Boh činí všetko nové: Hlboký ponor do biblického posolstva

Martin Luther je nepochybne jednou z najvýznamnejších osobností cirkevných dejín. Jeho učenie bolo po stáročia určujúce pre teológiu a prax protestantských cirkví. Tiež nezvratne ovplyvnil novodobé katolíctvo. Svojím prekladom Starého a Nového zákona prispel k rozšíreniu poznania Písma. Ohľadom jeho biblických výkladov sa však názory líšia. Voči tým, ktorí ho obviňovali a kritizovali, sa často odvolával na svoje svedomie vedené Bohom. Čo by na tento Lutherov rozpor povedalo Písmo?

Božia všemohúcnosť a slobodná vôľa

Podľa Luthera sa uznanie Božej všemohúcnosti a viera v slobodnú vôľu človeka nedajú zosúladiť. Musíme si vybrať: buď uznáme Božiu všemohúcnosť a poprieme slobodnú vôľu človeka alebo priznáme človeku slobodnú vôľu a odoprieme Bohu jeho božskú vlastnosť. Lutherove výpovede sú v priamom rozpore s milujúcim charakterom Boha, ktorý chce spásu pre všetkých ľudí.

Biblický pohľad na slobodnú vôľu

Podľa Biblie Boh chce, aby každý človek bol spasený a prišiel k poznaniu pravdy (Ján 12:44-50, 1. list Timotejovi 2:1-7). Hoci Boh miluje každého, väčšina ho neprijíma (dobrovoľne, vlastným rozhodnutím), a tak spásu nikdy nedosiahne. Preto v Biblii nachádzame aj verše o večnom zatratení (Matúš 25:31-46 - obzvlášť verš 46, 2. Boh už dopredu vie, pre čo sa človek celkom slobodne rozhodne. Boh je vševediaci, pretože je nadčasový - existuje mimo čas. Avšak toto Božie vedomie o budúcnosti neurčuje udalosti, ktoré sa dejú v čase. Jeho predzvedenie si neprotirečí s ľudskou slobodou a túto slobodu neanuluje. Boh neurčuje všetko, čo sa vo svete deje, a predsa, v súlade s biblickým učením, je všemohúci.

Človek uprostred dobra a zla

Ľudská vôľa sa teda nachádza uprostred (pozn.: medzi Bohom a satanom) ako ťažný dobytok; ak na ňu nasadne Boh, chce a kráča tam, kam chce On, ako to popisuje Žalm (73:22n): „Voči Tebe bol som ako zvieratá. Aj tu si Luther protirečí. Pripúšťa, že človeku je potrebné pripísať určitú slobodu - prinajmenšom vo všedných veciach.

Slobodná vôľa a spása

Slobodná vôľa a ani túžba po vlastnom spasení neznamená, že môžeme spasiť sami seba alebo že spása je v našich rukách. Spasenie je Božím dielom, ku ktorému je potrebná aj naša strana. Boh nám nechce vziať našu vôľu, ale chce nám pomôcť, aby sme ju využili čo najlepšie, čo je možné práve vtedy, keď ju dobrovoľne podriadime jeho plánu (Lukáš 22:42 Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja.). Boh nás prijíma do svojho kráľovstva, ale iba za podmienky, že to aj sami chceme (napr. A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i colníci, pokrstení Jánovým krstom, uznali spravodlivosť Božiu. Ale farizeji a zákonníci, keďže sa mu nedali krstiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi.

Kresťanský život a vnútorná premena

Kresťanské bytie nespočíva vo vonkajšom spôsobe života. Ani nepremieňa človeka v jeho vonkajšom stave, ale len vo vnútornom. Dáva iné srdce, inú smelosť, vôľu a myseľ, ktorá však robí tie isté skutky, ktoré činí i človek bez tejto mysle a vôle. Pravdivá vnútorná premena sa prejavuje aj navonok, napríklad v láske a slobode od túžob. Sme vedomé bytosti a zamýšľame sa nad tým, čo robíme.

Skutky ako ovocie viery

Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho (takáto) viera môže spasiť? Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. Skutky sú ovocím živej viery a sú jej prirodzeným dôsledkom. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.

Lutherov pohľad na List Jakubov

Napriek tomu, že v minulosti bol tento Jakubov list odmietnutý, ja ho predsa len chválim a považujem za dobrý, najmä preto, že nezvestuje žiadne ľudské učenie, ale skôr horlivo vštepuje Boží zákon. Bez toho, že by som chcel tým niekomu škodiť, poviem predsa len svoj názor, že tento list nepovažujem za apoštolský list. Po prvé, ospravedlnenie pripisuje skutkom. To protirečí Pavlovi a ostatným Písmam. Bolo by nad rámec nášho článku venovať sa všetkým detailom tohto citátu. Preto len myšlienka k jednému zásadnému bodu: Luther neberie do úvahy, že Jakub a Pavol používajú pojem „skutky“ rôzne.

Kajúce žalmy a Božie milosrdenstvo

Kajúce - prosby o odpustenie hriechov. Tieto sa v katolíckej cirkvi čítajú v piatky počas 7 týždňov pred Veľkou nocou. Sú vhodné aj ako príprava k spovedi a Večeri Pánovej. Ku kajúcim žalmom patrí spolu so Ž 6, 32, 38, 102,143 130 aj Ž 51. Božie slovo zvestované v moci Svätého Ducha odhaľuje Dávidovu i našu situáciu. Dávid sa kajúcne modlí. Samo pokánie neočistí. Bolo by logické, keby Dávid najprv vyznal svoje hriechy. On však prosí, aby sa Pán Boh nad ním zmiloval, prosí o Božiu milosť a milosrdenstvo (v. 3). Vie, že to potrebuje najviac, že tu nepomôže nič iné. Ani mu nenapadne hovoriť o svojich zásluhách, o tom, že Pán Boh by ich mal zohľadniť. Božia milosť, Božie zmilovanie sa - to sú jediné dvere, na ktoré sa Dávid odvažuje zaklopať. Hospodinovo slobodné, ničím nepodmienené, nepredplatené milosrdenstvo.

Pokánie a Božie odpustenie

Pokánie berie vážne slobodu Pána Boha zľutovať sa, nad kým sa zľutuje (2M 33, 19). To, čo rozhoduje, je Božie slobodné zľutovanie sa, Jeho milosrdenstvo. Pokánie je „iba“ cestou, ako prijať Božie odpustenie.

Výzva k radosti a dôvere v Krista

Bratia a sestry, betlehemskou hviezdou sa aj my dajme pozvať k veľkej radosti. Túto veľkú radosť Pán Boh daruje všetkým, ktorí veria v Krista. Zahanbení tí, ktorí Mu boli verní. Prijmi našej chvály hlas! Radujme sa, že náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus kráča s nami aj v najtemnejších obdobiach. Jeho milosrdenstvo sa nekončí ani v našich skúškach, neistote a pochybnostiach.

Téma	Popis
Božia všemohúcnosť a slobodná vôľa	Zosúladenie Božieho plánu s ľudským rozhodovaním.
Kresťanský život	Vnútorná premena a vonkajšie prejavy viery.
Lutherov pohľad na List Jakubov	Rozdiely a zhody v chápaní skutkov a viery.
Kajúce žalmy	Božie milosrdenstvo a odpustenie hriechov.
Výzva k radosti	Dôvera v Krista a prijatie daru spásy.

tags: #boh #cini #vsetko #nove #kazen