Boh sa z úplne slobodného rozhodnutia zjavuje a dáva človeku. Robí to tak, že mu zjavuje tajomstvo seba samého, svoj dobrotivý plán, ktorý si v Kristovi od večnosti predsavzal v prospech všetkých ľudí. Boh, ktorý „prebýva v neprístupnom svetle“ (1Tim 6,16), chce darovať svoj Boží život ľuďom, ktorých slobodne stvoril, aby ich vo svojom jednorodenom Synovi urobil adoptovanými synmi.
Boží plán Zjavenia sa uskutočňuje zároveň „činmi a slovami, ktoré sú navzájom vnútorne späté“ a navzájom sa objasňujú. Tento plán obsahuje osobitnú „Božiu výchovu [pedagógiu]“: Boh sa dáva človeku postupne a po etapách ho pripravuje na prijatie nadprirodzeného Zjavenia, ktorým zjavuje seba samého a ktoré vrcholí v osobe a poslaní vteleného Slova, Ježiša Krista.
Zjavenie Boha Človeku
„Boh, ktorý všetko tvorí a udržuje skrze Slovo, dáva ľuďom vo stvorených veciach trvalé svedectvo o sebe. A keďže chcel otvoriť cestu nadprirodzenej spásy, zjavil okrem toho už od začiatku seba samého prarodičom.“ Povolal ich do dôverného spoločenstva so sebou, keď ich zaodel jasom milosti a spravodlivosti.
Toto Zjavenie nebolo prerušené hriechom našich prarodičov. Boh totiž „po ich páde vzbudil v nich nádej na spásu prisľúbením vykúpenia a ustavične sa staral o ľudské pokolenie, aby všetkým, ktorí vytrvalým konaním dobra hľadajú spásu, daroval večný život“.
Keď sa následkom hriechu jednota ľudského pokolenia rozpadla, Boh sa najprv snaží zachrániť ľudstvo tak, že robí zákroky v prospech jeho jednotlivých častí. Tento zároveň kozmický, spoločenský a náboženský poriadok množstva národov je určený na to, aby krotil pýchu padlého ľudstva, ktoré - svorné vo svojej skazenosti - by chcelo na spôsob Babylonu samo vytvoriť svoju jednotu.
Zmluva uzavretá s Noemom platí dovtedy, kým trvá čas „národov“, teda až do všeobecného ohlasovania evanjelia. Sväté písmo má v úcte niektoré veľké postavy „národov“, ako je „spravodlivý Ábel“, kráľ a kňaz Melchizedech, ktorý je predobrazom Krista, alebo spravodliví „Noe, Daniel a Jób“ (Ez 14,14).
Národ pochádzajúci z Abraháma bude nositeľom prisľúbenia, ktoré dostali patriarchovia. Bude vyvoleným národom, povolaným pripraviť budúce zhromaždenie všetkých Božích detí do jednoty Cirkvi.
Po patriarchoch Boh utvoril Izrael ako svoj ľud tým, že ho vyslobodil z egyptského otroctva. Uzavrel s ním zmluvu na Sinaji a prostredníctvom Mojžiša mu dal svoj zákon, aby ho uznával a slúžil mu ako jedinému živému a pravému Bohu, starostlivému Otcovi a spravodlivému sudcovi, a aby očakával prisľúbeného Spasiteľa.
Izrael je kňazský Boží ľud, nad ktorým „sa vzýva meno Pánovo“ (Dt 28,10). Je to národ tých, čo „boli prví, ku ktorým Pán [náš Boh] prehovoril,“ národ „starších bratov“ v Abrahámovej viere.
Boh prostredníctvom prorokov formuje svoj ľud v nádeji na spásu, v očakávaní novej a večnej zmluvy, ktorá je určená všetkým ľuďom a bude im vpísaná do sŕdc. Proroci ohlasujú dokonalé vykúpenie Božieho ľudu očistenie od všetkých jeho neverností a spásu, ktorá bude zahŕňať všetky národy. Nositeľmi tejto nádeje budú predovšetkým Pánovi chudobní a pokorní. Sväté ženy, ako Sára, Rebeka, Ráchel, Miriam, Debora, Anna, Judita a Ester, uchovali živú nádej na spásu Izraela.
„Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (Hebr 1,1-2). Kristus, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, je jediné, dokonalé a definitívne Otcovo Slovo. V ňom Otec povedal všetko a nebude už iné slovo okrem tohto.
Čo je Krst Ponorením a prečo aj tebe môže změniť život
Svätý Ján z Kríža to po toľkých iných vyslovuje jasne, keď komentuje Hebr 1, 1-2) :„Keď nám dal svojho Syna, ktorý je jeho jediné a definitívne Slovo, spolu a naraz nám týmto svojím jediným Slovom povedal všetko a nemá už čo povedať. Lebo čo predtým hovoril prorokom po častiach, nám už v ňom povedal všetko, keď nám ho dal celého, totiž svojho Syna.
„Kresťanský poriadok spásy (oeconomia christiana) ako nová a definitívna zmluva nikdy nepominie a pred slávnym zjavením nášho Pána Ježiša Krista už nemožno očakávať nijaké nové verejné Zjavenie.“ No hoci je Zjavenie zavŕšené, jeho obsah nie je plne rozvitý. Je úlohou kresťanskej viery v priebehu storočí postupne pochopiť jeho úplný význam.
V priebehu storočí sa vyskytli takzvané „súkromné“ zjavenia. Niektoré z nich uznala aj cirkevná autorita. Nepatria však do pokladu viery. Ich úlohou nie je „zlepšovať“ či „dopĺňať“ Kristovo definitívne Zjavenie, ale pomáhať, aby sa ono plnšie žilo v istom dejinnom období. Zmysel veriacich (sensus fidelium) vie pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi rozlíšiť a prijať, čo je v týchto zjaveniach autentickou výzvou Krista alebo jeho svätých pre Cirkev. Kresťanská viera nemôže prijať „zjavenia“, ktoré si nárokujú prevýšiť alebo opraviť Zjavenie, ktorého zavŕšením je Kristus.
Boh sa z lásky zjavil a daroval človekovi. Okrem svedectva, ktoré Boh vydáva o sebe vo stvorených veciach, on sám sa zjavil našim prarodičom. Boh uzavrel s Noemom trvalú zmluvu medzi sebou a všetkými živými bytosťami. Boh si vyvolil Abraháma a uzavrel s ním a s jeho potomstvom zmluvu. Z neho utvoril svoj ľud, ktorému prostredníctvom Mojžiša zjavil svoj Zákon. Boh sa naplno zjavil, keď poslal svojho Syna, v ktorom uzavrel svoju zmluvu naveky.
Krst ako Boží dar
Ako sa to teda deje? Človeka skrze svoje slovo, vodu a to svojím Svätým Duchom. Krok, že my sa musíme rozhodnúť, že my musíme uveriť.Nami nezaslúžený dar od Boha. Uvedomíme si svoju nehodnosť. Boží dar. Ten, kto sa nechá Kristom obdarovať. Čin, ktorý ponúka Boh nám. Aj tebe, pokrstený človeče.
Človeku odpustenie hriechov a nový - Boží život. Dosvedčuje, že je to tak. Nedostávame v krste, nie je čosi, čo môžeme zavrieť do trezoru. Mu môžeme veriť - na Neho sa spoľahnúť. Tým. Dar. Odmietame. Pánov a Spasiteľa?
Sú otázky: „Čo ti dáva viera v Boha?“ a „Čo ti dáva Boh?“, totožné? Nie sú.Pán Ježiš to okrem iného naznačuje aj týmito slovami: „Môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ A učeníci mu povedali: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť!“ Tieto slová majú hlboký význam pre rozlíšenie našich dvoch otázok.
Boh sa rozhodol nám zveriť všetky potrebné nástroje, aby sme boli schopní spravovať zem, a ja verím, že je čas, aby sme volali na Boha, aby tieto dary v nás obnovoval k životu, a aktivovali ich, aby sme sa naučili v našich životoch správne vládnuť.
Božia láska sa rozlieva v našich srdciach
My v sebe máme Božiu Lásku. Boh prichádza prebývať do srdca človeka, pretože miluje človeka. Boh miluje človeka nekonečne a preto sa človeku naprosto celý a dokonale daruje. Boh sám sa nám daroval. Urobil zo seba samého dar, ktorý sa darovaním stal našim vlastníctvom! Nedaroval nám „iba“ svoju milosť, či priazeň, či život, či akési miesto nazvané Raj, nejakú „rezerváciu“, kde by sme si ako ľudia šťastne žili. On nám skutočne daroval samého seba, všetko čo má a všetko čim je a nič si nenechal iba pre seba!
Na základe tejto neuveriteľnej skutočnosti Pavol môže plným právom a pri zdravom rozume napísať tieto veľké slová: „Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Sme Boží dedičia. Tí, ktorí dostanú všetko, čo Bohu patrí a čím Boh je. Pretože dedič (na rozdiel od obdarovaného) vždy zdedí naprosto všetko!
Sv. Katarína Sienská: „Nevýslovná Láska! Juliana z Norwichu: „A tak som videla, že sa Boh raduje, že je našim otcom, že je našou matkou a že je našim pravým snúbencom - a duša jeho milovanou snúbenicou. Bl. Angela z Foligna: „(Boh hovorí:) Nezamiloval som si ťa zo žartu! Nemiloval som ťa iba z diaľky. Ty si ja a ja som ty. Si taká, aká máš pre mňa byť.
Viera v Boha už nie je našou vecou, naším koníčkom, ale sám Boh, ktorého sme takto prosto nasledovali, nás náhle zastavuje a oslovuje: „Čo hľadáš? Čo chce Tvoje srdce, keď kráčaš za mnou? Hľadáš zábavu, hľadáš potešenie, hľadáš pocit rozumne a príjemne stráveného času? Hľa, ja ti, duša, vravím: ‚Ak chceš ísť za mnou, zapri samého seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma.‘ (porov. Mt 16, 24) ‚Lebo kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.‘ (Mt 10, 38)“
Ale na to je potrebné správne pochopiť otázky, s ktorými nás Pán náhle zastavuje a oslovuje. Cieľom našej viery už nebude niečo dostávať a Boh nám už nemá primárne niečo dávať, ale to my vezmeme svoj kríž a budeme Ho nasledovať krížovou cestou života v putujúcej Matke Cirkvi.
Tabuľka: Božie zjavenie a jeho prejavy
| Forma zjavenia | Príklad | Účel |
|---|---|---|
| Stvorenie | Príroda, vesmír | Trvalé svedectvo o Bohu |
| Zmluva | Zmluva s Noemom, Abrahámom | Zachrániť ľudstvo, utvoriť vyvolený národ |
| Zákon | Zákon daný Mojžišom | Uznávať a slúžiť jedinému Bohu |
| Proroci | Posolstvá prorokov | Formovať ľud v nádeji na spásu |
| Ježiš Kristus | Vtelenie, život, smrť a vzkriesenie | Dokonalé a definitívne zjavenie Boha |