Jedna z prvých vecí, čo človek zažije, je láska. Keď sme prišli na svet, obklopovala nás zo všetkých strán. Síce sme to nechápali, nevedeli pomenovať, ani si to už nepamätáme, ale naše telo vie, čo je láska. Bolo tam plno nežností, objatí, bozkov, túlenia a milých slov. Tie nežnosti a objatia sme pochopili ako lásku celkom rýchlo. Dnes už viem, že toto všetko, a ešte omnoho viac, znamená byť milovaný. A podobne, niekto ma naučil, že Boh ma ľúbi, a že to robí po svojom.
V jeho prejavoch lásky je oveľa menej emócií a oveľa viac tej praktickej, starostlivej stránky. Takže, ako viem, že ma Boh ľúbi? Viem to, lebo ma to niekto naučil. Nemyslím tým, že mi niekto povedal poučku „Boh je láska!“ alebo „Boh ťa miluje!“ To tiež. Napríklad, chodím rád na turistiku. Niekedy vyjdem na vysoký kopec a je tam nádherný výhľad. Len kopec a len výhľad. Ale inokedy je ten istý kopec a ten istý výhľad pre mňa Božím vyznaním lásky. Ako to viem? Je to ako s kvetmi. Väčšinou sú to len obyčajné kvety. Ale niekedy je to vyznanie lásky.
Ako viac milovať Ježiša v každodennom živote vysvetlené za 5 minút
Poháňa nás Božia láska byť darom pre druhých?
Poháňa ma Božia láska byť darom pre druhých? A ako? Pre mňa je láska dialóg. Jednoducho povedané, láska sú otázky a odpovede. „Ďakujem, že stojíš pri mne!“ hovorí prvý. Príjemné pocity nás môžu, čo sa týka správnych odpovedí, nasmerovať. Keď chápem, že Boh ma ľúbi, mám v podstate len dve možnosti. A ani tu sa nedá spoliehať len na pocity. Niekedy pomôžu veľa, inokedy vôbec. Slúžiť Bohu je niekedy úžasne príjemné a inokedy fakt otravné.
A je to o to náročnejšie, že Ježiš chce, aby sme milovali jeho v druhých ľuďoch, zvlášť v tých, ktorí nás ani v láske nemajú. Niekedy to ide ľahšie, inokedy ťažšie.
Ako môžeme prehlbovať Božiu lásku v nás?
Myslím, že princíp je úplne rovnaký ako v bežných medziľudských vzťahoch. Prvý krok je zmierenie. Ak bol včera na ňu nepríjemný, je jasné, že lásku od nej cítiť nemôže. Nie preto, že by ho ona prestala milovať. Presne tak je to s Bohom. On nás neprestane milovať. Ale naše hriechy sú takou prekážkou. Treba sa s nimi vysporiadať.
Druhým krokom je blízkosť. Ak náš chalan sedí celý deň vo svojej izbe a gamuje, ťažko môže vnímať lásku dievčiny, ktorá býva o pol kilometra ďalej. Proste s ňou musí tráviť čas. Tretí krok je kvalita spoločného času. Niekde som čítal super myšlienku: „Mobil je dobrý nástroj, ako sa zblížiť s tými, ktorí sú ďaleko. Ale je ľahké ním rozbiť vzťahy s tými, ktorí sú blízko.“ Ak bude ten náš chalan počas rande donekonečna hladkať mobil, moc si tým nepomôže. Vo vzťahu k Bohu to môže byť presný obraz modlitby. Trávim čas s Bohom. Venujem mu pozornosť. Chválim ho za to, čo okolo seba objavujem.
Takže máme tri kroky: zmierenie, blízkosť a kvalitný čas. Pretože ak sa náš mladík pýta, čo má urobiť preto, aby sa cítil viac milovaný, je to nezrelá otázka. Mal by sa pýtať inak: „Čo môžem urobiť, aby som svoju milú miloval viac? Je super, keď nám je s Bohom dobre. Ale my nie sme kresťania preto, aby sme „cítili“ Božiu lásku. Často ju ani necítime. Ani manželia, ktorí sa milujú, niekedy lásku necítia. Na prvom mieste sú spolu preto, aby milovali toho druhého, nie preto, aby cítili jeho lásku.
Ale ako teda milovať Boha? Mám veľmi rád tú pasáž, keď Ježiš pri týchto slovách postaví doprostred učeníkov dieťa. Kedysi som si pri tom evanjeliu predstavoval také to milé, zlaté, modrooké dieťatko. Teraz mám skôr pred očami ušmudlané, uvrešťané a usoplené chlapča s ADHD, čo sa práve hodilo od hnevu o zem.
Človek známy albánskych pomerov vie, že Albánska republika je tvrdo laický štát. Ráno vyzeralo všelijako. Už skoro 2 týždne prší a tak naše už aj tak biedne cesty vyzerajú ešte biednejšie, ako obyčajne. To znamená, že na štátnych školách sa náboženstvo učiť nemôže. Aspoň oficiálne v žiadnom prípade. No keď som do tejto školy prišiel asi pred mesiacom, že či by som sa nemohol raz do týždňa stretnúť s deťmi a učiť náboženstvo, učiteľka na mňa pozrela a spýtala sa ma: "A to len pre deti? Potom však prišla dlhá odmlka. Napriek tomu, a napriek šomraniu a odhováraniu starších a skúsenejších, som sa vybral v ono ráno učiť náboženstvo do dedinky Kurbnesh. Je to jedna z najvzdialenejších mojej farnosti. Chce to poriadne terénne auto, dobré nervy, dávku odvahy a...
Cestou som zabočil do Bardhaju. Tam som podľa plánu mal učiť o niečo skôr a potom sa presunúť do Kurbneshu. Ej, ale som tú odbočku aj oľutoval. Vybál som sa. Za volantom sa mi to nestáva; niekedy som až príliš istý... Ale keď sa "cesta" v dosť prudkom klesaní (pravdaže bez zvodidiel, široká na jedno auto a o asfalte ani snívať) zmenila na masu blata, ktorá sa takmer nekontrolovateľne šmýkala pod kolesami, mal som čo robiť, aby som ostal pokojný. Anjel strážny mal zasa dosť práce. Tak som si povedal, že riskovať život dvakrát týždenne je nad mieru únosnosti a do Bardhaju pôjdem až na jar. Predsa len... Napriek všetkému som sa do Kurbneshu dostal bez akejkoľvek ujmy. Bohu vďaka! Aj za cestu, ale najmä za to, čo nasledovalo.
Tak som mal pred sebou celú školu. Žiadne veľké čísla. Niečo viac ako 30 žiakov (1. - 9. ročník) a dve učiteľky. Hovorím si: "Skúsime začať modlitbou Otče náš. Systematicky tu náboženstvo ešte nikto neučil, tak aspoň uvidím, na čom som." Aké bolo moje prekvapenie, keď sa všetci modlili so mnou! Začali sme náboženstvo. Postupne som sa prepracoval k otázke, odkiaľ má Ježiš právo žiadať od nás to všetko, čo žiada? Čo ho oprávňuje klásť také požiadavky? Prečo od nás môže žiadať všetko?
A vtedy mi jeden sopliačik (pamätám si ho z letnej misie 2005, vtedy mohol mať tak 3-4 roky) bez zaváhania odpovedal: "Lebo nás ľúbi!" Čo odpovedal, on to priam vykríkol! Skoro som sa roztiekol od dojatia! To ešte nebolo všetko. Chcel som kuť horúce železo, tak sa pýtam ďalej: "A kde máme najväčší dôkaz jeho lásky? Ako vieme, že nás ľúbi?" S pár ďalšími otázočkami sa deti samy dopracovali k riešeniu: "Vrchol Ježišovej lásky je na kríži. Dal za nás svoj život. Zomrel za nás." Ostal som obarený. Chcel som to počuť, ale neviem, či som veril, že to budem počuť z ich úst... Takmer som nebol schopný pokračovať. Vlastne, ani nebolo treba. Všetci sú tak krásne hladní po Božom slove. Vrátane učiteliek... Bez preháňania.
Cestou domov som mal dosť času premýšľať. Veď ma zasa čakali 2 hodinky autom. Uvedomil som si, ako veľmi by som potreboval pomoc. Priam zúfalo. Mať tak ešte 2 ľudí, že by sme si tie detiská rozdelili... Uvedomil som si, že toto dielo ma presahuje práve tak, ako Slovo, ktorého služobníkom som sa stal. Viem, že keby som dnes mal zomrieť, tak mi stačí, že kdesi tam, ďaleko, hodinu za koncom sveta, žijú deti, ktoré vedia, že Boh ich ľúbi, že za nás zomrel. Toto sú stretnutia, ktoré mi dávajú znovu dýchať. Presviedčajú ma o tom, že to má zmysel, že to stojí za všetku tú námahu, že to nie je zbytočné...
Zároveň som sa pýtal, prečo ma Pán volá k takým veľkým veciam. K dielu, čo ma tak nekonečne presahuje... Pomaly sa začínam modliť ako Matka Tereza: "Pane, viem, že mi nedáš nič, čo by som nezvládol. Ale prosím ťa, nedôveruj mi toľko..." A práve tu je zádrhel... Viem, že Pán mi verí. A to ma desí. Nie pre moju biedu, ktorú som spoznal, lebo to Jemu nerobí problém. Nedesí ma to ani pre moju slabosť, lebo On dáva silu. Dokonca ma to nedesí ani pre moje hriechy či moju neschopnosť, lebo On to všetko posväcuje. Ale tá Pánova dôvera, ktorá "zaväzuje", ako to krásne vystihuje jedna reklama, tá ma desí, keď stojím pred mojou neochotou niečo urobiť. Ale mám nádej. Mám nádej, že hlad týchto nevinných duší po Bohu zvíťazí aj nad mojou neochotou...
Tabuľka: Kroky k prehlbovaniu Božej lásky
| Krok | Popis |
|---|---|
| Zmierenie | Vysporiadanie sa s hriechmi, ktoré sú prekážkou medzi nami a Bohom. |
| Blízkosť | Trávenie času s Bohom, aby sme vnímali jeho lásku. |
| Kvalitný čas | Venovanie pozornosti Bohu, chválenie Ho za to, čo objavujeme okolo seba. |
1. To, že telom i dušou ako v živote, tak i pri smrti, (a) nie som sám svoj, (b) ale patrím svojmu vernému Spasiteľovi Pánovi Ježišovi Kristovi, (c) ktorý svojou drahou krvou učinil dokonale zadosť za všetky moje hriechy. (d) A vyslobodil ma z každej moci diabla. (e) I zachováva ma tak, (f) že bez vôle môjho nebeského Otca mi ani jeden vlas nemôže spadnúť z hlavy, (g) ba všetko mi musí slúžiť k spaseniu. (h) Preto ma aj ubezpečuje skrze svojho Ducha Svätého o večnom živote (i) a činí ma podľa srdca ochotným a náklonným žiť odteraz Jemu.
2. Mám poznať tri veci: (a) po prvé: aký veľký je môj hriech a moja bieda; (b) po druhé: ako som bol vykúpený zo všetkých mojich hriechov a z každej mojej biedy; (c) po tretie: ako mám prejaviť vďaku Bohu za toto vyslobodenie.
3. Svoju biedu poznám z Božieho zákona.
4. V krátkosti nás tomu učí Kristus v Mt 22,37-40: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie.
5. V žiadnom prípade, (a) lebo podľa prirodzenosti som náchylný nenávidieť Boha i svojho blížneho.
6. Určite nie, naopak, Boh stvoril človeka dobrého (a) a na svoj obraz, (b) v opravdivej spravodlivosti a svätosti, aby Boha, svojho Stvoriteľa, v pravde poznal, zo srdca miloval a žil s Ním vo večne trvajúcej radosti, Jeho oslavoval a zveleboval.
7. 8. 9. 10. V žiadnom prípade, (a) ba hrozne sa hnevá ako na dedičný hriech, tak aj na hriechy nami vykonané.
11. Áno, Boh je vskutku milostivý, (a) ale aj spravodlivý.
12. Božia spravodlivosť vyžaduje zadosťučinenie. (a) Preto jej musíme učiniť dokonale zadosť buď my sami, alebo to musí vykonať za nás niekto iný.
13. Vôbec nie, naopak, náš dlh rozmnožujeme zo dňa na deň.
14. Nie; lebo po prvé, žiadne iné stvorenie Boh nepotrestá za hriech, ktorý spáchal človek; (a) a ďalej, ani žiadne stvorenie nemôže niesť bremeno Božieho hnevu za hriech tak, aby iných od neho oslobodilo.
15. Takého, ktorý je skutočný a dokonale spravodlivý človek; (a) a pritom mocnejší nad každé stvorenie, totiž takého,ktorý je zároveň aj pravý Boh.
16. Preto, lebo Božia spravodlivosť vyžaduje, aby za hriech učinila zadosť tá istá ľudská prirodzenosť, ktorá hriech spáchala. (a) Avšak kto je hriešny, nemôže učiniť zadosť za iných. (a) Ez 18,4.20; Rím 5,12.15.18; 1Kor 15,21; Žid 2,14-16; 1Pt 3,18; Iz 53,3-5,10.11.
17. Preto, aby mocou svojej Božskej podstaty (a) mohol na svojom tele (b) znášať ťarchu Božieho hnevu, (c) a tak nám získať a vrátiť spravodlivosť a život.
18. Kto je ten Prostredník, ktorý je skutočný Boh (a) a zároveň aj skutočný (b) a spravodlivý človek? Náš Pán Ježiš Kristus, (d) „ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou, a posvätením, a vykúpením".
19. Zo svätého evanjelia, ktoré Boh najskôr zjavil v raji, (a) potom dal zvestovať patriarchami (b) a prorokmi, (c) znázornil v obetiach a iných obradoch zákona, (d) a nakoniec naplnil prostredníctvom svojho jednorodeného Syna.
20. Nie, (a) iba tí, ktorí sú v Neho vštepení a živou vierou prijímajú všetky Jeho dobrodenia.
21. 22. 23. I. Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme II. i v Ježiša Krista, Syna Jeho jediného, Pána nášho,III. ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie panny.IV. Trpel pod Pontským Pilátom, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, zostúpil do pekiel.V. Na tretí deň vstal z mŕtvych.VI. Vstúpil na nebesá, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho.VII. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.VIII. Verím v Ducha Svätého.IX. Verím v svätú cirkev všeobecnú, spoločenstvo svätých,X. hriechov odpustenie, XI. tela z mŕtvych vzkriesenieXII. a život večný.
24. 25. 26. Verím, že večný Otec nášho Pána Ježiša Krista (ktorý z ničoho stvoril nebo a zem, a všetko čo je v nich; (a) ktorý rovnako všetko udržuje a spravuje podľa svojej večnej rady a prozreteľnosti) (b) je pre zásluhy Krista, Jeho Syna, mojím Bohom a Otcom, (c) na ktorého sa úplne spolieham a nepochybujem, že mi dá všetko potrebné pre dušu a telo. (d) On tiež spôsobí, že všetko zlé, čo na mňa dopustí v tomto slzavom údolí, premení na dobré, (e) lebo ako všemohúci Boh to môže (f) a ako verný Otec tak chce učiniť.
27. Božia prozreteľnosť je všemohúca a všadeprítomná Božia moc, (a) ktorou Boh - akoby svojou rukou - udržuje a spravuje (b) nebo, zem a všetko stvorenie; takže byliny a zeleň, dážď a sucho (c), úrodné a neúrodné roky, pokrm a nápoj, zdravie a choroba (d), bohatstvo a chudoba, (e) teda všetky veci neprichádzajú náhodne, ale z Jeho Otcovskej ruky.
28. Z toho poznania máme ten úžitok, že trpezlivo znášame svoje trápenie, (a) za svoje radosti sme vďační, (b) a o svoju budúcnosť nemáme obavy. Dôverujeme nášmu vernému Bohu a Otcovi, (c) že nič nás nemôže oddeliť od Jeho lásky, (d) lebo všetko stvorenie má vo svojej ruke a bez Jeho vôle sa nič nemôže stať.
29. Lebo nás spasí a vyslobodí nás z našich hriechov (a) a tiež preto, aby sme ani nehľadali a ani nenachádzali spasenie v niekom inom.
30. Nie, lebo napriek tomu, že sa Ním chvália slovami, predsa skutkami popierajú Ježiša ako jediného Vysloboditeľa a Spasiteľa. (a) Iba jedno je pravda: buď Ježiš nie je dostatočný Spasiteľ, alebo tí, ktorí ho pravou vierou prijímajú za Spasiteľa, musia v Ňom nájsť všetko nevyhnutné pre svoje spasenie.
31. Preto, lebo ho Boh Otec ustanovil a Duchom Svätým pomazal (a) za nášho najväčšieho Proroka a Učiteľa, (b) ktorý nám plne zjavil skrytú radu a vôľu Boha o našom vykúpení; (c) ďalej za nášho Veľkňaza, (d) ktorý nás vykúpil jedinečnou obeťou svojho tela (e) a neustále sa za nás prihovára u Boha Otca svojou modlitbou; (f) a tiež za večného Kráľa, ktorý nás svojím slovom a Duchom spravuje, a ktorý náshraňuje a zachováva v spasení,ktoré pre nás získal.
32. Prečo ťa nazývajú kresťanom? Preto, lebo som skrze vieru údom Ježiša Krista, (b) a tak účastný Jeho pomazania; (c) aby som smel vyznávať Jeho meno (d) a vydávať sa Jemu v živú obeť vďaky, (e) aby som mohol slobodne a s dobrým svedomím bojovať proti hriechu a Satanovi v tomto živote, (f) a potom s Ním panoval vo večnosti nad všetkým stvorením.
33. 34. Lebo On nás vykúpil s naším telom i dušou z hriechu a z moci diabla, a to nie zlatom ani striebrom, ale svojou drahou krvou, a učinil nás svojím vlastníctvom.
35. To znamená, že večný Syn Boží, ktorý je a zostáva (a) pravým a večným Bohom, (b) pôsobením Ducha Svätého (c) z tela a krvi panny Márie vzal na seba skutočnú ľudskú prirodzenosť, (d) aby sa stal skutočným potomkom Dávida, (e) vo všetkom podobným svojim bratom, (f) okrem hriechu.
36. On je náš Prostredník (a) a Jeho nevinnosťou a dokonalou svätosťou je v Božích očiach prikrytý môj hriech, v ktorom som bol počatý aj porodený.
37. Tak, že On po celý čas svojho života na Zemi, obzvlášť na jeho konci, znášal na tele i na duši hnev Boží proti hriechom celého ľudského pokolenia: (a) aby svojím utrpením ako jedinou obeťou zmierenia (b) vyslobodil naše telo a dušu z večného zatratenia (c) a získal pre nás Božiu priazeň, spravodlivosť a večný život.
38. Preto, aby nás On - nevinný a predsa svetským sudcom odsúdený - (a) oslobodil od prísneho Božieho súdu, pred ktorý sme mali byť my postavení.
39. Áno, má, lebo tým som uistený, že vzal na seba ťarchu kliatby (zlorečenia), ktorá ma ťažila. (a) Boh totiž zlorečil smrti na kríži.
40. Pretože vzhľadom na Božiu spravodlivosť a pravdu (a) nemohlo byť učinené zadosť za naše hriechy inak, než smrťou Božieho Syna.
41. Preto, aby sa dokázalo, že skutočne zomrel.
42. Naša smrť nie je zadosťučinením za naše hriechy, (a) ale je iba odstránením hriechu a prechodom do večného života.
43. Ten, že mocou Kristovej smrti je náš starý človek spolu s Ním ukrižovaný, usmrcovaný a pochovávaný, (a) aby v nás viac nepanovali porušené náklonnosti tela, (b) ale aby sme samých seba vydávali Jemu v obeť vďaky.
44. 45. Po prvé: svojím zmŕtvychvstaním premohol smrť, aby sme sa mohli stať účastníkmi spravodlivosti, ktorú pre nás získal svojou smrťou. (a) Po druhé: Jeho sila prebúdza aj nás k novému životu. (b) Po tretie: zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je istou zárukou nášho slávneho zmŕtvychvstania.
46. Tak, že Kristus sa pred očami svojich učeníkov pozdvihol zo zeme do neba (a) a je tam k nášmu dobru, (b) dokiaľ znovanepríde súdiť živých i mŕtvych.
47. Či nie je Kristus s nami až do skonania sveta tak, ako nám zasľúbil? Kristus je pravý človek a pravý Boh. Podľa svojej ľudskej prirodzenosti nie je viac na Zemi, (b) ale podľa svojho božstva, velebnosti, milosti a Ducha sa od nás nikdy nevzďaľuje.
48. Vôbec nie.
49. Po prvé: je naším Obhajcom v nebi u svojho Otca. (a) Po druhé: to, že máme naše telo v nebi, je istou zárukou, že On, naša hlava, vezme k sebe aj nás, svoje údy. (b) A po tretie: posiela nám svojho Ducha ako závdavok, (c) ktorého mocou „hľadáme to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej, a nie to, čo je na zemi".
50. Lebo Ježiš Kristus preto vstúpil na nebesá, aby i tam ukázal, že je hlavou svojej cirkvi (a) a že skrze Neho Otec riadi všetky veci.
51. Predovšetkým, že skrze svojho Svätého Ducha vylieva na nás, ako na svoje údy, nebeské dary; (a) ďalej, že svojou mocou nás chráni a zachováva pred všetkými nepriateľmi.
52. Také, že v každom súžení a v prenasledovaní so vzpriamenou hlavou očakávam z neba Toho, ktorý sa už prv postavil za mňa pred Boží súd a sňal zo mňa všetko prekliatie, a ktorý príde ako Sudca z neba, (a) aby odsúdil všetkých svojich i mojich nepriateľov do večného zatratenia, (b) mňa však so svojimi vyvolenými vezme k sebe do nebeskej radosti a slávy.
53. Verím, že Duch Svätý je predovšetkým s Otcom i Synom pravý a rovnako večný Boh. (a) Je mi daný tiež preto, (b) aby ma skrze pravú vieru činil účastníkom Krista a všetkých jeho dobrodení, (c) a aby ma mohol potešovať a zostávať so mnou naveky.
54. Verím, že Syn Boží (a) od počiatku sveta až do jeho konca (b) si svojím Svätým Duchom a Slovom (c) zhromažďuje, ochraňuje a zachováva (d) z celého ľudského pokolenia (e) cirkev, vyvolenú k večnému životu, (f) zjednotenú v pravej viere. (g) Verím, že aj ja som jej živým členom (h) a naveky ním aj zostanem.
55. Predovšetkým to znamená, že všetci veriaci sú spoločne účastníkmi Krista a Jeho bohatstiev i darov. (a) Ďalej to znamená, že každý si musí uvedomovať svoju povinnosť slúžiť ochotne a láskavo svojimi darmi v prospech a k spaseniu druhých veriacich.
56. Verím, že Boh pre Kristovo zadosťučinenie nebude viacej spomínať moje hriechy, ani moju porušenú prirodzenosť, proti ktorej musím bojovať po celý život, (a) ale naopak, milostivo mi pripočíta Kristovu spravodlivosť, (b) aby som nikdy nebol odsúdený Božím súdom.
57. Také, že po smrti sa nielen moja duša navráti ihneď ku Kristovi, k svojej hlave, (a) ale i moje telo bude vzkriesené mocou Kristovou a opäť sa zjednotí s dušou, a bude podobné slávnemu telu Kristovmu.
58. Také, že už aj teraz cítim vo svojom srdci počiatok večnej radosti (a) a po tomto smrteľnom živote dostane sa mi takej dokonalej spásy, ktorú „ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo a ktorá ani do srdca človeka nevstúpila", aby som chválil Boha naveky.
59. Ten, že som spravodlivý v Kristovi pred Bohom a že som dedič večného života.
60. Jedine pravou vierou v Ježiša Krista. (a) Hoci ma svedomie obviňuje, že som hrubo prestúpil všetky Božie prikázania, nedodržal žiadne z nich, (b) a stále som naklonený k všetkému zlému; (c) bez ohľadu na to mi Boh bez akejkoľvek mojej zásluhy (d) čistou milosťou (e) daruje a pripočítava (f) dokonalé zadosťučinenie, (g) spravodlivosť a svätosť Kristovu, (h) a to tak, ako keby som nikdy ani nebol spáchal žiadny hriech, áno, ako keby som naplnil všetko, čo Kristova poslušnosť naplnila za mňa. (i) A to do tej miery, do akej prijímam toto obdarovanie veriacim srdcom.
61. Nie preto, že by ma Boh prijímal na základe hodnoty mojej viery, ale preto, že mojím ospravedlnením pred Bohom je iba zadosťučinenie, spravodlivosť a svätosť Kristova, (a) čo nemôžem prijať a privlastniť si žiadnym iným spôsobom, len samotnou vierou.
62. Lebo ospravedlnenie, ktoré môže obstáť pred Božím súdom, musí byť úplne dokonalé vo všetkých svojich častiach, zodpovedajúce Božiemu zákonu (a) a tiež preto, že všetky naše najlepšie skutky v živote sú nedokonalé a poškvrnené hriechom.