Biblia, Ľud Boží a Význam "Amen"

V kontexte súčasných udalostí a konfliktov, ako je brutálny útok Hamasu na Izrael 7. októbra 2023, si kresťania oprávnene kladú otázky o úlohe Izraela a Božieho ľudu. Odpoveď na túto otázku je dôležitá, pretože v našich zboroch židovskí a palestínski kresťania uctievajú jedného Pána Ježiša Krista.

Boží ľud sú tí, ktorí sú obývaní Duchom Ježiša, Mesiáša (Krista) a kráľa. Ako hovorí David Peterson: „Vernosť oslávenému Kristovi je to, čo určuje príslušnosť k pravému Božiemu ľudu“ (Skutky, 186).

Čo to teda znamená pre súčasných Izraelčanov? O Izraelitoch v jeho dobe Pavol hovorí, že „im patrí synovstvo aj sláva, aj zmluvy, im bol daný Zákon aj bohoslužba, aj prisľúbenia“ (Rim 9:4). A ešte viac: „Ich sú otcovia a z nich pochádza podľa tela Kristus, ktorý je nad všetkými, Boh požehnaný na veky. Amen.“ Pavol však opatrne hovorí, že izraelské dedičstvo neprivádza človeka spasiteľne ku Kristovi bez viery.

Niet teda rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pánom všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený. Po tom, čo Pavol hovorí o tom, že Boh povoláva Židov aj pohanov, potvrdzuje svoju poznámku citátom z knihy Ozeáš 2:25 v Liste Rimanom 9:25-26. Tam naznačuje, že pohania sa stávajú Božím ľudom a synmi živého Boha.

Tak hovorí aj u Ozeáša: Svojím ľudom budem volať tých, čo neboli mojím ľudom, a ako milovanú tú, čo nebola milovaná. A stane sa, že na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha. Nezdá sa, že by to bol jeho argument. Pavol objasňuje svoje zmýšľanie o otázke Božieho ľudu v Liste Efezanom 2. Tam vysvetľuje, že v minulých časoch boli pohania vylúčení zo spoločenstva Izraela.

V Efezanom 2:15 Pavol hovorí, že Kristus v sebe „z dvoch [etník] stvoril jedného nového človeka [ľudstvo]“. Práve z tohto dôvodu sa mnohí z prvých kresťanov považovali za tretiu rasu, nové stvorenie, vytvorené zo Židov a pohanov.

Ukazuje sa, že otázka Božieho ľudu sa neriadi našimi očakávanými vzormi. Hoci mnohí kresťania pochopiteľne veria, že Boh obnoví vieru Izraela a splní svoje zasľúbenia o geografickom priestore, List Hebrejom 11 a 12 poukazujú na iný pohľad na vec. A mal by som sa vyjadriť veľmi jasne: Neverím, že Hebrejom 11 a 12 odmieta dispenzačný pohľad na krajinu. V tejto kapitole totiž autor listu Hebrejom definuje vieru v konečnom dôsledku v to, čo je neviditeľné, prostredníctvom toho, čo je viditeľné (Heb 11:1-7).

Vo viere Abrahám poslúchol, keď ho Boh volal, aby odišiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo. Odišiel, hoci nevedel, kam ide. 9 Na základe viery sa usadil v prisľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jákobom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. 10 Očakával totiž mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je Boh.

13 Títo všetci umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale iba z diaľky to videli a pozdravovali. Vyznávali, že sú na zemi cudzincami a pútnikmi. 14 Tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15 Keby totiž mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali dosť času vrátiť sa. 16 Teraz však túžia po lepšej, čiže po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil mesto. Kde je to mesto? Zrejme nikto z tých, ktorí sú vymenovaní v liste Hebrejom 11, nedostal zasľúbené Božie mesto.

Čo je lepšie a ako dosiahnu dokonalosť, keď dosiahnu svoj konečný cieľ? Nuž, v Liste Hebrejom 12:1-3 sa píše, že Ježiš je „pôvodcom a završovateľom našej viery“ (Heb 12:2). Slovo „našej“ je tu kľúčové. A vďaka Ježišovi sa starozmluvní svätí, ktorí neboli dokonalí (Heb 11:40), stali dokonalými. Preto sa v Liste Hebrejom 12:23 hovorí o duchoch „spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť“ prebývajúcich v nebeskom meste. Vďaka nemu sa tí, ktorí neboli dokonalí, stali dokonalými.

Kde žije Boží ľud? Žijú na zemi vo vyhnanstve, kým čakajú na svoju nebeskú vlasť (1Pt 2:11). Zo Židov a pohanov Kristus v sebe stvoril nový ľudský rod. Takže „nezáleží ani na obriezke, ani na neobriezke, ale na novom stvorení.“ (Ga 6:15). Pokiaľ ide o otázku Izraela dnes, môžeme potvrdiť, že Izrael podľa tela má vďaka svojmu vyvoleniu mnohé veľké výsady (Rim 9:3-4). Aby však boli spasení, musia veriť v Krista, a tak sa stať novým stvorením spolu s pohanmi, dokonca aj palestínskymi pohanmi!

V ďalšej časti preskúmame význam niektorých kľúčových biblických pojmov a ich vplyv na kresťanské spoločenstvo:

Význam Biblických Pojmov

Napriek skutočnosti, že Biblia je stále nesmierne aktuálnou knihou, jej svet, kultúra a spôsob uvažovania sa veľmi líšia od nášho súčasného sveta. V Písme nájdeme aj pojmy a mená, ktoré nám znejú zvláštne a niekedy nie sme si celkom istí, či im správne rozumieme.

Abaddon

S týmto hebrejským menom sa stretávame v poslednej knihe Biblie, v Zjavení Jána. (Zj 9,11) Ide o meno anjela podzemskej priepasti (hebr. tehóm, gr. abyssos). Je kráľom démonických bytostí, ktoré v poslednom čase vyjdú na zemský povrch a budú škodiť ľuďom. Jeho hebrejské meno je v Zjavení preložené ako Apollyon. Obidve tieto mená znamenajú Zhubca alebo Ničiteľ. V Starej zmluve predstavuje Abaddon miesto zániku, skazy a býva tak označovaný hrob alebo podsvetie.

Abba

Aramejský výraz je zdôraznenou formou oslovenia, ktorým deti oslovovali svojich otcov. Jeho slovenský ekvivalent by dnes znel „oci“ alebo „ocko“. Ako prvý tak oslovoval Boha Ježiš. V Novej zmluve nachádzame slovo abba na troch miestach, stále v spojení s gréckym výrazom pre otca. V Mk 14,36 tak Pán oslovuje nebeského Otca pri svojej modlitbe v Getsemanskej záhrade. V Rimanom 8,15 píše apoštol Pavel o tom, že znovuzrodení kresťania už nie sú otrokmi, ale prijali „ducha synovstva“, a preto v tomto duchu voláme k Bohu „Abba, Otče!“. O rovnakej skutočnosti píše Pavel tiež v Ga 4,6. Výraz abba ako oslovenie Boha hovorí o novej rovine vzťahu s Ním, ktorú môžeme zakúsiť skrze Ježiša Krista.

Adam

Hebrejský výraz označujúci človeka alebo tiež ľudstvo ako celok, je aj vlastným menom prvého človeka, Adama. Človek bol Stvoriteľom sformovaný „prach zo zeme“, do ktorého Boh vdýchol „dych života“ a človek ožil a stal sa „živou bytosťou“ - dušou. (Gn 2,7) Zem, alebo pôda, či hlina, z ktorej prachu bol človek sformovaný, sa po hebrejsky povie adámá. Človek (ádám) teda podľa mena predstavuje „bytosť stvorenú zo zemského prachu“, v ktorej sa spájajú duchovná a materiálna zložka, „prach zeme“ a „Boží dych“. Splynutím týchto vzniká ľudská duša, osobnosť a uvedomenie si seba samého. Písmo nám objasňuje, že človek bol stvorený „na Boží obraz“ ako mužské a ženské pohlavie.

Alfa a Omega

Alfa a omega predstavujú prvé a posledné písmeno gréckej abecedy. Hebrejský ekvivalent by znel alef a táv. Slovné spojenie „alfa a omega“ sa v Biblii vyskytuje iba v knihe Zjavenie ako označenie Boha (Zj 1,8; 21,6), a to v oboch prípadoch v spojení s vysvetľujúcou frázou „počiatok a koniec“. Nachádzame ho tiež ako označenie Krista (Zj 22,13), pri ktorom je doplnené tiež slovné spojenie „prvý a posledný“. Synovo Božstvo je tak na tomto mieste potvrdené tým, že je označený rovnako ako Boh Otec. Tento výraz ilustruje skutočnosť, že Boh je stvoriteľom aj dokonávateľom všetkých vecí, z neho a prostredníctvom neho povstalo všetko a všetko k nemu smeruje.

Amen

Toto slovo ľudia najčastejšie poznajú ako potvrdzujúcu reakciu (odpoveď) na modlitbu alebo slová nejakého človeka. Amen po modlitbe majú vo zvyku hovoriť židia, kresťania aj moslimovia. Dané slovo je odvodené z hebrejského koreňa, ktorý znamená niečo pevné, stále, dôveryhodné. Od rovnakého koreňa sú odvodené tiež hebrejské slová emuná (vernosť, viera) a emet (pravda). Keď chcel Pán Ježiš zdôrazniť nejaký svoj výrok, uviedol ho slovami: „Amen, amen, hovorím vám...“ V knihe proroka Izaiáša je Hospodin nazývaný „Boh Amen“. Rôzne preklady Biblie to prekladajú ako „pravý Boh“ (Český študijný preklad), „Boh pravdy“ (Biblia 21), „verný Boh“ (Evanjelický preklad) či „Boh nezvratnej vernosti“ (preklad prof. Roháčka).

Na konci modlitby Otčenáš povieme svoje Amen, hovoríme: Nech sa tak stane. Vyjadrujeme tým svoju vieru v to, za čo prosíme. V knihe Zjavenia sa Ježiš sám predstavuje ako Amen, verný a pravdivý svedok (Zj 3:14). Za amen na konci modlitby Otčenáš tak môžeme dosadiť jeho meno. Je to modlitba, ktorá je Ním podpísaná. Ktorá nesie jeho meno, meno svojho autora. A tam, kde stojí jeho meno, si môžeme byť úplne istí pravdivosťou všetkého, čo hovorí i čo sľubuje. Naším amen na konci tejto modlitby sa tak odvolávame na toho, ktorý je Amen, verný a pravdivý svedok. Ako by náš Otec v nebesiach nevypočul prosby svojich detí, podpísané menom jeho milovaného Syna?! Veď preto sa modlíme v jeho mene, lebo sa odvolávame na jeho zásluhy.

Ámos

Prorok Ámos žil a prorokoval v 8. storočí pr. Kr. a bol súčasníkom prorokov Izaiáša a Micheáša. Prorokoval počas vlády judského kráľa Uziáša (779-740 pred Kr.) a izraelského kráľa Jarobeáma II. (783-743 pred Kr.) Títo dvaja králi vládli súčasne 39 rokov medzi rokmi 779-743 pred Kr. Ámos prorokoval „dva roky pred zemetrasením“, ktorého presný dátum nepoznáme. Pred svojím nadprirodzeným povolaním do služby sa Ámos za proroka nepovažoval, nemal nijakú prorockú prípravu ani nepatril k žiadnej z prorockých škôl. Hospodin poveril Ámosa prorokovaním proti severoizraelskému kráľovstvu, ktoré bolo v polovici 8. storočia pred Kr. na vrchole svojej teritoriálnej expanzie, zažívalo pokoj a ekonomický rast. Pod pokrývkou materiálneho blahobytu sa však skrývala morálna prehnitosť. Prekvitalo modlárstvo, náboženské pokrytectvo, súdny systém bol skorumpovaný a utláčanie chudobných bolo úplne bežnou vecou. Témou jeho proroctva sú výroky proti národom bývajúcim v okolí Izraela, odhalenie hriechov Izraela a totálnej korupcie spoločnosti, ohlásenie Hospodinovho súdu a vízia budúcej obnovy Izraela.

Anjel

Uvedené slovo je odvodené z gréckeho výrazu angelos a jeho hebrejského ekvivalentu mal’ach. Obidve tieto slová jednoducho znamenajú posol. Môžu označovať obyčajných ľudí, ktorí sú poslami, ale v Biblii ide vo väčšine prípadov o Božích poslov - duchovné bytosti, ktoré Boh poslal s nejakým odkazom alebo úlohou, ktorú mali vykonať. Anjelské bytosti sú duchovné bytosti stvorené Bohom. Ich funkciou je uctievanie Boha a plnenie jeho príkazov. V novej zmluve čítame o anjeloch, že sú „služobnými duchmi poslanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu“. (Žd 1,14) Dôležitou úlohou anjelov je tiež ochrana spravodlivých. (Ž 34,8) Písmo anjelov delí do niekoľkých tried a naznačuje, že je medzi nimi pevne stanovená hierarchia.

Záver

Tento článok poskytuje hlbší pohľad na niektoré kľúčové biblické pojmy a ich význam pre kresťanské spoločenstvo. Skúma tiež úlohu Izraela a Božieho ľudu v súčasnom kontexte, pričom zdôrazňuje dôležitosť viery a vernosti Kristovi.

Dúfame, že tento článok prispel k lepšiemu pochopeniu týchto dôležitých tém a pomohol vám prehĺbiť vašu vieru a vzťah s Bohom.

Tabuľka: Prehľad biblických pojmov

tags: #biblia #lud #bozi #na #to #povedal