Neďaleko Spišského hradu, učupená pod úpätím hradného kopca, sa nachádza obec Žehra. Tu stojí Kostol svätého Ducha, ktorý je známy svojimi gotickými freskami. Historická vzácnosť objektu zaraďuje kostolík v Žehre - rovnako ako Spišský hrad, Spišskú kapitulu a slovanské nálezisko Dreveník - k medzinárodným kultúrnym pamiatkam nachádzajúcim sa na listine kultúrneho dedičstva UNESCO.
Kostol sv. Ducha v Žehre.
Žehra patrí k najstarším obciam Spiša a jej história siaha až do pohanských čias. Biela stavba kostola s cibuľovitým zakončením veže stojí nad obcou a púta pozornosť už z diaľky. Povolenie na jeho výstavbu dostal gróf Ján zo Žehry od kapituly už v roku 1245. Kostol v prechodnom neskororománskom-ranogotickom slohu dokončili v roku 1275 a v priebehu storočí bol viackrát upravovaný.
Stopy času na stenách a oltároch
Každé storočie zanechalo stopu na stenách kostola či oltároch. Reliéf Zoslania Sv. Ducha na hlavnom, prevažne barokovom oltári prezrádza, že je patrónom obce. Okrem hlavného a bočných oltárov s množstvom sôch zaujme Morový oltár z roku 1663, ktorý je darom farníkov ako spomienka na epidémiu moru v rokoch 1644 - 45. Pozoruhodná je pôvodná neskororománska krstiteľnica z 13. storočia a kazateľnica z druhej polovice 17. storočia.
Bohato zdobenú románsku klenbu oddeľuje od lode kostola víťazný oblúk s pozoruhodnými výjavmi. Keď pôvodný kazetový strop v lodi kostola v 15. storočí zhorel, nahradili ho gotickou klenbou s osemhranným stĺpom uprostred, pripomínajúcim palmu (symbol stromu života). Odvtedy je kostol dvojloďový - typický príklad spišskej gotiky, keď jeden pilier drží vlastne celú klenbu. Možno to považovať za svetový unikát.
Jedinečné fresky Kostola sv. Ducha
Kostol Svätého Ducha je známy najmä gotickými freskami. Na stenu ich maľovali tak, že farbu nanášali do čiastočne uschnutej omietky. Keď zaschla, vytvoril sa film - freska. K najstarším freskám patria konsekračné kríže (v kruhoch). Označujú miesta, kde kostol roku 1275 posvätili. Freska Golgota je umiestnená na pôvodnom vchode kostola a pochádza z konca 13. storočia. Impozantný je Pašijový cyklus - udalosti od Poslednej večere až po Snímanie z kríža. Zaujímavý je pohľad na Vševládcu, Triglav (starobylé zobrazenie Sv. Trojice), Abrahámovo lono, korunovanie Panny Márie.
Po požiari v 15. storočí a postavení novej gotickej klenby na severnú stenu lode naniesli tenkú vrstvu omietky (čím zakryli o sto rokov staršie fresky) a namaľovali tri rady nových fresiek. Po epidémii moru roku 1646 vrchnosť prikázala priestory dezinfikovať, a teda zabieliť. Fresky znovu odkryli až v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Fresky v Kostole sv. Ducha.
Strom života
Návštevníci s pokorou a najmä s úžasom hľadia na najznámejšiu fresku - Strom života, kde na ploche štyroch štvorcových metrov je pomocou znakov a symbolov zobrazené takmer celé Sväté písmo Starého i Nového zákona. Strom života, na ktorom bol ukrižovaný Kristus, delí ľudskú históriu na dejiny Starého a Nového zákona. Okolo stromu sa vinie had, od ktorého prijíma Eva jablko.
Predstaviteľkou Starého zákona je ženská postava Synagóga. Nesie na sebe znaky ukončenia Starého zákona: meč zaseknutý v hlave, zlomená žrď bojovej zástavy, osol s rozťatou šijou a kolenami, oči previazané šatkou. Symboly naznačujú, že tak sa ísť nedá. Nový zákon predstavuje Ecclesa - Cirkev s kráľovskou korunou na hlave. V jednej ruke drží bojovú zástavu na konci ozdobenú krížom, v druhej ruke kalich s hostiou. Sedí na zvláštnom zvierati (symbol silnej cirkvi), ktorý má štyri rozličné hlavy a nohy (symbol evanjelistov).
V 14. storočí, keď freska vznikla, málokto na vidieku vedel čítať, a ak vedel, sotva mal doma Bibliu.
Ohradný múr a okolie kostola
Po vystúpení na mieste, porozhliadnutí a po zdolaní strmšieho schodiska sa každému zjaví najprv len „obyčajný“ starý ohradný múr so šindľovou strieškou, skrz ktorý musí prejsť, a ktorý vymedzuje v tvare nepravidelného oválu areál starobylého rímsko-katolíckeho kostola sv. Ducha. Nájdu v ňom až dva malé vstupy - hlavný od západu, a vedľajší od východu - z väčšieho cintorína, a nájdu v ňom zakomponovanú aj maličkú otvorenú kaplnku so záklenkom, a v ňom kríž s „ľudovým“ korpusom ukrižovaného Krista. Pri menšom pátraní však musíme skonštatovať, že dobu, ani ďalšie podrobnosti vzniku a premien tohto okolitého areálu nepoznáme.
Vieme len, že od počiatkov kostola v rokoch 1245 - 1275 sa plocha jeho okolia, ohraničená múrom, stala miestom pochovávania - areál mohol slúžiť ako cintorín už v 13. storočí. V 18. storočí cintorín zanikol, keďže v súvislosti s jozefínskymi nariadeniami museli byť príkostolné cintoríny zrušené. Na mape z druhého vojenského mapovania (z rokov 1763 - 1787) je zakreslený ohradný múr kostola a na historickej katastrálnej mape z roku 1869 je už možné porovnať jeho podobu zhruba s dnešným oválnym tvarom celého areálu.
Až v roku 2015 na Krajskom pamiatkovom úrade Košice spracovali návrh na rozšírenie objektovej skladby národnej kultúrnej pamiatky rím. kat. kostola sv. Ducha v Žehre práve o tento múr ohradný a sadovnícku úpravu areálu kostola. Oficiálne zhodnotenie dôležitého predmetu jeho pamiatkovej ochrany v ňom zahŕňa predovšetkým pôdorysnú skladbu ohradného múra, zachovanú do súčasnosti, jeho autentickú hmotovo - priestorovú skladbu, ale aj materiálové riešenie (kamenný materiál bez omietky, resp. omietnutý hladko zatieranou vápennou omietkou), ako i tvar koruny múra (pokrytý štyrmi radmi drevených šindľov), jeho rozmery (výška cca 1,50 m a šírka cca 0,75 m), vstup do areálu (vrátane pilierov štvorcového pôdorysu po stranách, ukončených strieškou v tvare ihlana, pokrytou šindľom), a pôvabná vstavaná otvorená kaplnka s krížom a korpusom ukrižovaného Krista, zastrešená tiež sedlovou strieškou, na hrebeni so železným krížom s dvojitým kužeľovitým zakončením.
Aj sadovnícke úpravy areálu kostola a jeho bezprostredného okolia sú výsledkom viacerých zásahov (najmä z 20. storočia), hodných povšimnutia. Približný vek líp nám prezrádza obdobie asi 100 rokov. Areál tvorí predovšetkým trávnatá plocha s hrobmi, vymedzená ohradným múrom, a urastené solitéry líp (Tilia cordata), ako aj novšia, menej vhodná, novodobá línia tují západných (Thuja occidentalis), ktoré lemujú z oboch strán hlavný prístupový chodník. Vzhľadom na význačnú polohu a umiestnenie žehrianskeho kostola je aj „jeho zeleň“ prirodzenou súčasťou celého areálu. Spolu s hodnotami ohradného múru sa stáva predmetom pamiatkovej ochrany.
Starobylý kostol s areálom je významným predstaviteľom sakrálnej architektúry Spiša, zachovanej i s jej autentickými nástennými maľbami a mobiliárom. Je nositeľom významných pamiatkových hodnôt - výpoveďou o historických stavebných postupoch, umeleckom cítení a remeselnej zručnosti. Tiež k nemu patria aj významné urbanistické hodnoty - ako súčasť historickej zástavby obce Žehra, ba i v širšom kontexte chráneného územia lokality svetového dedičstva.
Samotný ohradný múr je tu síce len drobnou funkčnou kamennou stavbou, ohraničujúcou areál s príkostolným cintorínom, no práve kostol spolu s cintorínom a s múrom tvorili od začiatku jeden kompaktný celok, neskôr doplnený ešte o sadovnícku úpravu.
Ako sa dostať do Žehry
Žehra sa nachádza neďaleko Spišského hradu, 4 km južne od cesty č. 18 (E 50) medzi mestami Levoča a Prešov. Odbočiť z nej treba za mestom Spišské Podhradie, smerom na Hodkovce. Kostol Sv. Ducha je otvorený v pracovné dni od 10.00 - 16.00 h. V sobotu od 14.00 - 17.00 h.