Po smrti kráľa Andreja III. († 14. januára 1301) nastalo v Uhorsku obdobie mocenského vákua a bojov o trón. Táto situácia ovplyvnila vzťahy medzi svetskou a cirkevnou mocou, najmä medzi biskupmi a kráľom.

Mapa Uhorska okolo roku 1300.
Uhorsko po smrti Andreja III.
Po smrti kráľa Andreja III. sa situácia v Uhorsku značne skomplikovala. O trón sa uchádzalo niekoľko kandidátov, čo viedlo k vnútorným rozporom a nestabilite. Medzi hlavných aktérov patrili:
- Karol Róbert: Podporovaný časťou uhorskej šľachty a pápežom Bonifácom VIII.
- Václav III.: Syn českého kráľa Václava II., ktorý bol tiež korunovaný za uhorského kráľa.
- Otto III.: Vojvoda bavorský, vnuk uhorského kráľa Belu IV.
Táto nestabilita mala vplyv na celé Uhorsko, ktoré bolo rozkúskované na väčšie, ale aj drobené i na menšie územia. V tomto období hrali významnú rolu aj oligarchovia, ktorí ovládali rozsiahle územia a mali značný vplyv na politické dianie.
Cirkev v Uhorsku
Do mocenského boja o trón zasahovala aj cirkev. Na ľavej strane Dunaja bol Ján arcibiskupom kaločským, ktorý bol protivníkom Karla Róberta. Naopak, Tomáš, ostrihomský arcibiskup, korunoval Karola Róberta novou korunou 15. júna 1309. Pápež Klement V. vyslal kardinála Gentilisa, aby podporoval Karla Róberta a dosiahol jeho uznanie za kráľa celého Uhorska.
Kardinál Gentilis
Kardinál Gentilis 2. júna 1309 zvolal synodu celého Uhorska. Dosiahol, že sobor uznal Karla Róberta za vyvoleného kráľa a rozhodol sa vyhotoviť novú, právoplatnú korunu a ňou korunovať Roberta. Táto koruna bola vyhotovená a cirkevným obradom posvätená, a ňou bol 15. júna 1309 Karol Róbert korunovaný vo veľkom chráme Matky Božej.
Vzostup Karla Róberta
Karol Róbert sa snažil upevniť svoju moc a zlomiť moc oligarchov. V roku 1312 utrpel porážku pri Rozgoni (Rozhanovciach) od Karla Roberta oligarcha zahorský Vladislav. Porážka palatína Omodea bola spolu i začiatkom úpadku Matúša Trenčianskeho (1321).

Karol Róbert
Karol Róbert uskutočnil aj veľa politických a ekonomických reforiem. Obnovil správu krajiny, jeho dvor sa preslávil v Európe ako škola rytierstva, zaviedol pevnú menu a stále dane, dal raziť nové mince. Floriny alebo florény, razené od roku 1325 v novozavedenej mincovni v Kremnici, sa čoskoro stali medzinárodným platobným prostriedkom v celej Európe.
Matúš Čák Trenčiansky
Matúš Čák Trenčiansky bol jedným z najmocnejších oligarchov v Uhorsku. Ovládal rozsiahle územia na Slovensku a mal značný vplyv na politické dianie. Podporoval Jána, kráľa českého, proti Karlovi Róbertovi. Po jeho smrti v roku 1321 sa rozpadli jeho provincie a Karolovo vojsko mohlo do konca roka nadobudnúť všetky pevnosti veľkého zosnulého baróna.
Nitrianske biskupstvo
Obnovenie Nitrianskeho biskupstva vychádzalo aj z vnútropolitických pomerov Uhorskej ríše. Možno sa právom domnievať, že išlo o jednoduchý prechod z prepoštstva na biskupstvo asi bez väčšieho osobitného majetkového zabezpečenia. V čase obnovenia biskupstva sa stretávame aj so správou o Nitrianskej kapitule, a to v listine z r. 1111, známej už v spore zoborského kláštora.
| Biskup | Obdobie |
|---|---|
| Gerváz | ? |
| Mikuláš | 1133 |
| Pavol (Šavol) | 1137 |
| Ján | 1156 |
| Tomáš | 1165 |
| Eduard | 1168 - 1198 |
| Ján II. | ? |
| Bartolomej | 1242-1243 |
| Adam II. | 1244-1252 |
| Vincent II. | 1255-1272 |
| Pascház | 1281-1297 |
| Ján III. | 1302-1328 |
| Meško | ? |
| Vít de Castroferreo (Vašváry) | 1334-1347 |
Počas spravovania biskupstva Vítom de Castroferreo bola stavba kostola jeho zásluhou dokončená. Bol svätiteľom dnešného dómu sv. Štefana vo Viedni (vtedy farského) r. 1340.