V kresťanstve má ústredné postavenie viera, že žiadna ďalšia obeta nie je potrebná. Táto doktrína vychádza z presvedčenia, že Ježiš Kristus svojou smrťou na kríži priniesol dokonalú a konečnú obetu za hriechy celého ľudstva.
Peter predniesol po uzdravení porazeného pri chrámovej bráne obrátenie a na vieru Ježiša Spasiteľa. Peter tvrdí, že pôvodcom zázraku je „Boh Abraháma, Izáka a Jakuba“ a osobu Ježišovu stavia do priameho vzťahu. Nie sú pripravení, netvrdí ešte, že Ježiš je Syn Boží.
Ježišovo ukrižovanie tvorí istú súvislosť, ktorým veľmi záleží, aby nepopreli svoje pramene. Ponajprv, jednej poznámky Lukášovej, ktorá je veľmi významná. V Petrovej reči slová ľudského porozumenia. O ľudstve je jednotný, nepretržitý, súvislý.
Čo si žiada Boh od človeka? Cestu nápravy. Svätého. V tejto stati Sv. Stavitelia odhodili, no on sa stal kameňom uhoľným“. Kameň, zasluhuje si našu pozornosť. Žalm /22. verš/, ktorý má za tému pravdu, že spása je iba v Bohu.
Ináč, aj Sv. apoštoloch a má za základný kameň Ježiša Krista. /F. 22,20/. Základ Kráľovstva. Duchovnú bojovnú činnosť a Ježiš Kristus súčasne predmetom výskumu a spoločenstva. Život iba v živom vzťahu s Ježišom Kristom. A to ako?
Predovšetkým štúdiom evanjelia a počúvaním Cirkvi. Po stretnutí s ním a po jeho spoločenstve. Ako? A v eucharistii. Pripomenúť to, akým spôsobom sa prestavuje Sv. Listov: Pavol apoštol Ježiša Krista.
Chápe náboženskú túžbu po spáse, po záchrane. Ľuďom, v ktorom by sme mohli byť spasení“. Zachraňuje“. Osud je v nebezpečenstve večného zatratenia. A sloboda potrebujú duchovného oslobodenia. Hlavne ako pozemskú.
Má poslanie svedčiť, že skutočná spása je jedine v „Mene“ žijúceho Ježiša. Žiadal a ktoré dosiahol, skrze dobrú vôľu ponúknutú a prijatú. Ako voľakedy Židia na úrovni pozemského mesionizmu? Spoločenstva s Bohom oživuje veľké náboženské hľadania Boha.
Podľa Sv. Jána, hlavné témy jeho spisov. Už v dobe Svätého Jána. A jedinečného má kresťanská viera. Mienka bola sústredená hlavne na formule: Boh s nami /Emanuel/. Hlásá Cirkev. Ide ďalej a hovorí: Boh v nás.
Všetkým ľuďom bez výnimky. Alebo sa obracali na malú elitu. V nebi. Ježiša sa dáva Boží život človekovi. Pristúpiť k tejto jednote tým, že posiela svojho Syna Ježiša Krista. „Už teraz sme Božími deťmi“.
Ide tu o čosi viac. Nejakej významnej osobnosti sa bežne volal jeho „dieťaťom“. Preniká až do srdca dotyčnej osoby. Chránenec. On vstupuje do hlbokého intímneho vzťahu s Bohom. Spôsobom zúčastňuje na človekovom bytí a živote. V Bohu ani Boh sa nestráca v človekovi. Pristupuje k Božiemu životu a má na ňom účasť. Boží, tí, čo v neho veria, stavajú sa Božími synmi, Božími dietkami. Syna Božieho.
Ježiš Kristus obetoval svoj život pre spásu ľudstva.
Mu podobní“. S ním, dokonalé preniknutí božskou bytosťou. Zodpovední za vzrast Božieho daru v nás. So svätou Trojicou. Krvou. „Pastiera“, ako ho podáva Ježiš. Splýva so životom ich čriedy.
Predsa je tu jedna podmienka. Svojimi ovcami, ich poznali každú osobitne a ony ich tiež. Preniknutú životom svojich predkov. Povedal, že je dobrý Pastier, vedel že ho poslucháči porozumeli. Podobenstvo, ktoré sa úplne zhodovalo s ich psychológiou. V mestách.
Zabezpečuje Ježiš pozornou prítomnou starostlivosťou dnešnému človeku. Podobenstvo, ale jeho učenie by bola to isté. Ako voľakedy sa pastier zbližoval k svojim ovciam. Čriedy, on tvoril s ňou istý celok. V ľudstve a to na jeho čele.
„Poznám svoje ovce.....ako mňa pozná Otec“. Sa nachádza najhlbšia potreba človeka. Človeka? To, že sa cíti sám. Nášho bytia. A v tomto kútiku cítime sa osamotení. Poznania. Svojimi problémami a so svojím osudom. Pozná Syna. Poznanie, ktoré ide až do poslednej hĺbky. Vzájomné poznanie až do dňa.
3MC 27 - Kto je Ježiš?
Ježiš pôsobí tak, že človek už nie je sám. Ktorí sú okolo nás? Pokúšame ich poznať, ako ich pozná Ježiš... Prvé čítanie (Sk.ap. O ktorej rozpráva Sv. Z Damasku. O tom, čo sa mu to stalo. Pánovým učeníkom. Priviesť veci do poriadku, zmiernil ich obavy. Prekvapení, že Sv. Ísť do Jeruzalema.
Je si istý, že apoštolát musí mať nejaké stredisko. On má živé povedomie, že hlásanie evanjelia je dielom Cirkvi. Tohto postoja Sv. Učenia a poriadku. K hierarchii podľa svojich rozmanitých foriem a cieľov. Múdreho úsudku a odporúča. Katolíckym bez súhlasu zákonitej cirkevnej vrchnosti“.
Zúčastňujú na misijnej práci“. Ale aj zárukou jej vierohodnosti. O tých, ktorí sa nazývajú prorokmi, predchodcami, priekopníkmi v Cirkvi. Čo má robiť kresťan, aby si zachoval zdravé srdce? Z pravdy, a to nám pred ním utíši srdce...“ Sv. V pravde, byť zmierený. Viac cíti tento smäd. Ako mu Boh na to odpovedá? Tento text Sv. Duchovné skutočnosti obcovania s Bohom.
Ešte nikdy tak ako dnes nepociťoval fenomén úzkosti. Čiže spoločenstvo sa vyjadruje prakticky, najmä v bratskej láske. „Utíšenia srdca“. Prečo? Lebo necháva človeka v jeho samote. Samu voči sebe. Milované. Samo. „Boh je väčší ako naše srdce“.
„Veriť v Meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa navzájom“. Bol Sv. Ján. Dôvernej odovzdanosti, je tiež prameňom lásky k našim bratom. Veriť, je tiež príkazom milovať. A prijímame Boží život. A príkladom, aké sú jeho požiadavky? Život za tých, ktorých miloval a žiada od svojich učeníkov, aby nasledovali jeho príklad.
Úplne daruje. Atmosféry eucharistickej oslavy, ktorá je stredobodom tejto reči. A posvätenie vína privádza k alegórii o viniči. Prirovnával ľud Boží k vinici. Udeľovali Božiemu ľudu. Kresťan nežije pred Kristom, ale v Kristu. Krista tak, ako ratolesť na viničnom kmeni.
Bez Krista ne je ničím. Za svoju životnú šťavu, za možnosť, že môže prinášať ovocie. Dreva a lístia a neprináša ovocie. „Pažravcom“. Odrežúje a vyhodia. K evanjeliu a neprinášajú ovocie? Spôsobom. Svätý Ignác Antiochijský povedal už v II. Toto. S Cirkvou, lebo cirkev je dnes pokračovaním Krista. Súčasne sa rozchádzajú s Cirkvou. Ovocie, môj Otec očistí, aby prinášala ešte viac ovocia“.
Veľkolepé ovocie vzkriesenia nutne prechádza cez kríž. Vnútornou milosťou, jeho eucharistiou. Bohatstvu ovocia, želanému ako úspech jeho životného osudu. Chybe a nevernosti. Vypestovať, očisťuje dušu a srdce tohto človeka. Poobrezáva to, čo by zbytočne odčerpávalo jeho životnú energiu. Zrieknutím. Pre nás je on vrcholnou očistou.
Prvé čítanie ( Sk.ap. V liturgii (pozri veľkonočnú nedeľu, sviatok zjavenia Pána ) . Posolstva. Je povolaný, aby sa stal skrze vieru vlastníkom spásy. Zákonu? Na to odpoveď. Ešte nie úplne. Z nich boli podľa zákona nečisté. Diskriminácií. Pre neho to bola revolúcia svedomia.
Stretávajú, to sú dvaja muži rovnako lojálny voči Bohu. S odobral ku Kornáliovi. On ta šiel. Evanjelium. Po svete je mnoho priamych ľudí, ktorí sú hotoví ho prijať. Pretvára jeho ducha a srdce. Šíriteľom nie svojich vlastných myšlienok. Ježiša Krista“.
S ním. Obrátencov? Srdca? Sprevádza obradom krstu. Cirkev je komunita pokrstených. Aj jej členovia pozostáva z tela a z duše. Svätý. Sviatosťami, z ktorých prvou je krst. O skutočných problémoch? Sv. Pokrsteným, ktorí majú vieru v Ježiša, syna Božieho.
Ján tu zdôrazňuje, čo je od Boha, a čo nie je od Boha. Lásky. My žijeme skrze Syna, keď ho prijmeme vo viere. Láska. Jeroným. Stále opakoval: „Deti moje, milujte sa navzájom“. Bohu, musí normálne prejavovať to, čo je charakteristikou Boha: milovať. Prečo je to tak? V Kristu účasť na živote Božom. Sama bytosť človeka po tom, že rešpektuje jeho slobodu. A ho rozmnožil. Konal dobrovoľne, v prospech prijatého daru. Darom je zbožňujúca láska. Ktorá nás akoby pudovito pohýna, aby sme sa chovali tak, ako Boh.
Krista otvára v nás istý prameň. Vieru si uvedomujeme túto vnútornú energiu. Prítomná a účinná, pretože veríme Ježišovi, ktorý ju nám podáva. Od nás. Boha. Ako akékoľvek vysvetlenie. A svojich bratov a súčasne sa stávame toho schopní. Symfónie o Láske.
Celé telo. Lásky Sv. Myšlienku Pána. Kristovi. Boha je láska, on miluje ľudí v Ježišovi Kristovi. Boha v Ježišovi Kristovi. Učeníkov. Radosť bola úplná“. Aká je Ježišova radosť? Synom. Radosť, že môže ohlasovať ľuďom dobrú zvesť spásy. Že Boh je Otec. Ale vie, že svojím Umučením zachraňuje ľudí. A na tajomstvo nového života, ktoré jeho vzkriesenie nastoľuje na zemi.
Dôveruje Otcovi, u svojho Otca čerpá odvahu a potechu. Rozplýva v poďakovaní a v chvále. Dobra. Vlastní navždy. A Ježiš má takú radosť. Dobro úplne, a bez akejkoľvek bázne. Chce otvoriť dušu svojich učeníkov, na prijatie tejto lásky. Oddať svoju radosť. Uvedomuje, že ho boh miluje. Som vám oznámil, všetko, čo som počul od svojho Otca“.
Osvietenia a sily. A aké sú to príčiny? Lásku. A motív by nerozumeli. Voľbe. Lásky, ktorá prechádza Srdcom Kristovým. To, čo sa dozvedá od Otca. A svedkami najväčšej Lásky, stávajú sa jeho priateľmi.
Čítanie ( Sk. ap. Pri nich neviditeľne. Prítomnosť sa vzťahuje na každého človeka. Prostriedkom a výsadným miestom jeho činnosti vo svete. Spásy. Preto žiada od svojich apoštolov, aby boli jeho poslami. Končí doba viditeľnej prítomnosti Pána.
Kráľovstvo. O tom poučí. V našom svete. Vatikánskeho koncilu. Et Spes, č. Túžby po pokoji, čo skrsajú v ľudských srdciach. V slabosti a porušiteľnosti, sa oblečie do neporušiteľnosti. Nového veku. Spoločnosti. Spravodlivosti, lásky a pokoja“.
Ale prítomný na našej zemi, buduje už odteraz svoje kráľovstvo. Tento sľub sa vzťahoval priamo na zoslanie Ducha Svätého. Mysle, aby vedeli, k akej nádeji ich povoláva“. Pán nechal svojim učeníkom Ducha nádeje. „Eschatologická“ čiže týka sa posledného osudu veriacich. Zakončenie osudu nedáva zmysel terajšiemu životu kresťana? V budúcom veku“.
Skutočnosťou, ktorá začína už v tomto veku. Toho, čo Kristus získal svojím vzkriesením. Každodenného života. Stretnutie s ním v nebi. Kresťanská nádej je akýsi začiatok . Keď ho budeme mať v nebesiach nejestvuje nijaká prázdnota. Priateľstvo Krista máme už ako veriaci v terajšom živote. Týka jeho rozvinutia v Božej hodine.
Na zemi. Keď on o tom rozhodne. Prečo je to tak? Kristus je už na čele nás. On je „Hlavou Cirkvi“. Také dni, keď nádej sa zdá ťažkou. Pochybnosti, môžu ohroziť našu odvahu. V nás vzbudiť pochybnosť, či Boh pomôže vašej dobrej vôli. Svätý nám dáva nádej ako svetlo srdca nášho. Podstatnou silou nášho tela, Boh ju verne zachováva v nás.
Storočia. Zjavenie. Veď Ježiš nebol „vzatý do neba“ večer nedele veľkonočnej. S nimi. Hodnosti Pána a že má výsady Boha. Spásy. Jeho univerzálny rozsah. Celého sveta a ohlasujte Evanjelium všetkému stvoreniu! Celé ľudstvo do Kristovho vykúpenia.
Hodnovernosti. Ospravedlnení cez evanjelium. Že najmä na kresťanské zmýšľanie. Alebo iný spoločenský systém a všetkých spoločenských systémov majú právo na evanjelium. Poslanie zachytiť všetkých. Prestáva byť katolíckou a pravou. Všade, on ho miluje všade. Bude spasený“.
Je viera. O akej viere je tu reč? S vášňami predpojatého straníctva bez opravdivej lásky? Nie. O viere v Ježiša Krista, Syna Božieho, Spasiteľa. Ktorá zachraňuje. Viera v Ježiša Krista. Záchrane svojho srdca očistením lásky. Života.
Mateja bola v dňoch po Nanebovstúpení. Sľúbeného Ducha. Ich vybral dvanástich. Dokonalosti. U apoštolov dojem prázdnoty, akoby niečo chýbalo. Toho, ktorý zradil. Apoštola volí Ježiš. Voľba sa deje pomocou losovania. Bolo dosť bežným biblickým volebným postupom. Rozpráva, ako sa diala voľba medzi dvoma obeťami /Lev I6-8/. Obetoval kadidlo /Luk. I,9/.
Svojvoľnej náhody, ktorý by mohol vzbudzovať losovanie. Cirkevný úkon. O pripojení Mateja do svojho zboru. Taký, kto by to chcel. Tak to má byť aj neskôr v dejinách. Apoštolov sú biskupi. Voľba biskupov má vždy zostať Cirkevným úkonom. Aj ujímajú svojho úradu. Vzkriesenia. Stavia tiež pred tajomstvo Judášovho odpadu. K nenávidenia hodnému skutku, ktorý ho priviedol k zúfalstvu.
Tomuto tajomstvu pociťujeme súčasne úctu a strach. Závrat, zbabelosť, krutosť a odmietnutie. Žiaľbohu nasledovali patria jedine Bohu a nie nášmu súdu. Zrada zabíja ešte Krista. Druhé čítanie /I. Je: Boh je Láska. Ako sa prejavuje Láska? Tak, že nám dáva svojho Syna. Kristus je v osobe láska Božia, ktorá prichádza k nám.
Celkom správne takto formulovať I6. V ňom“. Je dôležité zistiť, že Sv. Ján lásku zosobňuje. Hmatateľnou, konkrétnou, prítomnou, žiariacou, účinnou v osobe Krista. Nie je vrcholom nijakej jednoduchej a podivnej filozofie bytia. Osobné stretnutie vo viere a odovzdaním seba v prijímaní. Súdržnosti zákon lásky. Milovať“.
Prečo? Preto, že Kristus je daný každému z nás. Milovať Krista v sebe a nemilovať ho v druhých. Istý, ktorého milujeme v sebe a v blížnych. Krista v sebe a nemilovať ho v druhých. Ktorého milujeme v sebe a v blížnych. Podľa toho, či je v nás, alebo v blížnych. Aby sme sa stretli v ňom a aby sme sa teda milovali. Dôležitosť motívu, ktorý uvádza Ján, že sme povinní milovať sa navzájom.
Boh nás miloval, že nám dal svojho Syna“. Prekročiť naše vlastné hranice. Istého Krista, vtedy Kristus sa dokonáva v nás. Dosahuje dokonalosť“. No osoba Krista, je božská a zbožšťujúca. A pristupuje k živému spoločenstvu so samým Bohom. Ján opiera melodické variácie o láske na pevný predmet viery.
V celom bohatstve, veriť v hĺbke Ježišovi Kristovi. Evanjelizácie. Poklady ľudskej šľachetnosti môžu byť tuná premárnené. V Ježiša,: Ale v akej viera? Svätého Jána. Nezávisle od listu ... Kapitola II. Kapitola III. Kapitola V. Kapitola VI.
Táto doktrína má hlboké dôsledky pre kresťanský život. Veriaci už nemusia prinášať obete na zmierenie za svoje hriechy, ale sú povolaní žiť život vďačnosti a poslušnosti Bohu. To sa prejavuje v láske k blížnym, dodržiavaní Božích prikázaní a šírení evanjelia.
V tomto zmysle láska je prameňom príkazov. Vyplýva istý uzáver, ako rozoznať opravdivú teológiu? Náboženská kniha je dobrá? Sv. Ján o tom, kto nezachováva Božie prikázania. V krátkej vety môžeme povedať: „nie je v pravde, je poblúdený. Poblúdenia je v obľube u Sv. Zvádzajú“ / I. Ján 26/. Pustoší najviac v modernom svete pokrytecký názor na úprimnosť. Pudové a vyhlasuje sa, že úprimnosť lásky spočíva vo vyhovovaní pudu. Rešpektovať. Odhliadnuc od toho, čo toto zjednodušenie má v sebe výstredného je to predsa panujúca myšlienka v dnešnom svete.
On potvrdzuje svoju identitu: „Ja som to“. A on sa im ukazuje živý. Vytvoril pevné presvedčenie v istej úplnej komunite ľudí. Vzkriesenie ako na udalosť tak isto objektívnu ako Umečenie. Ako overený fakt, ktorý sa opiera o svedectvo apoštolov. Dôkazov, že žije“ /Sk.ap.1,3/. „Od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili“.
U rozumného človeka myšlienku na nejaký mýthus. Zisťujeme, že viera vo vzkriesenie ešte aj učeníkov nebola ľahká. Duch veľmi ťažko pripúšťa skutočnosť vzkriesenia človeka po smrti. Rovnováha medzi telom a dušou sa uskutočnila vo vzkriesenom Kristovi. Prenáša na vieru v Ježišovo vzkriesenie. V Kristovo vzkriesenie. Teraz žije. Hľadisko je to veľmi dôležité. Zviera Prečo?
Ju súčasne podivne nadľudský a konkrétne vtelený. Tele i na duši. (Sk. ap. Uzdravení chromého. A trestajúcu moc. Tento súd odsúdil Ježiša. Hovoril s prekvapujúcou smelosťou. Svätého. Zotreté“.
Druhé čítanie / I. Spoločenstvá vynikali anjelskými mravmi. všade okolo nich. modlám Niektoré z nich posväcovali hriechy. musel tiež bojovať proti hriechu, ktorý bol v ňom. hriech ducha. zákon. Tento hriech Sv Ján volá lžou. a nezachováva jeho prikázania, je luhár“. tomu, ktorého miluje. zákonu. starých spôsobov myslenia a posudzovania. mienke? smerom k Bohu. naráža na spôsob, ako sa vymazalo písmo na voskových tabuľkách. čistá k novému písmu.