Božia láska k nám je základnou podmienkou života a kladie rozhodujúce otázky o tom, kto je Boh a kto sme my. Slovo láska sa stalo najpoužívanejším i najzneužívanejším slovom, s ktorým dnes spájame celkom odlišné významy. Na prvom mieste pripomíname širokú významovú rozmanitosť slova láska: hovorí sa o láske k vlasti, láske k svojmu povolaniu, o láske medzi priateľmi, o láske k práci, láske medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami a príbuznými, o láske k blížnemu a o láske k Bohu.
Eros a Agapé
Láske medzi mužom a ženou, ktorá sa nerodí z myslenia a vôle, ale istým spôsobom je človeku daná a presahuje ho, dalo antické Grécko názov eros. Z troch gréckych slov označujúcich lásku - eros, philia (priateľská láska) a agapé - uprednostňujú novozákonné knihy posledné, ktoré sa v gréčtine používalo len okrajovo. Zanechanie slova eros spolu s novou víziou lásky, ktorá sa vyjadruje slovom agapé, nepochybne označuje niečo podstatné v novosti kresťanstva, a to práve v chápaní lásky. Podľa Friedricha Nietzscheho dalo kresťanstvo erosu vypiť jed, a hoci eros naň nezomrel, zdegeneroval na neresť.
Gréci videli v erose predovšetkým opojenie, potlačenie rozumu „božskou bláznivosťou“, ktorá človeka vytrháva z obmedzenosti jeho existencie a v tomto bytí, premoženom božskou mocou, mu dáva zakúšať najvyššiu blaženosť. Starý zákon sa postavil s najväčšou rozhodnosťou proti takejto forme náboženstva, bojujúc proti nej ako proti perverzii náboženskosti. Tým však vôbec neodmietol eros ako taký. Vyhlásil len vojnu ničivému prekrúteniu, pretože falošné zbožšťovanie erosu, ktoré tu nastáva, ho zbavuje dôstojnosti a odľudšťuje ho.
Medzi láskou a božským existuje nejaký vzťah: láska sľubuje nekonečnosť, večnosť - skutočnosť, ktorá je väčšia a úplne odlišná od každodennosti našej existencie. No zároveň sa ukázalo, že cesta na dosiahnutie takého cieľa nespočíva v tom, že sa človek nechá premôcť inštinktom. Potrebné je očisťovanie a dozrievanie, ktoré prechádza aj cestou odriekania. Človek sa stáva skutočne sám sebou, keď sa duša a telo stretnú v intímnej jednote.
Kresťanská viera, naopak, človeka vždy považovala za dvojjediné bytie, v ktorom sa duch a hmota navzájom prenikajú, vďaka čomu obe nadobúdajú novú vznešenosť. Naše spočiatku skôr filozofické úvahy o podstate lásky nás teraz svojou vnútornou dynamikou priviedli až k biblickej viere.
Božia láska a jej prejav
Prvou novosťou biblickej viery je nový obraz o Bohu. V kultúrach, ktoré obklopujú biblický svet, zostáva obraz o Bohu či božstvách v konečnom dôsledku nejasný a protirečivý. Na ceste biblickej viery sa naproti tomu stáva čoraz jasnejšie a jednoznačnejšie to, čo základná modlitba Izraela, šém, zhŕňa v slovách: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný!“ (Dt 6, 4).
Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.
Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá.
Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
Billy Graham: Prekvapivá rada ako MILOVAŤ svojho blížneho
Spravodlivosť a Milosť
Mohlo by sa zdať, že Božia spravodlivosť a milosť sú dve protichodné stránky Božej prirodzenosti. V tomto článku chceme ukázať, že takýto rozpor v Bohu neexistuje a že Ježiš nebol poslaný, aby ho vyriešil. Ježiš sa narodil ako človek, žil život v poslušnosti Otcovi, zomrel a vstal z mŕtvych, aby sa tak stal dokonalým prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Prišiel, aby nám ponúkol vzťah s Otcom - vzťah, ktorého pečaťou je večný život.
Keď chceme pochopiť Božiu spravodlivosť, nesmieme zabudnúť, že Boh je láska (1. list Jánov 4:16). Pre židov biblických čias neboli tieto pojmy v rozpore. V ich jazyku (hebrejčine) malo slovo spravodlivosť širší význam. Vyjadrovalo rôzne aspekty vzťahov medzi ľuďmi a vzťahu medzi Bohom a človekom.
Príklady spravodlivosti a milosrdenstva v Starom zákone
- Dávid sa zachoval spravodlivo, ale nie v zmysle spravodlivého trestania voči kráľovi Saulovi. Dávid bol milosrdný a ukázal, že chcel pre Saula to najlepšie, hoci si to Saul nezaslúžil. Tvárou v tvár Saul uznal Dávidovo milosrdenstvo, keď vyznal, že Dávid bol „spravodlivejší“.
- Daniel prosí Boha o milosť podľa „všetkej jeho spravodlivosti“. Robí to, pretože v Starom zákone nie je Božia spravodlivosť obmedzená na nestranný súd. Zahŕňa aj Božiu vernosť voči svojej zmluve a zasľúbeniam.
- Aj jednotliví ľudia v Starom zákone svedčia o Božej spravodlivosti, ktorú zakúsili skrze jeho odpustenie a milosť.
Božie odpustenie
Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti. Boh udeľuje milosť, nemusí z toho nikomu skladať účty. Ak Boh odpúšťa úplne slobodne a nikomu z ničoho neskladá účty, prečo potom neodpustí všetkým? Boh odpúšťa tomu, kto sa pokorí, vyzná svoje hriechy a chce sa učiť žiť úprimný život.
Ježišovým cieľom bolo priblížiť nás k Bohu a prebudiť v nás ľútosť nad našimi hriechmi a lásku k Bohu. Táto žena sa zaplietla do hriechu a už nemala silu svoju situáciu zmeniť. Ostatnými židmi bola opovrhovaná a zdalo sa, že pre ňu nie je žiadna nádej. Už nechcela ďalej hrešiť a vyjadrila pripravenosť sa zo svojho hriechu obrátiť. Božou odpoveďou na to bolo odpustenie. To isté ponúka aj nám.
Ježiš na kríži
Dnes je veľmi rozšírený výklad, ktorý hovorí, že pre Boha nie je možné byť zároveň spravodlivý a nechať hriech nepotrestaný: Boh chcel vo svojej láske zachrániť ľudí od trestu a zvolil si namiesto nás potrestať svojho Syna tým, že ho v najťažších chvíľach na kríži opustil a považoval ho za hriešneho miesto nás. Už sme ukázali, že Božia spravodlivosť je iná a že nevyžaduje trest, ak hriešnik svoj hriech oľutuje.
V situácii, kedy sa z ľudského pohľadu zdá byť ponechaný napospas ľudskej zlobe, modlí sa Ježiš túto modlitbu s dôverou v Božie vyslobodenie. Jeho slová pripomínajú, že utrpenie spravodlivého je téma, ktorá sa v Písme často opakuje. On potom, ako dokonale spravodlivý, trpí v súlade so správou Starého zákona.
Vzájomná láska
Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Bohužiaľ je veľmi málo ľudí, ktorí by takto chceli žiť. Individualizmus, sebectvo a konzumný život sú časté aj v náboženskom prostredí.
Láska je prikázanie. To nás povzbudzuje a dáva nám nádej, že dokonca aj dnes je možné nasledovať Ježiša a v láske žiť. Ježiš by nám neprikázal milovať, keby to nebolo možné. Sami zo seba by sme toho neboli schopní, ale s Jeho pomocou môžeme naplniť tento jediný pravý cieľ v živote. S ním môžeme nájsť tú jedinú lásku, ktorá nás môže naplniť. Práve kvôli tomu sme boli stvorení.
Z knihy Skutky apoštolov môžeme spoznať život prvých kresťanov. Milovali sa navzájom tak, že pre nich bolo úplne prirodzené zdieľať celý svoj život, vrátane svojho majetku. Naučili sa tejto láske od Ježiša a apoštolov. To je láska, ktorú musia kresťania voči sebe mať.
| Verš z Prvého Jánovho listu | Posolstvo |
|---|---|
| 1 J 4,16 | Boh je láska; kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh v ňom. |
| 1 J 4,9 | Božia láska sa prejavila poslaním jeho Syna, aby sme mali život. |
| 1 J 4,10 | Láska je v tom, že Boh miloval nás a poslal svojho Syna. |
| 1 J 4,20 | Kto tvrdí, že miluje Boha, ale nenávidí brata, je luhár. |
| 1 J 4,21 | Prikázanie: Kto miluje Boha, nech miluje aj svojho brata. |
Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce.