Historické kostoly Nitrianskeho okresu: Zoznam a ich príbehy

Putovanie človeka na posvätné miesta má hlboké korene už v staroveku. V kresťanskej tradícií sa najčastejšie putovalo k Božiemu hrobu do Jeruzalema a ku hrobom apoštolov, najmä do Ríma.

Nitra a okolie

Nitriansky hrad

Pri návšteve najzaujímavejších sakrálnych pamiatok v Nitrianskom okrese by sme nemali zabudnúť ani na sídlo tunajšieho biskupstva - Nitriansky hrad. Jeho jadrom je katedrála s priľahlou biskupskou rezidenciou.

Najstaršou zachovanou časťou katedrály je románsky Kostol sv. Emeráma, ktorého vznik sa datuje do 11. až 12. storočia. Po požiari v druhej polovici 13. storočia ho prestavali a po zničení vojskom Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1317 pripojili k novostavbe gotického kostola.

Odvtedy slúžil ako tzv. hodnoverné miesto kapituly a neskôr ako klenotnica katedrálneho pokladu.

Nitra - Kalvária

Na prelome 1. tisícročia sa začali formovať mariánske kultové miesta pri kostoloch európskych miest, do ktorých sa prinášali relikvie a obrazy zo Svätej zeme a z Byzancie. Prvý zápis o kostole Matky Božej na Kalvárii je v listine z roku 1248, čo svedčí o jeho historickej vzácnosti.

Je to románska stavba s triumfálnym oblúkom s bazilikálnou apsidou svätyne a s krížnymi loďami. Podľa vatikánskeho súpisu z r. 1332 - 37 bol v tom čase farským kostolom.

Potom v r. 1506 sa spomína ako kaplnka Božej Matky na „vrchu zelenej planiny“. Po mnohých vojnových katastrofách, pustošeniach v roku 1271 - 1708 veriaci ho vždy postavili, opravili a zariadili.

Po stavebných obnovách sa spomínajú posviacky v rokoch 1630, 1680, 1696 a tiež v r. 1723, kedy postavili aj vežu a umiestnili v nej dva zvony. Kryptu pod kostolom spravili v r. 1728. Podľa kanonickej vizitácie z r. 1732 bolo v kostole 5 oltárov a na stene za hlavným oltárom bol vymaľovaný obraz Nanebovzatej P. Márie.

V rokoch 1747 a 1766 prisľúbili mešťania vykonať každoročne celomestskú votívnu púť. V r. 1765 postavili pri kostole prízemný kláštor pre rehoľníkov nazarénov.

Po ich odchode v r. 1769 boli tu od r. 1776 kňazi - penzisti ako duchovní správcovia. Trvalo to skoro 150 rokov až do r. 1925. V tých časoch postavili nový hlavný oltár z mramoru. V jeho hornej časti je umiestnená socha Sedembolestnej P. Márie, ktorá je z r. 1776.

Prvú krížovú cestu v r. 1884 postavili od kostola po kaplnku Božieho hrobu na vrchu Kalvárie a v r. 1885 obnovili jej kaplnky aj s novými reliéfmi. Veľké reštauračné práce na kostole dal urobiť biskup A. Rožkováni v r. 1875 - 1888, kedy ho aj posvätili.

Kaplnku Lurdskej P. Márie postavili v r. Misionári Spoločnosti Božieho Slova sem prišli v r. 1925. Nad starým kláštorom postavili poschodie a v r. 1926 - 1928 vybudovali tu misijný dom. Od r. 1925 obnovili kostol zväčšením o prístavby kaplnky sv. Terezky, oratória, sakristie a postavili zvonku poľný oltár.

V r. 1923 kúpili dva nové zvony. Po týchto obnoveniach kostol posviacali v r. 1926, 1932 a 1948. V tom roku dostal kostol aj novú bazilikálnu dlažbu. Po likvidácii kláštora v r. 1950 až do 30.6.1997 bola pri kostole duchovná správa. J. E. Ján Chryzostom kardinál Korec na žiadosť rehole verbistov 1.

Dnes je kostol strediskom mariánskej úcty. Každoročne na sviatok Nanebovzatej Panny Márie - 15. augusta prichádzajú sem pútnici zo širokého okolia.

Skalka

Naši predkovia si z úcty k svätcom - sv. Andrejovi-Svoradovi a sv. Benedikta - uctievali toto miesto, postavením nového kostola na Skalke nad riekou Váh. Tento kostol bol postavený vďaka zbierke amerických a domácich Slovákov. Posviacka sa konala 12.

Dňa 17. júla 1224 nitriansky biskup Jakub I. slávnostne posvätil jaskyňu na Skalke, v ktorej žili svätí pustovníci a kde sv. Benedikt zomrel mučeníckou smrťou. Rovnako tu bolo založené opátstvo sv. Benedikta a postavený Benediktínsky kláštor s kostolom.

Neskôr bolo toto miesto zverené Jezuitom, ale po zrušení jezuitského rádu bol kláštor i kostol opustený a postupne chátral. V r. 1853 sa hlavne pričinením trenčianskeho farára Ľudovíta Stáreka zrúcaniny čiastočne obnovili.

Dňa 17. júla 1853 na sviatok našich svätcov bol novo opravený kostolík, za účasti množstva pútnikov, vysvätený. Odvtedy sa na tento sviatok, alebo na nasledujúcu nedeľu schádzajú každoročne pútnici k úcte sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta na tomto mieste.

Toto pútnické miesto utrpelo veľa i počas komunizmu, kedy boli zostatky kláštora barbarsky ruinované. K obnoveniu došlo až po r. 1989 a dnes sú využívané obe časti, tzv. Veľká Skalka (bývalý kláštor) i tzv. Malá Skalka (kostol sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika) najmä na každoročnej púti okolo 17.

Skalka je najstarším pútnickým miestom na Slovensku. Dňa 1. mája 2016 - v Mimoriadnom jubilejnom roku milosrdenstva - vyhlásil nitriansky biskup Mons.

Dražovský kostolík

Na skalnatom kopci nad Dražovcami, mestskou časťou Nitry, sa nachádza malebný kostol svätého Michala archanjela z 11. storočia. Predstavuje typ románskeho emporového kostola s jednoloďovým priestorom ukončeným polkruhovou apsidou.

Podľa legendy kostolík založil sám sv. Štefan a vraj sa tu viackrát zjavila Panna Mária. Keď raz v blízkosti kostola pásol svoje stádo jeden pastier, počul z neho vychádzať hudbu. Keď k nemu dobehol, uvidel matku Ježišaa, ktorá smutne ukazovala na ošarpané steny a polorozpadnutú strechu.

Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom

Bohatú históriu a kultúru Ponitria pripomína mimoriadne cenný predrománsky Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom. Podľa najnovších prieskumov pochádza z 8. až 9. storočia, je teda najstaršou sakrálnou stavbou na Slovensku.

V jeho interiéri môžete vidieť románsku kamennú krstiteľnicu a zvyšky románskych a gotických nástenných malieb z 11. storočia, ktoré sú najstaršie na Slovensku.

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici

Obec Nitrianska Blatnica v okrese Topoľčany už pred mnohými stáročiami preslávila starobylá Rotunda svätého Juraja, ku ktorej chodia veriaci na Svätojurské púte už viac ako 500 rokov. Až donedávna vedci predpokladali, že vznikla v prvej polovici 11. storočia, počas ostatnej rekonštrukcie však zistili, že ide o vôbec najstaršiu stojacu rotundu na Slovensku. Pochádza zrejme už z prvej tretiny 9. storočia. O dve storočia neskôr ju však prestavali v románskom slohu a od 13. storočia kostolík pustol.

Hronský Beňadik

Nielen cirkevný, ale aj svetský význam mal počas niekoľkých storočí kláštorný areál v obci Hronský Beňadik v okrese Žarnovica. Hádam najtypickejším znakom tejto stavby je bazilika, ktorá sa svojou majestátnosťou týči nad celou obcou.

Na mieste dnešného kostola bola prvá románska bazilika postavená v 11. storočí. Bola vystavená v roku 1075. Jej základy boli objavené pri reštauračných prácach v 19. Dnešnú trojloďovú stavbu postavili v rokoch 1346 -1375.

Veriaci putujú do Hronského Beňadiku, aby našli pokoj, uzdravenie a silu aj vďaka Relikvii Kristovej Krvi. Relikviou je kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej Krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi a ten za dôstojné miesto uloženia relikvie uznal Hronský Beňadik.

O vzniku tohto starého kláštora hovorí stará legenda. Podľa nej sa kráľ Gejza, ktorý veľmi rád poľoval v okolitých lesoch na divokú zver, stretol s istým človekom. Niektoré pramene hovoria, že to bol jeho príbuzný Šalamún, iné, že sa mu len podobal. Kráľ Gejza bol týmto stretnutím taký dojatý, že založil na tomto mieste benediktínsky kláštor a hneď ho aj obdaroval značným majetkom.

Tak hovorí legenda, ale skutočné dejiny sú trochu iné. To, čo sa s legendou zhoduje, sú dve mená: Gejza a Šalamún. Ich dejiny sú spletené aj s dejinami kláštora. Obaja bojovali medzi sebou o vládu nad kráľovstvom. Šalamúnovi v tom čase patrila západná časť kráľovstva s hradmi Mošon a Bratislava. Nad ostatnými časťami panoval Gejza I.

Nebojovali medzi sebou len mečom, ale aj zápasili, kto z nich lepšie spravoval svoje majetky. Šalamún mal starý benediktínsky kláštor v Pannonhalme, dnešnom Maďarsku. Gejza nechcel byť horší, a preto sa rozhodol, že založí nový, vlastný benediktínsky kláštor.

Otázkou bola len lokalita kláštora. Výber padol na miesto, ktoré bolo hlboko na území Nitrianskeho kniežatstva a už od dávna zvané Slovenská Brána (dnešný Hronský Beňadik). Stála na veľmi dôležitej dopravnej trase. Spájali sa tu dve cesty: zo západu a z južného Slovenska, a pokračovali ďalej na Zvolen a na východ.

Dalo by sa povedať, že ten, kto kontroloval túto trasu, vedel veľmi dobre, čo sa deje v jeho krajine. Týmito trasami najčastejšie cestovali kupci zo západu na východ a naopak. Bolo to teda strategické miesto.

Predpokladá sa, že kláštor existoval už v roku 1075. Dôkazom toho môže byť zakladajúca listina - súpis majetkových práv už existujúceho kláštora, datovaná na tento rok. Majetok kláštora celý čas rástol vďaka novým donáciám a tiež poplatkom z mýta či zo splavu Hronom.

Majetky opátstva boli časom veľmi rozsiahle. Potvrdzuje to listina z 1209 roku vydaná pápežom Inocentom III. O dôležitosti tohto miesta hovorí skutočnosť, že kláštor bol úradným miestom. Tu ľudia mohli overovať listiny, deponovať cennosti. Okrem toho sa tu vydávali knihy, riešili majetkové spory. Takúto úlohu plnilo opátstvo až do konca feudalizmu.

Do ďalších dejín kláštora zasiahli vojnové udalosti, ktoré sa odohrali pri ohrození Turkami. V 16. storočí bola rehoľná komunita prepustená, kláštor sa stal vojenskou pevnosťou a majetky postupne prešli pod krídla ostrihomskej kapituly. Veľakrát sa pod hradbami kláštora odohrala vojenská akcia. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Ako pevnosť zotrval až do konca tureckých nájazdov.

V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. V roku 1950 sa kláštor stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska.

Topoľčany

Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky v Topoľčanoch patrí rímsko-katolícky kostol. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o kostole je z roku 1285, kedy sa kostol uvádza ako fília podzoborského kostola sv. Martina. Kostol i faru v priebehu 13. až 15. storočia spravovali benediktíni.

Nie je presne známe, komu bol kostol pôvodne zasvätený. Avšak z roku 1559 sa z kanonickej vizitácie dozvedáme, že v Topoľčanoch bol v dobrom stave kostol sv. V roku 1731 vypukol v meste požiar, ktorému podľahlo množstvo budov a zhorel i kostol.

Mesto sa veľmi rýchlo obnovilo, avšak po ukončení týchto prác vypukol ešte väčší požiar, pri ktorom bolo zničené celé mesto. Od týchto čias, ako pamiatka na tieto katastrofy, sa stal patrónom mesta sv. Florián. Pri tomto požiari bol znovu postavený barokový kostol, v roku 1740 vysvätený Žigmundom Berényim.

Dnešný vzhľad kostola však pochádza z významnej neskorobarokovej prestavby ukončenej v rokoch 1792 až 1802. Nový kostol zasvätili Nanebovzatiu Panny Márie. V roku 1802 po ukončení všetkých stavebných úprav a vybavenia interiérov kostol posvätil belehradský biskup a prepošt ostrihomskej kapituly Jozef Vildt.

V roku 1634 grófka Katarína Forgáčová rod. Pálffyová postavila na poďakovanie za záchranu manžela zo smrteľného nebezpečenstva 4 prícestné kaplnky. V jednej z nich dala postaviť sochu Sedembolestnej, ktorá sa neskôr dostala na hlavný oltár. Socha je dielom neznámeho umelca, vyrezaná z dreva. Kardinál Ján Sczitovszky prišiel 15. augusta 1854 sochu posvätiť. Pri tejto príležitosti sochu korunoval a osobitným dekrétom vyhlásil farský kostol za mariánsku svätyňou.

Z roku 1802 sa viaže k soche Sedembolestnej neobyčajná udalosť. Vtedajší topoľčiansky richtár Šuchman usporiadal veľkú hostinu. Okrem stoličných pánov a úradníkov zavolal na ňu aj závadského farára Jána Andrejkoviča. Už bola tma a padal sneh keď sa Andrejkovič vydal na cestu domov. Keď prišli ku kaplnke, v ktorej bola umiestnená socha, kone odrazu zastali. Darmo ich kočiš nútil ďalej, ani sa z miesta nepohli.

Na otázku p. farára, prečo sa kone tak vzpierajú, kočiš odpovedá: „Vidím stáť pred koňmi ženu bielo oblečenú, ktorá vyšla z kaplnky.“ „Šľahni ju bičom“, hovorí mu farár. Prestrašený kočiš sa zdráhal. Pána farára prešla trpezlivosť. Sám šľahol bičom, pričom zasiahol tajomnú bielu ženu a kone sa rozbehli veľkým cvalom ďalej. Záhadná pani hneď zmizla.

Keď prišiel farár domov ochorel a onedlho zomrel. Na druhý deň bolo vidieť na ľavom líci Sedembolestnej hlbokú, krvavú čiaru, ktorá je tam podnes. Kočiš farára prišiel k topoľčianskemu richtárovi a vyrozprával mu všetko, čo sa prihodilo. Chýr o tom sa hneď rozletel po celom kraji a zástupy sa hrnuli zo všetkých strán.

K 19. stor. sa viaže aj história topoľčianskej kalvárie. V súvislosti so vzrastajúcim významom mariánskej úcty v Topoľčanoch a okolí, a významom pútnického miesta, sa stala aktuálna požiadavka postaviť na dôstojné miesto reprezentačný súbor objektov predstavujúcich jednotlivé zástavky krížovej cesty . A tak v rokoch 1853 - 56 bolo postavených 14 kaplniek krížovej cesty a v strede kalvárie jej dominanta - kaplnka Panny Márie so studničkou. Výstavba bola spojená s veľkou podporou veriacich a občanov mesta, ktorí sa finančne a materiálne podieľali na tejto stavbe. Dňa 28.septembra 1856 je posvätil novomestský prepošt Jozef Barinay za účasti 20 tisíc veriacich.

Dominantná kaplnka Panny Márie v strede svahu má nad vchodom k prameňu na fasáde umiestnenú kamennú platňu z červeného mramoru s vrytým nápisom viažucim sa k vzniku kalvárie. Na vrchole svahu, nad celým areálom , je umiestnený murovaný baldachýn, kryjúci zrejme staršiu plastiku Krista na kríži, z ktorého zadnej strany je monumentálna pieskovcová socha piety. Pieta pochádza z dielne známeho sochára Fraňa Štefunku.

Na tom, že sa tento zámer podaril v nevšednej hodnote a kráse, mal nemalú zásluhu topoľčiansky dekan Vincent Kubica.

V rokoch 1990 bola topoľčianska kalvária predmetom činnosti vandalov a dostala sa do veľmi neutešeného stavu. Nezištnou zásluhou Dr. Dorušáka , topoľčianskeho kanonika , bola uskutočnená komplexná obnova kalvárie a jej okolia . Výročná púť sa v Topoľčanoch koná okolo slávnosti Nanebovzatia Panny Márie (15.

Topoľčianky

Topoľčianky - pútnické miesto zasvätené Karmelskej - Škapuliarskej Panne Márii leží na hornom Požitaví. Obklopené je z východu sopečným Pohronským Inovcom, zo západu kryštalickým Tríbečským pohorím, na severe sa spájajú a na juh sa šíri nížina. Obcou pretekajú dva potoky. Zo severu Topoľnica - Leveš, zo severovýchodu Hlboká - Hostiansky potok.

Najstaršie doklady potvrdzujúce osídlenie v tejto oblasti pochádzajú z neolitu - mladšej doby kamennej. Teda človek tu žije už takmer 6000 rokov. Prvá písomná zmienka o existencii slovanských hradíšť je zo 6. - 8. storočia. Historický dokument z 9. storočia ANNALES FULDENSES spomína hradište, úlohou ktorého bolo strážiť horský prechod z Požitavia do Ponitria cez Tríbečské pohorie.

V 11. storočí r. 1030 sa spomína LOCUS TRIBUTORUM - colnica, románska pevnôstka, úlohou ktorej bolo vyberať clo za prevoz soli na ceste Wielička - Ostrihom. Ale za skutočný historický počiatok našej obce považujeme rok 1293, keď kráľ Ladislav IV. donačnou listinou menuje JÚLIA HOSLAVA z funkcie burgmajstra za vlastníka topoľčianskej pevnôstky a zaraduje ho do radu šľachty s titulom „comes“.

Od tejto udalosti je história Topoľčianok podchytená. Prvý kostolík u nás bol na hradištnej osade na Hrádzi. Pri ňom bola zvonica a na nej 50 kg vážiaci zvon. Hrádza, ako aj ostatné osady na vyvýšených miestach v okolí Topoľčianok zanikla plienením Tatárov r. 1241.

Druhý kostolík dal postaviť Mikuláš z Topoľčianok z rodu pánov Topoľčianskych. Plán kostola dal vyhotoviť v talianskom mestečku Gandria r. 1342 u staviteľov Tadea a Verda. Plány sú uložené vo vojenskom archíve v meste Haimstadtdorf. Stavebné práce na kostole boli ukončené r. 1351 - trvali 9 rokov. Roku 1351 po žatve kostolík vysvätil mních svätobeňadickeho opátstva páter Juraj.

Prvým kňazom bol otec Kazimír z Hontu, o ktorom kronikár píše, že rozprával plynule po slovensky, latinsky a maďarsky. Kostolík ležal smerom na juh od pevnôstky pred priečelím dnešného kaštieľa. Bol postavený z kameňa v gotickom slohu. Bola to prízemná stavba bez základov, bez krýpt. Kostol bol zasvätený Sv. Anne. Rozmery: dlhý 13,5 m, široký 6,3 m, vysoký 7 m. Bol pokrytý šindľom. Na vežu Mikuláš Topoľčiansky zakúpil stopädesiat kilový zvon.

K severnej strane kostola bola pristavená sakristia o ploche 18 m2, nad ňou bolo poschodie s komnatou pre panstvo. Do komnaty sa vchádzalo zo sakristie drevenými točitými schodami. V sakristii sa v zime kúrilo. V kostole bol hlavný oltár s kremencovým podstavcom, vrchná doska bola z červeného mramoru. Kostolný kalich bol strieborný, zdobený zlatom. Paténa bola zo zlata. Pri kostole bola drevená zvonica, na nej 50 kg zvon - umieráčik, ktorý so sebou priniesli obyvatelia Hrádze po jej zániku.

Tretí kostol, zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, slúžiaci veriacim v súčasnosti, je postavený v klasicisticko-barokovom slohu. Územie, na ktorom stojí, sa v čase výstavby menovalo „Vŕšok“. Dal ho postaviť gróf Karol Keglevich a jeho brat biskup Žigmund Keglevich, Projekt vypracoval vtedajší slávny bratislavský architekt Melchior Hefele, ktorý v Bratislave projektoval dnešný primaciálny palác - ako sídlo ostrihomského arcibiskupa. Stavba kostola bola započatá r. 1776 a ukončená r. 1779, kedy bol i konsekrovaný. Starý kostolík pri pevnosti - na území parku doslúžil. Po 433 ročnej existencii a službe veriacim bol zrúcaný. Prv však z neh...

Ďalšie sakrálne pamiatky v Nitrianskom kraji

Mnohé vzácne sakrálne pamiatky si podľa Balka dodnes zachovali svoju pôvodnú krásu a okrem milovníkov histórie lákajú aj turistov. Za jeden z najkrajších je často považovaný románsky kostolík svätého Michala Archanjela stojaci na skale nad Dražovcami, ktoré sú okrajovou časťou Nitry.

„Mimoriadne krásny je však aj menej známy kostolík v obci Sazdice,“ povedal Balko.

Kostol sv. Mikuláša v Sazdiciach

Kostol sv. Mikuláša v obci Sazdice v Levickom okrese je krásnou ukážkou gotickej architektúry. Bol postavený ako menšia jednoloďová stavba a pochádza zo 14. storočia. Zo severnej strany presbytéria sa zas nachádza gotická sakristia zaklenutá krásnou krížovou rebrovou klenbou.

Mapa cyklotrasy spájajúcej kostoly

Ako pripomenul, vzácnych starobylých sakrálnych pamiatok je v Nitrianskom kraji veľmi veľa. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo v roku 2012 vznikol projekt, v rámci ktorého bola vytvorená mapa s vyznačenou turistickou cyklotrasou spájajúcou tie najzaujímavejšie kostoly.

Tabuľka vybraných historických kostolov v Nitrianskom okrese