Island, pozoruhodný ostrov stratený v rozbúrených vlnách Atlantiku a Grónskeho mora medzi Európou a Amerikou, je miestom, kde sa stretávajú rôzne kultúry a tradície. V mestečku Reyðarfjörður na východnom pobreží Islandu stojí jedinečná stavba, ktorá spája dva vzdialené svety.
Kostol svätého Þorláka v Reyðarfjörðure
V roku 2017 postavili drevený kostol svätého Þorláka, ktorý vysvätil biskup pochádzajúci zo Slovenska, kapucín Dávid Bartimej Tencer. Kostol je postavený kompletne zo slovenského dreva z oblasti Podpoľania, konkrétne z Hriňovej. Kostolík je na Islande unikátny, pretože drevo je na tomto kamenistom ostrove vzácne. Drevený kostol v Reyðarfjörðure je v islandskom kontexte absolútnou raritou.
Prítomnosť slovenských kapucínov na Islande nie je náhodná. Miestnu farnosť spravuje trojica slovenských kapucínov. Títo misionári sa rozhodli slúžiť v jednej z najvzdialenejších častí Európy, kde katolícka komunita tvorí malú, ale stabilnú časť obyvateľstva.
Reyðarfjörður, najdlhší a najširší fjord na východe Islandu, sa stal domovom pre túto jedinečnú stavbu. Kostol svätého Þorláka je symbolom prepojenia kultúr a tradícií. Jeho meno odkazuje na islandského svätca Þorláka Þórhallssona, biskupa z 12. storočia, ktorý je patrónom Islandu. Kostol sa stal miestom, kde sa stretáva nielen islandská katolícka komunita, ale aj slovenskí expatriáti žijúci na Islande a turisti.
Výzva Architektúry
Zatiaľ čo Island je známy svojimi kamenými a betónovými stavbami, ktoré odolávajú drsným poveternostným podmienkam, tento kostol predstavuje odvážny experiment s tradičným slovenským materiálom. Postaviť drevený kostol na Islande nie je len architektonickou, ale aj technickou výzvou. Drevo totižto musí odolávať extrémnym teplotám, silným vetrom a vysokej vlhkosti a práve slovenské drevo z Podpoľania, známe svojou kvalitou a odolnosťou, bolo ideálnou voľbou pre tieto náročné podmienky.
Čo je potrebné na presun storočného kostola po arktickej ceste? | Správy ABS-CBN
História Islandu v Kocke
Ľudia obývajúci vulkanický a ľadový ostrov patria dnes medzi najšťastnejších na svete. V sobotu si jeho obyvatelia pripomenuli 73. výročie vyhlásenie nezávislosti. Prví osadníci prišli v 9. Na rozlohe 103 125 km², čo je viac ako dvojnásobok Slovenska, žije len niečo vyše 330 000 ľudí, z nich takmer dve tretiny bývajú v hlavnom meste Reykjavik a v jeho aglomerácii. Nízkej ľudnatosti sa nemôžeme čudovať.
Príroda je tu síce malebná a pozoruhodná, ale prežiť v nej je pre človeka náročné. Dodnes živé sopky, rozsiahle ľadovce, kamenné pláne, na ktorých v skromnej vrstvičke pôdy rastie len tráva - to nie je nič pre mäkkého človeka.
Prví Osadníci a Kresťanstvo
Hoci sa našli na Islande rímske mince z 3. stor., pravdepodobne ich so sebou priniesli až prví osadníci v 8. a 9. stor. Po írskych mníchoch, ktorí sa sem mohli utiahnuť ako pustovníci, nie je žiadna hmotná pamiatka, len zmienka v knihe Íslendingabók z 12. stor. Prvých Vikingov zahnalo k ostrovu proti ich vôli rozbúrené more. Niektorí boli nútení prezimovať. Tak sa to pritrafilo aj mužom vedeným Flókim Vilgertharsonom, prezývaným Havran. Práve on údajne dal ostrovu meno Ľadová zem.
Ako prvý osadník sa spomína Ingólfur Arnarson, ktorého rodina sa usadila okolo rokov 872 - 874 na mieste dnešného Reykjavíku. Nová zem prilákala ďalších osadníkov zo Škandinávie, ktorí si so sebou privážali ako sluhov alebo otrokov írskych a škótskych Keltov. Pribúdali osady, ktoré spravovali snemy - thingy. Okolo roku 930 vznikol Althing, ktorý je pravdepodobne najstarším parlamentom v Európe.
V uvedenom roku sa stretli náčelníci dedín na lúke Thingvellir a na rovnakom mieste sa stretávali až do roku 1798. Lúka má výbornú prirodzenú akustiku vďaka sopečnej pukline Almannagjá. Althing sa postavil na odpor kresťanstvu, ktoré na ostrove tvrdo presadzovali misionári vyslaní nórskym kráľom Olafom I. Trygvessonom. Dal pochytať Islanďanov, ktorí boli v Nórsku, a hrozil ich popravou, ak ostrovania neprijmú kresťanstvo.
Zasadnutie Althingu v roku 1000 bolo preto veľmi búrlivé. Keď neďaleko ožila jedna z početných sopiek, využili to zástancovia starých božstiev, považujúc to za prejav ich hnevu. V 16. stor. sa väčšina obyvateľstva priklonila k luteránskemu smeru kresťanstva, ku ktorému sa dnes hlási asi 74 % Islanďanov. Asi pol percenta sa hlási k hnutiu ásatrú, ktorého členovia sa vracajú k predkresťanským tradíciám a božstvám.
Cesta k Nezávislosti
V 13. stor. došlo k boju medzi štyrmi najmocnejšími rodmi, ktorý vyvrcholil v roku 1241, keď Gissur Torvaldson zavraždil svojho svokra Snorriho Sturlunsona, autora početných ság a zakladateľa islandskej literárnej spisby. Trvalo viac ako šesť storočí, kým Island v roku 1874 získal autonómny štatút. V roku 1918 sa 90 % obyvateľov vyslovilo pre plnú autonómiu a od 1. decembra 1918 spájala Island s Dánskom už len najvyššia hlava štátu - dánsky kráľ.
Platnosť zmluvy o personálnej únii vypršala v roku 1940. 17. V tom čase malo Dánsko a vôbec celá Európa iné starosti. Nemecká armáda sa vydala na pochod a medzi okupované krajiny sa zaradil aj nemecký sused Dánsko. Island sa rozhodol pre neutralitu, odmietol britskú ochranu, na čo Briti zareagovali bleskovou operáciou Fork a 10. mája 1940 ostrov vojensky obsadili.
O rok neskôr obranu Islandu prevzali vtedy ešte neutrálne Spojené štáty americké s tým, že po skončení vojny Island americkí vojaci opustia. V roku 1944 vyhlásil Althing referendum, ktorého sa zúčastnilo až 98 % voličov, z nich 97 % súhlasilo so zrušením únie a 95 % bolo za vyhlásenie republiky. Tou sa stal Island 17. júna 1944.
Sopky a Príroda Islandu
Island je turisticky príťažlivou krajinou. Je najvýraznejším výčnelkom Stredoatlantického hrebeňa, ktorý ho pod hladinou oceána spája s Azorami, Bermudami i drobnými ostrovmi ako je Jan Mayen na severe alebo Ascencion, Tristan da Cunha a ďalšie fliačky zeme stratené v šíravách južného Atlantiku. Povrch Islandu sa zdvíha od brehov oceánov až do 2 119 m n. m.
Najznámejšou islandskou sopkou je Hekla (1 491 m n. m.), ktorá sa zrodila asi pred 7 000 rokmi a veľakrát pokropila krajinu balvanmi a popolom a zaliala ju riekami horúcej lávy. Prví osadníci v nej videli Bránu do pekla. Za „kráľovnú islandských hôr“ považujú Herthubreith (1 682 m), ktorú pre jej tvar prirovnávajú k hrncu alebo torte.
Sopka Laki a Jej Následky
K rozsiahlej erupcii sopky Laki došlo vo svätodušnú nedeľu 8. júna 1783. Láva vytekala asi zo 130 kráterov a z trhlín a pokryla územie s rozlohou 565 km2, ktoré dodnes volajú Ohňovým poľom. Odhaduje sa, že do ovzdušia sa ich vtedy dostalo okolo 400 - 500 miliónov ton, najmä oxidu siričitého, fluóru a aerosolí kyseliny sírovej, takže dážď o dva dni neskôr, 10. júna, nepriniesol vodu, ale kvapky zriedenej kyseliny.
Hubili rastlinstvo i živočíšstvo, na telách čerstvo ostrihaných oviec vypaľovali smrteľné rany. Počas osemmesačnej hrôzy, ktorú spôsobila v roku 1783 sopka Laki, zahynulo na Islande okolo 9 500 ľudí, čo bola takmer štvrtina vtedajšej populácie. Sopka zahubila asi 80 % oviec, 50 % hovädzieho dobytka a 50 % koní.
Surtsey - Najmladší Ostrov Sveta
Tak sa v roku 1963 - 1967 narodil 32 km od južného brehu Islandu najmladší ostrov sveta Surtsey. Ráno 14. novembra 1963 kuchár na rybárskej lodi Ísleifur II zbadal dym stúpajúci z mora. Kapitán si myslel, že ide o horiacu loď a chcel jej námorníkov zachrániť. Postupne sa vynorila a po stíchnutí erupcií 5. júna 1967 sa vynorila ako ostrov s rozlohou 2,7 km². Je živým prírodným laboratóriom, rezerváciou, zapísanou v roku 1983 do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Slovenský Biskup Dávid Bartimej Tencer
Msgr., ThLic. Dávid Bartimej Tencer, O.F.M.Cap. (52) bol 31. októbra vysvätený za nového biskupa diecézy Reykjavík, ktorá zahŕňa celý Island. Na Islande pôsobíte už od roku 2004. Prečo sa Kapucíni rozhodli ísť práve na Island? Mala tam Cirkev nejaké osobitné potreby? Potom vám bola v roku 2007 zverená farnosť sv. Thorlaka na východe ostrova v mestečku Reyðarfjörður. S akými problémami a výzvami sa stretáva islandská farnosť?
Katolicizmus bol na Islande prítomný už od 10. storočia. Podľa dochovaných ság bol Island katolícky už od 8.-9. storočia, lebo prví obyvatelia boli mnísi. Pohania prišli až dodatočne, mníšstvo zaniklo a súbežne s prvými pohanmi prišli v 10. storočí aj prví kresťanskí misionári vyslaní nórskym kráľom.
Reforma prebehla bez komplikácií, lebo ľudia celkovo ani nezbadali, že sa niečo zmenilo. Kruto zasiahla však katolíckych biskupov, ktorí zomreli ako mučeníci. V roku 1857 bola misijná činnosť obnovená. Katolicizmus bol zakázaný pre domácich, ale u cudzincov bol vždy tolerovaný a otvorené prenasledovanie vlastne ani nebolo. Prví misionári boli Francúzi a prišli na Island ako duchovný doprovod francúzskych rybárov, ktorí sem priplávali pravidelne každý rok.
Súčasný Katolicizmus na Islande
V roku 1950 bolo na Islande 450 katolíkov, v roku 2008 asi 8 000. Dnes oficiálna webová stránka Katolíckej Cirkvi na Islande hlási 13 000 ľudí vyznávajúcich katolícku vieru. Na Islande máte 10-krát viac krstov ako pohrebov. Katolícka cirkev je na Islande naozaj katolícka, teda všeobecná. Ľudia všetkých národov a jazykov. Najviac je asi veriacich poľského pôvodu.
Väčšinové náboženstvo je tzv. Islandská národná luteránska cirkev. Okolo 90 %. Katolíci tvoria asi 4 % a zvyšok, to je všetko možné. Ešte som tu skutočného ateistu, teda človeka, ktorý naozaj neverí v Boha alebo nejaké božstvo, nestretol. Poväčšine o nej ľudia nevedia až tak veľa a ani ich to až tak nezaujíma. Vedia o pápežovi a oceňujú ho, vedia o našich omšiach, vedia aj o našich problémoch a postojoch napríklad vo veci potratov, eutanázie a podobne. Zájdu aj na omše? Áno, stáva sa to.
Začal ako vikár v kostole Stella Maris v Reykjavíku a následne sa stal farárom vo farnosti S. Þórlákur v Reyðarfjörðure, kde pôsobí doteraz.
| Rok | Počet katolíkov na Islande |
|---|---|
| 1950 | 450 |
| 2008 | 8 000 |
| Súčasnosť | 13 000 |