V teológii a Biblii sa často stretávame s pojmom "Boh živých". Ale čo to vlastne znamená? Ako tento koncept ovplyvňuje naše chápanie Boha a náš vzťah k nemu? Tento článok sa pokúsi preskúmať hlbší výklad a význam tohto výroku.
Polemika o Kristovej prirodzenosti
Prvotná cirkev musela riešiť zásadné spory o Kristovu prirodzenosť. Jeden z týchto sporov vyvrcholil v štvrtom storočí, keď skupina nazývaná Ariáni tvrdila, že Ježiš Kristus bol stvorený, vytvorený a nie je Boh. Zhrnutím a ukončením tohto sporu bol Nicejský koncil.
Nicejské vyznanie viery
Nicejské vyznanie viery hovorí: Veríme v jedného Boha, vševládneho Otca, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného aj neviditeľného. A v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného. Takýto bol a dodnes je historický, biblický, ortodoxný postoj cirkvi v celých dejinách. Verím, že to, čo sa v ňom hovorí, je pravda.
Biblický základ pre "zrodený, nie stvorený"
Myslím, že na základe prvých štrnástich veršov Jánovho evanjelia možno biblicky presvedčivo dokázať, že slovné spojenie "zrodený, nie stvorený" je biblické. Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. On [toto Slovo je osoba] bol na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič, čo povstalo. A Slovo sa stalo telom [hovoríme o Ježišovi Kristovi] a prebývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, slávu ako jediného [v anglickom preklade KJV ako zrodeného] Syna od Otca, plného milosti a pravdy.
Synovstvo a božstvo
Dôležité je všimnúť si, že sa tu zavádza pojem synovstvo: to, čo v 1. verši Ján nazval Slovom, v 14. verši nazýva Synom. Teraz sa vedie slovný spor o to, či grécky výraz jednorodený znamená "jediný Syn" alebo "jednorodený Syn". Podstatné je, že v prvých troch veršoch Jánovho evanjelia sa hovorí, že Božie Slovo je Boh a že je u Boha.
"Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo Boh" - to znamená, že tu máme dve osoby, Boha a Božie Slovo (Ján 1: 1). Ďalej sa hovorí, že skrze Slovo bolo "stvorené všetko, čo bolo stvorené", a táto presná formulácia vylučuje možnosť, že by bolo stvorené samotné Božie Slovo. V 14. verši je použitý výraz synovstva (nezávisle od toho, či sa povie "jediný Syn" alebo "jednorodený Syn") na opis vzťahu medzi Bohom a Slovom.
Večné zrodenie Syna
Ako je teda možné, že Syn existuje ako Syn, nie ako Otec? Ak by sme zostali len pri výrazoch Syn a Otec, odpoveď by znela: nie je stvorený, ale zrodený. Ľudskí synovia sú splodení; to je to, čo znamená byť synom otca. Ale toto je zrodenie Syna a je veľmi jedinečné - je iné, pretože tento Syn, toto Slovo, nemalo začiatok.
Na počiatku bol Boh. Bolo tam Božie Slovo a bol tam Boh - a títo dvaja tam boli odjakživa. Boh bol Slovo. Slovo bolo Bohom. Nemali začiatok. Text nás vedie k záveru, že tento jedinečný druh zrodenia, o ktorom hovoríme, je večné zrodenie. Nikdy neexistoval čas, keď Syn neexistoval, a predsa je Synom, a nie Otcom. Nedá sa to vrátiť späť, alebo zameniť.
A kresťanská cirkev správne tvrdí, že treba hovoriť o tomto večne existujúcom Synovi, ktorý je Bohom, a predsa nie je Otcom. Biblicky aj cirkevne zdôrazňovaným bodom teda je, že večné zrodenie Syna zabezpečuje Synovi úplne rovnakú prirodzenosť s Otcom.
Ilustrácie a teologické pohľady
C. S. Lewis bol kritizovaný za to, že sa snažil robiť zložité veci zrozumiteľnými pre bežných ľudí. „Keď plodíte, plodíte niečo rovnakého druhu ako ste vy sami. Človek plodí ľudské deti, bobor plodí malé bobríky a vták plodí vajíčka, ktoré sa premenia na malé vtáčiky. Keď však tvoríš, tvoríš niečo, čo je iného druhu, ako si ty sám.
Presuňme sa od Lewisa a skočme do hlbokej teológie Jonathana Edwardsa. „Tak, ako Boh s dokonalou jasnosťou, plnosťou a silou chápe seba samého a vidí svoju podstatu... tak táto predstava, ktorú má Boh o sebe, je absolútne ním samým. Táto predstava svätej Božej prirodzenosti a podstaty je opäť svätou Božou prirodzenosťou a podstatou: tým, že Boh myslí na svoje Božstvo, [Božstvo] sa tým aj vytvára. Tým je zrodená iná osoba, je iná nekonečná, večná, všemohúca a najsvätejšia a tá istá Božia, tá istá Božská prirodzenosť. A táto osoba je druhou osobou v Trojici, jednorodeným a milovaným Božím Synom.
Význam Kristovho božstva pre spásu
Apoštol Pavol a pisateľ listu Hebrejom ukazujú, ako je plné Kristovo božstvo - zrodené, nie stvorené - prepojené s jeho dielom vykúpenia. Veď Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho a v ňom zmieril všetko, čo je na zemi i v nebesiach, keď nastolil pokoj preliatím jeho krvi na kríži. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. Keď vykonal očistenie od hriechov, posadil sa po pravici Velebnosti na výsostiach. Inými slovami, bez Kristovho božstva niet spasenia.
V kontexte Marka 12:18-27, Ježiš hovorí: „Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi blúdite!“
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch (Mk 12,1-12) je postavené na Iz 5, 2. Prorok tu rozpráva o židovskom národe ako o Božej vinici. Takto im dáva vedieť, že v podobenstve sa hovorí o nich.
Kľúčové verše a odkazy
- Mk 12,10-11 - Ž 118, 22-23
- Mk 12,13-17 - Mt 22, 15-22; Lk 20, 20-26
- Mk 12,16 - Pozri poznámku k 22, 21
- Mk 12,18-27 - Mt 22, 23-33; Lk 20, 27-40
- Mk 12,19 - Dt 25, 5
- Mk 12,26 - Ex 3, 6
Znovuzrodenie a nový život v Kristovi
Boh však vo svojej milosti nezanevrel na svoje stvorenstvo. Ako čítame na stránkach Písma, jeho cieľ mať ľud, ktorému bude Bohom a ktorý bude jeho ľudom, uprostred ktorého bude prebývať, zostáva aj naďalej a zmienky o ňom sa tiahnu celým Písmom. K jeho naplneniu v plnosti však dôjde až na novej zemi a v novom Jeruzaleme (Zjavenie 21:1-3). Tento cieľ, mať svoj svätý ľud, Boh dosahuje cestou ospravedlnenia, znovuzrodenia a oslávenia (Rímskym 5:2, 8:30).
Znovuzrodenie doslova znamená: byť znova narodený. Keď Písmo hovorí o znova narodení (novom narodení, znovuzrodení), myslí tým duchovné znovuzrodenie (nové duchovné narodenie). Ide v ňom o znova narodenie človeka jednotlivca, ktorého prirodzenosť je byť duchovne mŕtvy (vo svojich hriechoch a previneniach Efezským 2:1; Kolosenským 2:13), na človeka s prirodzenosťou byť duchovne živý.
Znova narodený človek (jednotlivec) je živý Bohu - zrodený do opätovného života s Bohom, do opätovného živého vzťahu s Bohom, ktoré (vzťah a život) zanikli duchovnou smrťou Adama, a tým následne zanikli aj u všetkých jeho potomkov. Znova narodenie je trvalý návrat jednotlivca do jestvovania v spoločenstve so svätým Bohom - je to návrat z duchovnej smrti do duchovného života.
Nutnosť znovanarodenia (nového narodenia) je zdôraznená predovšetkým v Jánovi 3:3, 5, 7. Znovanarodenie je jediný spôsob, ako sa človek z duchovnej smrti môže dostať do duchovného života a späť do spoločenstva s Bohom (Efezským 1:1-14). Je to počiatok jeho opätovného života s Bohom.
Znovuzrodenie, ako píšeme a zdôrazňujeme v celom článku, je Božie dielo. V znovuzrodení Boh nechá zomrieť starého človeka spolu s Kristom (Rímskym 6:6), čím nás vyslobodzuje z moci zákona skutkov (7:4), zákona hriechu a smrti (8:2) a všetkej moci temnosti (Kolosenským 1:13). Následne stvorí nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy (Efezským 4:24), a prenesie ho do kráľovstva Syna svojej lásky (Kolosenským 1:13). Toto dielo Boh uskutočňuje v rámci Novej zmluvy, ktorou sa napĺňajú zasľúbenia Zmluvy milosti uzavretej s Abrahámom.
Najjednoduchšie vysvetlenie aktu znovuzrodenia je: V znovuzrodení dochádza k novému narodeniu toho, čo v Adamovi zomrelo. To, čo je o znovuzrodení bezpodmienečne potrebné vedieť a vždy mať na pamäti, je, že znovuzrodenie je Boží čin (dielo) v človeku (1. Jedine Boh je schopný učiniť tento div v človeku v moci svojho Ducha (Ján 3:6, 8, 6:63; Rímskym 8:14-16; Galatským 4:6).
Bez tohto nového narodenia nemôže človek uvidieť Božie kráľovstvo, t. j. mať (získať, prijať) večný život a byť spasený, lebo všetci ľudia sú svojou prirodzenosťou od svojho fyzického narodenia hriešnikmi, sú duchovne mŕtvi, neschopní poslúchať Boha a zapáčiť sa mu (Žalm 51:7; Jeremiáš 17:9; Rímskym 8:7-8; 1. Korintským 2:14; Efezským 2:3). Znova zrodením Boh dáva novú prirodzenosť a znovuzrodených dostáva späť do spoločenstva so sebou samým (1. Jánov 1:3-4) a do Božej rodiny (domácnosti, Židom 3:6; 1. Jánov 1:3). Nová prirodzenosť človeka sa prejavuje konaním spravodlivosti (1.
Týmto aktom sa veriacemu v evanjelium Ježiša Krista udeľuje večný život od samotného Boha (Ján 3:16; 2. Petrov 1:4; 1. Jánov 5:11) a on sa stáva Božím dieťaťom (Ján 1:12; Rímskym 8:16-17; Galatským 3:26) a novým človekom (2. Korintským 5:17; Kolosenským 3:9-10). Ako nový človek (nové stvorenie v Kristovi - 2.
Znovuzrodenie je počiatkom nového a večného (nezrušiteľného, nestratiteľného a nezmeniteľného) vzťahu, spoločenstva a života s Bohom a definitívnym novým, nezrušiteľným a nezmeniteľným postavením človeka pred ním. Základom znova zrodenia je vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych (1. Petrov 1:3). Poukazujú na to hlavne výrazy typu oživiť (pozri vyššie), ktoré poukazujú na to (opisujú skutočnosť), že dielo znovuzrodenia sa udialo v Kristovi.
Leško, Šimečka, Kostolný, Hudák: Ako zachrániť demokraciu
Vlastné znova narodenie človeka z Boha (duchovné znova zrodenie) sa uskutočňuje (dochádza k nemu) skrze živé Božie slovo, ktoré sa zvestuje (1:23, 25) skrze evanjelium o osobe a diele Pána Ježiša Krista. Jeho výsledkom je živá nádej (1:3; predtým: bez nádeje na svete - Efezským 2:12), ktorá sa spolieha na Božiu milosť, ktorá sa veriacemu v plnosti dostane, až sa zjaví Ježiš Kristus (1.
Apoštol Jakub píše, že Boh splodil veriacich slovom pravdy (Jakub 1:18), t. j. hlásaním evanjelia na základe zmŕtvychvstania Ježiša Krista, a to k živej nádeji, k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nepominuteľnému dedičstvu v nebesiach (1. Petrova 1:3). Zostúpenie Svätého Ducha na Ježiša Krista pri vodách Jordánu a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista započalo kvalitatívne nový spôsob existencie (života) človeka. Ježiš Kristus sa stal/je prvorodený medzi mnohými bratmi (Rímskym 8:17, 29; Židom 2:11-12).
Veriaci v osobu a dielo Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstanie, ktorí majú závdavok Svätého Ducha, sú v novozákonných spisoch prehlasovaní za zrodených Bohom (Ján 1:13), za Božie deti, za prenesených do nového veku (1. Jánov 3:14 a spoj s Ján 5:24). Nový zákon skutočnosť znovuzrodenia vyjadruje rôznymi výrazmi, aby zdôraznil rozdielnosť medzi životom pred uverením v evanjelium a po ňom. Za najvýstižnejšie a najzávažnejšie, zdá sa, však môžeme považovať označenie (ako identitu): nové stvorenie v Kristovi (2.