v úmysle vyjadriť a čo Boh uznal za dobré prejaviť ich slovami. Aby sme zistili úmysel svätopisca, treba si okrem iného všímať aj literárne druhy" (DV, čl. 12).

"Na počiatku" rozumej na počiatku času, na začiatku Božej činnosti navonok. Predtým nejestvovalo nič, okrem Boha. "Stvoril", hebr. ,bárá', t. j. urobil z ničoho. Sloveso v tejto forme vyjadruje výhradne činnosť Božiu, a to nezávislú od hmoty. "Boh", ktorého nik nestvoril, lebo on má príčinu svojho bytia v sebe samom, je večný. - "Nebo a zem" - tieto slová tu značia svet, vesmír. Slovo "svet" sa totiž v hebrejčine nevyskytuje.

Gn 1,2 - "Zem" tu znamená zemskú prahmotu. O Bohu hovorí Božie zjavenie väčšinou obrazným spôsobom, vlastným človeku tých čias, a potom ľudská reč nemá vyjadrovacie prostriedky, primerané Božej skutočnosti. To platí aj o zvrate "Duch Boží sa vznášal nad vodami", ako prameň poriadku, svetla a krásy.

Stvorenie všetkých vecí je dejinnou skutočnosťou; spôsob, ako sa nám podáva, je literárno-umelecký. Ale aj tu badať akúsi prirodzenú následnosť: zachováva sa vzostupný ráz, ako ho vyžaduje prírodná veda. Vrcholom Božieho stvoriteľského činu je človek. Svätopisec nám však nepodáva vedecké vysvetľovanie o vývine sveta, ale vychádza z predstáv, ktoré boli bežné v čase, v ktorom žil, keď sa zem pokladala za stred vesmíru.

Zem si predstavovali ako plávajúci ostrov na hlbočinách, ktorý prikrývala ako pologuľa pevná obloha. Na vnútornej časti oblohy boli svetelné zdroje, slnko, mesiac a hviezdy, a na vonkajšej vrchnej časti boli uskladnené vo veľkých struhách vrchné vody, ktoré v čase dažďov prichádzali na zem (Gn 7,11; Ž 148,4 atď.).

Gn 1,4-5 - Tma sa odstraňuje stvorením svetla. Svetlo bolo stvorené v prvý deň, hoci svetelné zdroje zaujmú svoj priestor len vo štvrtý deň. Svetlom sa začína nový poriadok na svete. Aké svetlo má na mysli svätopisec, nevedno. - Boh dáva stvoreným veciam mená. To značí, že všetko, čo stvoril, je v jeho moci a od neho závislé.

Gn 1,6-8 - Boh zapája nespútané vody do svojho diela stvorením "oblohy", ktorá má za úlohu oddeľovať vrchné vody od spodných.

Gn 1,9-10 - Božím zásahom dochádza k rozčleneniu na zemi a k vzniku vegetatívneho života. Pevná zem je oddelená od vôd.

Gn 1,20-24 - Boh je stvoriteľom všetkého tu na zemi. Vývin rodov, že by sa dokonalejšie druhy zvierat vyvíjali z predchádzajúcich jednoduchších, je prírodovedecká teória, o ktorej Biblia nehovorí.

Gn 1,26 - Pri stvorení predchádzajúcich tvorov Boh "povedal, a stalo sa" (3, 6, 9, 11, 14, 20, 24). Pred stvorením človeka predchádza akási úvaha, porada Boha so sebou. Už z toho možno tušiť, aká bude hodnota človeka. Lenže ju bude ešte väčšmi vidno z toho, že človek bude stvorený na obraz Boží.

"Urobme človeka na náš obraz" - v množnom čísle môže znamenať slávnostný spôsob Božieho uvažovania, alebo že sa Boh rozhodoval pred celým nebom. - "Na náš obraz" by mohlo znamenať fyzickú podobnosť, aká bola medzi Adamom a jeho synom (5,3), preto sa dodáva "a podľa našej podoby", čo odlišuje človeka od všetkých ostatných živočíchov a predpokladá podobnosť s Bohom v inteligencii, vo vôli, v moci; človek je osoba.

Gn 1,28 - Ako vo v. 22. "požehnáva" Boh zvieratá, tak aj tu "požehnáva" prvých ľudí. Požehnanie sa vzťahuje na ich množenie. Človek a zvieratá dostávajú od Boha moc, aby sa obnovovali a rozmnožovali a takto zachovali natrvalo svoj rod. Boh prepožičiava tu tvorom svoju tvoriteľskú moc.

Boh za 6 dní stvoril svet: nebesia, zem, svetlo, oblohu, súš, rastliny, svetlo hviezd, živočíchy, človeka na svoj obraz. Siedmy deň Boh odpočíval.

Stvorenie sveta podľa knihy Genezis

Adam a Eva (Genezis 2-3)

Boh utvoril človeka z hliny a vdýchol život do jeho nozdier a dal ho do raja. V strede rajskej záhrady bol strom poznania dobra a zla. Boh zakázal jesť zo stromu poznania. V spánku Boh vybral Adamovi rebro a z neho vytvoril ženu.

Boh požehnal siedmy deň. Ľstivý had pokúša ženu a ona zje ovocie zo stromu poznania a dá aj mužovi. Potom sa im otvorili oči a zbadali, že sú nahí, zahalili sa a skryli pred Bohom.

Boh ich preklial pre to, čo urobili a vyhnal z raja. Adam nazval svoju ženu Eva (Život). K východu z raja postavil cherubov a ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života.

Adam a Eva v raji

Kain a Ábel (Genezis 4)

Eva porodila syna Kaina a potom Ábela. Kain bol roľník a Ábel pastier oviec. Keď priniesli obetu Bohu, Ábelova obeta z najtučnejších oviec bola prijatá a Kainova nie. Kain sa nahneval, zabil brata a Boh ho preto preklial. Kain mal mnoho potomkov. Eva porodila syna Seta.

Noe a Potopa (Genezis 6-9)

Ľudské srdcia boli ustavične naklonené na zlé a hriešne, preto Boh oľutoval, že stvoril človeka. Iba Noe našiel milosť u Boha. Zem bola skazená a preto sa Boh rozhodol všetko zaliať v potope.

Noemu kázal zhotoviť veľký koráb do ktorého majú vojsť Noe so ženou a jeho traja synovia so ženami a z každého druhu živočíchov po pároch.

Noe s rodinou a zvieratami nastúpili do korába a 40 dní pršalo a vody zaplavili všetko na 150 dní.

Prestalo pršať a voda klesala. Z okna korába vypustil krkavca, ktorý sa vracal. Keď sa holubica, čo Noe vypustil z korába vrátila späť s olivovou ratolesťou, poznal, že vody zo zeme zmizli. Keď ju vypustil o 7 dní holubica sa už nevrátila, podľa čoho vedel, že vody už opadli.

Zem vyschla a všetci vystúpili z korába na zem. Boh sľúbil, že už nikdy nevyhubí všetko živé.

Boh požehnal Noeho a jeho synov. Na znak, že už nevyhubí živé bytosti, Boh zjavil dúhu na nebi. Noe sa opil a ležal nahý v stane. Dvaja synovia ho prikryli tak, že ho nevideli nahého a Noe preklial najmladšieho syna.

Noeho rodina sa rozrástla a naplnila zem.

Noemova archa

Babylonská veža (Genezis 11)

Na zemi sa hovorilo jedným jazykom. Z pálených tehál chceli urobiť vysokú vežu siahajúcu až do neba. Bohu sa to nepáčilo a pomiatol im jazyky aby sa nerozumeli a oni sa rozpŕchli po celej zemi a mesto Bábel prestali stavať.

Abrahám (Genezis 12-25)

Pán povedal Abramovi, aby odišiel zo svojej krajiny od svojich príbuzných do krajiny, ktorú mu ukáže. Dostal prísľub, že Boh z neho urobí veľký národ, preslávi a požehná ho. Abram poslúchol Pánov príkaz a odišiel so svojou ženou Sarai, synovcom Lotom a služobníctvom. Odišli do krajiny Kanaán, ktorú sa Boh rozhodol dať jeho potomstvu.

V krajine nastal hlad a vybral sa do Egypta. Jeho žena bola pekná a aby ho nezabili, volal ju sestrou. Faraón prišiel na to, že Sarai je jeho ženou a Boh ho pre ňu trestá a vyprevadil ich z Egypta.

Cestou sa utáborili a nebolo dosť pastvy per Abramove aj Lotove stáda dobytka, tak sa rozdelili. Lot sa utáboril v Sodome, ale Sodomčania boli zlí a hriešny. Pán Boh prisľúbil Abramovi, že rozmnoží jeho potomstvo ako prach na zemi.

Mnohí králi sa spojili a bojovali proti ostatným kráľom. Pri úteku vzali so sebou zo Sodomy aj Lota do zajatia. Keď sa to dozvedel Abram, vyslobodil ho aj s jeho majetkom a ľudom. Kráľ Melchizedech požehnal Abrama.

Pán sa prihovoril Abramovi a hoci nemal dediča, prisľúbil mu, že jeho potomstva bude ako hviezd na nebi a Abram uveril. Urobil zo zvierat obetu a Pán mu zjavil, že jeho potomstvo bude otročiť 400 rokov, ale potom vyjde s veľkým majetkom.

Keďže Sarai stále nedala Abramovi potomstvo, poslala ho k ich slúžke Agar a počali spolu dieťa. Agar sa však dívala sa svoju pani s opovrhnutím a pre tvrdé zaobchádzanie utiekla. V púšti sa jej zjavil Pánov anjel, poslal ju späť k Abramovi a vyjavil jej, že aj z jej potomstva bude nespočetné množstvo. Sarai sa na Pánov príkaz premenovala na Sáru a dostala prísľub, že aj ona počne syna a dá mu meno Izák. Dali sa obrezať všetci, aj Abrahám.

Abrahámovi sa zjavili traja Boží mužovia, pohostil ich a oni prorokovali Sáre, že do roka bude mať syna, no ona neverila. Odprevadil ich a Pán zjavil, že hriechy Sodomy sú veľké. Nato Abrahám začal zjednávať s Pánom, aby pre 50 spravodlivých nezničil všetkých a postupne mu Pán prisľúbil, že nevyhubí ani kvôli desiatim spravodlivým.

Dvaja Pánovi anjeli prišli k Lotovi do Sodomy, on ich pohostil a v jeho dome ich prepadli všetci Sodomčania. Vyviedli Lota s rodinou z mesta a Pán zničil Sodomu a Gomoru ohňom z neba. No Lótova žena sa obzrela a premenila sa na soľný stĺp. Lót býval s dcérami v jaskyni a oni opili otca a mali s ním synov.

Abrahám odišiel na juh a u kráľa Abimelecha sa Sára vydávala za jeho sestru a kráľ ju dal uniesť. V noci sa kráľovi zjavil Pánov anjel, varoval ho, on ju prepustil a obdaroval Abraháma.

Sára porodila syna Izáka keď mal Abrahám 100 rokov. Abrahám posiela Agar s chlapcom preč, no Boh bol s chlapcom. Abrahám a kráľ Abimelech uzavreli pri studni Bersabe zmluvu o priateľstve.

Pán posiela Abraháma do krajiny Morja a káže mu obetovať syna Izáka. Pripravil zápalnú obetu, poviazal Izáka a chystal sa ho zabiť nožom. Vtom ho Pánov hlas zastavil, lebo uvidel, že sa bojí Boha. Zdvihol oči a uzrel v kroví barana, ktorého obetoval namiesto Izáka.

Sára zomrela a Abrahám ju pochoval v jaskyni, ktorú kúpil.

Obetovanie Izáka

Izák a Rebeka (Genezis 24-26)

Abrahám posiela najstaršieho sluhu do svojej vlasti k príbuzným, aby priviedol ženu pre Izáka. Pri studni spoznal tú pravú, Rebeku, podľa toho, že napojila aj jeho ťavy, ako predpovedal. Vypýtal ju od otca a aj ona súhlasila a stala sa Izákovou ženou.

Abrahám sa znovu oženil a mal veľa potomkov, no majetok dal len Izákovi a ich poslal do východnej krajiny. Abrahám zomrel a Izák a Izmael ho pochovali pri Sáre.

Rebeka počala dvoch synov a Pán jej zjavil, že starší bude slúžiť mladšiemu. Prvý sa narodil Ezau, červený a chlpatý a po ňom Jakub, ktorý držal brata za pätu. Ezau bol udatný lovec a Jakub bol tichý. Izák mal radšej Ezaua a Rebeka Jakuba. Ezau odprisahal Jakubovi prvorodenstvo za misku šošovice.

V zemi nastal hlad a Izák odišiel ku kráľovi Abimelechovi. Rebeku nazýval sestrou, aby ho azda nezabili pre jej krásu, no kráľ na to prišiel a ochránil ich. Izák odišiel od kráľa lebo veľmi zbohatol. Zjavil sa mu Pán a požehnal ho. Vykopali si studňu. Na púšť za ním prišiel kráľ a odprisahali si priateľstvo.

Jakub (Genezis 27-36)

Izák zostarel a oslepol. Chcel požehnať Ezaua, no Rebeka to počula a na ruky dala Jakubovi kožušinu a poslala ho s jedlom k otcovi. Otec ho nepoznal a požehnal ho. Ezau sa nahneval, chcel brata zabiť a preto Rebeka Izáka posiela k svojmu bratovi Labanovi.

Jakub prijíma požehnanie od Izáka a odchádza. Jakubovi sa cestou zjavil Pán, prisľúbil mu krajinu a mnoho potomstva.

Jakub stretol Ráchel, Labanovu mladšiu dcéru a pri studni a napojil jej stádo. Zamiloval sa do nej a slúžil za ňu Labanovi 7 rokov. Laban podviedol Jakuba a po hostine k nemu doviedol staršiu dcéru Liu. Jakub slúžil ešte ďalších 7 rokov aby dostal Ráchel za ženu. Lia porodila synov a Ráchel bola neplodná.

Jakub mal synov so slúžkou na prianie Ráchel a ďalšie deti s Liou aj jej slúžkou. Pán požehnal aj Ráchel syna Jozefa. Jakub sa dohodol s Labanom, že si oddelí strakaté kusy zo stáda, ktorých bolo Jakubovou šikovnosťou veľa a bol bohatý.

Laban so synmi mu závidel a preto Jakub so ženami, synmi a všetkým čo mu patrilo utiekol k otcovi do krajiny Kanaán. Laban dohonil Jakuba vyčítal mu že utiekol a hľadal bôžikov, čo mu Ráchel ukradla, no nič nenašiel. Laban s Jakubom sa zmierili.

Jakub ponížene poslal poslov k bratovi Ezauovi, ten mu vyšiel oproti so 400 mužmi a Jakub sa bál. Poslal mu oproti poslov so stádami, ako dar na uzmierenie. Keď čakal sám, akýsi Boží muž s ním zápasil až do východu zory a keď Jakub zvíťazil aj s vykĺbeným bedrom, dostal požehnanie a nové meno Izrael.

Jakub s Ezauom sa objali a plakali. Ezau na Jakubovo naliehanie prijal dary a vrátili sa.

Sychem, syn kniežaťa Hemora, znásilnil Jakubovu dcéru Dinu a knieža ju bol pýtať pre syna za ženu. Sľúbili im Dinu a oni sa dali obrezať. Jakubovi synovia zabili knieža aj syna, vyrabovali mesto a vzali zajatcov.

Jakub zakopal všetkých cudzích bohov, čo mali pri sebe a so všetkými odišiel do Betelu. Boh premenoval Jakuba na Izraela (Jakub=Izrael) . Ráchel cestou zomrela pri pôrode, no zanechala syna Benjamína. Izrael mal 12 synov. Izák zomrel.

Ezau s rodinou odišiel od Jakuba do inej krajiny. Mal mnoho potomkov.

Jozef (Genezis 37-50)

Jakub sa usadil v krajine Kanaán. Izrael mal najradšej Jozefa a bratia ho preto a pre jeho sny znenávideli. Snívalo sa mu totiž, že viazali snopy a snopy jeho bratov sa začali klaňať jeho snopu. A v druhom sne sa mu klaňalo slnko, mesiac a jedenásť hviezd.

Bratia chceli Jozefa zabiť, no hodili ho len do prázdnej cisterny. Nakoniec ho predali za 20 strieborných karaváne do Egypta. Bratia Jozefovu tuniku namočili do krvi a poslali otcovi, ktorý si myslel, že ho zožrala divá zver.

Jakubov syn Júda a oženil a mal deti, dvaja synovia a žena mu zomreli. Júda cestou stretol Tamaru, jeho ovdovenú nevestu a počal s ňou dieťa, lebo ju zahalenú nespoznal pokladajúc ju za neviestku. Kým poslal po kozľa, ona odišla aj s jeho prsteňom, šnúrou a palicou, čo dostala do zálohy. Keď ju chceli upáliť pre smilstvo, podľa vecí Júda spoznal, že on je otcom dvojičiek.

Jozefa odvliekli do Egypta do otroctva k Putifarovi, ktorý ho časom spravil správcom svojho majetku. Pánova žena zvádzala Jozefa a krivo ho obvinila, že sa ju pokúsil znásilniť. Jozefa uväznili.

Jozef vyložil sny dvoch spoluväzňov z faraónovho dvora z ktorých o 3 dni čašníka povýšili a pekára obesili.

Faraón mal sny a nikto ich nevedel vysvetliť. Čašník povedal faraónovi o Jozefovi a on mu povedal význam snov v ktorých Boh predpovedá 7 úrodných a 7 neúrodných rokov. Faraón ustanovil Jozefa za správcu nad celou Egyptskou krajinou, mal vtedy 30 rokov. Za 7 úrodných rokov urobili zásoby z nadbytku. Jozef dostal Putifarovu dcéru za ženu a mal dvoch synov. Potom v celej krajine nastal hlad, no egypťania mali dosť aj pre okolité krajiny.

Jakub posiela 10 synov do Egypta nakúpiť obilie. Keď prišli bratia k Jozefovi, spoznal ich, no oni jeho nie. Jozef ich označil za vyzvedačov, dal do väzenia na tri dni, nabalil im obilie s ich peniazmi a poslal k otcovi po najmladšieho brata Benjamína, zatiaľ čo jeden z nich ostal vo väzení. Jakub nechce pustiť Benjamína.

Keď sa im minulo obilie, Izrael napokon pustil Benjamína a šli do Egypta aj s darmi. Jozef pohostil bratov vo svojom dome.

Jozef nabalil bratom plné vrecia potravín aj s ich peniazmi a najmladšiemu kázal dať do vreca svoj strieborný pohár. Jozef poslal svojho správcu za nimi a pohár našiel, za čo mal ísť Benjamín do otroctva. Vrátili sa späť.

Jozef sa rozplakal a dal sa spoznať bratom a posiela ich, aby priviedli otca. Aj faraón sa to dozvedel a pozval ich k sebe. Bratia sa vrátili k otcovi aj s veľkými darmi.

Izrael s celou rodinou a všetkým čo mal prišiel do Egypta. Jozef vyšiel naproti svojmu otcovi a zvítali sa.

Jozef s bratmi predstúpili pred faraóna a dostali súhlas, aby sa usídlili v najlepšom kraji. Jakub požehnal faraóna. V krajine bol veľký hlad a Jozef dal stiahnuť všetky peniaze z krajiny a skupoval dobytok a všetky pozemky. Obyvatelia sa stali faraónovými nevoľníkmi. Z úrody museli všetci okrem kňazov odovzdávať faraónovi pätinu.

Jakub si adoptoval Jozefových dvoch synov a požehnal ich, pričom uprednostnil mladšieho.

Jakub si zavolal synov. Prvorodenému Rubenovi nedal prvenstvo, Simeon a Lévi doplatili na svoju zúrivosť, Júdu požehnal, Zabulon býva na morskom pobreží, Isachar poddane odpočíva, Dan vymôže právo svojmu ľudu, Gad sa nedá ozbíjať, Aser má jedla nadbytok, Neftali má krásne reči, Jozef je ako požehnaný ovocný strom a Benjamín je dravý vlk. Podľa nich je 12 izraelských kmeňov. Vyslovil prianie, nech ho pochovajú pri Abrahámovi, Sáre, Izákovi, Rebeke a Lii a skonal.

Izraela zabalzamovali a faraón dovolil Jozefovi pochovať otca do krajiny Kanaán. Pochovali ho a vrátili sa späť. Jozef upokojil bratov a prisľúbil, že sa o nich postará.

Jozef vykladá faraónovi sny

Významné Postavy a Udalosti v Knihe Genezis

tags: #biblia #kniha #genezis