Boh Miluje Zranené: Cesta k Uzdraveniu a Nádeji

Keď Boh stvoril človeka, stvoril ho na svoj obraz. Muž i žena nesú teda v sebe podobu Boha, každý svojským spôsobom. Muž je bojovník, túži a vyhľadáva dobrodružstvo a chce mať niekoho, koho chráni. Žena je zas odrazom Božej krásy. Krása často ukrytá za nadbytočnými či chýbajúcimi kilami, za neupraveným zovňajškom, za unavenou tvárou...

Žena často svoju krásu ukrýva, lebo krása jej v dejinách príliš často spôsobovala hrozné utrpenie. A možno ešte častejšie už ani neverí, že nejakú krásu má. No krása je podstatou ženy! Tak, ako je podstatou Boha. Ste žena. Nositeľka Božieho obrazu. Koruna tvorstva. Boh si vás vyvolil predtým, ako stvoril čas a priestor. Ste úplne a vrúcne milovaná. Ste vzácna, hľadaná, milovaná vášnivou túžbou vášho Snúbenca, Ježiša. Ste nebezpečná svojou krásou a životodarnou silou. A ste veľmi potrebná...

Boh naozaj chce, aby ste vedeli, kto ste. Chce, aby ste chápali svoj život, aby ste vedeli, odkiaľ ste prišli a kam idete. Poskytuje to veľkú slobodu. Slobodu bytia, darovania sa a lásky. Môžeme vám teda na chvíľu pripomenúť, kto skutočne ste? Ste žena. Nositeľka Božieho obrazu. Koruna tvorstva. Boh si vás vyvolil predtým, ako stvoril čas a priestor. Ste úplne a vrúcne milovaná. Ste vzácna, hľadaná, milovaná vášnivou túžbou vášho Snúbenca, Ježiša. Ste nebezpečná svojou krásou a životodarnou silou. A ste veľmi potrebná.

Môžete byť silná a nežná vďaka tomu, že ste boli ako žena vykúpená a zachránená. Cez vás Boh hovorí o svojom milosrdenstve, tajomstve, kráse a svojej túžbe po dôvernom vzťahu. Ste príťažlivá, môžete riskovať byť citlivá, ponúkať ľuďom hodnotu svojho života práve tak, ako aj svoje potreby, pretože ste chránená Božou láskou.

Spolupracujete s Bohom prinášajúc život - vo svojich aktivitách, v práci i v živote ostatných ľudí. Vaše trpiace a prebúdzajúce sa srdce vás vedie priamo k Ježišovým nohám, kde na neho čakáte a slúžite mu. Oči jeho srdca boli a stále sú upreté na vás.

Bolesť Zlomeného Srdca

Bolesť môže mať mnoho podôb. Máloktorá sa však vyrovná tej zo zlomeného srdca. Jeho liečenie a skladanie jednotlivých polámaných kúskov do „pôvodnej podoby“ je totižto často náročnejšie ako hojenie akýchkoľvek iných rán. V takom prípade vám môže pomôcť či už obklopenie sa tými správnymi ľuďmi, alebo správne nastavenie mysle. Tak či onak, musíte ísť jednoducho ďalej a nemôžete prestávať žiť.

Keď máš zlomené srdce, zistíš, z čoho si vyrobený. Nechcem niekomu zlomiť srdce, ale nie je možné to mať pod kontrolou. Zlomené srdce je najhoršie. Je to ako mať zlomené rebrá. Oprava zlomeného srdca si vyžaduje veľa úsilia a námahy. Moje ústa hovoria - som v poriadku. Moje prsty napíšu správu - som v poriadku. Neplačem kvôli tebe - nestojíš za to. Nikdy nebudem ľutovať čas strávený s tebou alebo hovoriť, že by som ťa radšej nikdy nestretla.

Neviem, prečo to nazývajú zlomené srdce. Keď láska pominie, neskláňajte hlavu v smútku. Áno, srdcia sa môžu zlomiť. Za mojím úsmevom je zlomené srdce, no za mojím smiechom sa rozpadám. Zlomenie ženského srdca je silnejšie ako si muži vôbec uvedomujú. Ničí to pohľad ženy na lásku, láme to jej srdce, trhá jej sebaúctu na kúsky, týra jej myseľ a raní jej dušu. Tomu, že ste s niekým, kto vás nemiluje, sa nehovorí lojalita. Milovať niekoho, kto vás už nemiluje, je ako objímať kaktus.

Mala som zlomené srdce. Zlomila som srdce. To je súčasť života, resp. Ľudia hovoria - nikdy sa nevzdávaj. Nesprávna osoba vám nikdy nedá to, čo chcete. Nechajte to ísť. Prečo sa držíte bolesti? So včerajšími krivdami nemôžete urobiť nič. Nie je na vás súdiť. Buďte s niekým, kto presne vie, čo má, keď vás má. Ak ti začnem chýbať, pamätaj, že som neodišiel.

Zlomenie srdca je požehnaním od Boha. Neospravedlňuj sa. Spýtal som sa jej, či verí v lásku. Stručné a jasné: „Nezabiješ!“ (Ex 20, 13). Jeden z najkrajších príkazov, ktorými ťa chce Boh chrániť. A aj tvoje vzťahy vrátane tých ľúbostných. Ak sa k tomu pridruží aj duchovný vodca so svojskou interpretáciou Boha, ktorý „koho miluje, krížom navštevuje“, môže sa podobný pocit umocniť: Bohu je jedno, že ma niekto skopal, sfackal, opľul. Aké je smutné vidieť páry, ktoré sa navzájom, kúsok po kúsku, zabíjajú.

Môžeme zabiť v tom druhom nádej. Sebavedomie. Pocit istoty a bezpečia. Pocit vlastnej hodnoty. Koľko ľudí chodí po svete s pocitom, že sú príťažou, záťažou, ťarchou. Že sú nadbytoční, zbytoční. Možno sme už počuli, že toto prikázanie sa vzťahuje aj na nás; nemáme právo zabiť ani seba samého.

Bohu, ktorý má s nami plán a ktorý sa nás aj v hmle našej bolesti snaží uistiť: „Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, leva i draka rozšliapeš. Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. Nevravme si ich však ani sami. Neuverme lžiam o sebe. Aj keď sme spravili chyby, my nie sme chybou. Ak takéto myšlienky vedú k pokániu a náprave - super.

Ale ak ma len zbytočne zhrýzajú, zavaľujú pocitmi viny, hanby či smútku, ktorý vedie k agresii voči sebe či iným; ak ma doslova paralyzujú či vzďaľujú od Boha - naozaj žeby boli od neho? A keď nie sú od neho - od koho sú? Podľa Anselma Grüna toto prikázanie teda vo vzťahu k sebe samému znamená: „Chcem žiť. Nedám sa umlčať. Nedám sa vylúčiť zo spoločenstva s Bohom. Chcem žiť, to znamená - všetky talenty, ktorými ma Boh obdaril, chcú žiť.

A tiež: „Chcem rozvíjať bohatstvo života, ktorý mi Boh dal. A keďže chcem žiť, nechám žiť aj toho druhého. No nebolo by to krásne, ak by sme svojho milovaného (i všetkých ľudí v svojom okolí) vedeli liečiť jazykom? Ľúbim ťa. Si pre mňa dôležitý. Vážim si ťa. To sa ti podarilo. Pri tebe sa hneď cítim lepšie. Si pre mňa veľkým požehnaním. Môj život je vďaka tebe krajší. Stále sa dá nájsť niečo dobré, čo na tom druhom môžeme vyzdvihnúť. Voľba je na nás.

Možno ešte jednu tému sa tu oplatí načrtnúť: tí, čo zabíjajú nás. Tí, čo nám ubližujú slovne či fyzicky. Tí, pre ktorých si tiež môžeme povedať: „Obkľučujú ma nepriatelia, zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria. Už pristupujú a už ma zvierajú, očami sliedia, ako by ma na zem zrazili. Akou úľavou je zistiť, že Boh je na strane ponižovaných a trápených. „Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, a zachraňuje zlomených na duchu. A aký krásny dôkaz jeho lásky, že chce pomôcť nielen im, ale aj tým, čo im ubližujú - lebo len zranený zraňuje.

Veď kto z tých, čo ubližujú, môže byť úprimne šťastný? Možno by sme na exkurzii v jeho srdci zaznamenali nejaké takéto pocity: „Hriechy mi prerástli nad hlavu a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno. Nevládny som a celý dobitý, v kvílení srdca nariekam. Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične“ (Ž 38, 5, 9, 18). Možno aj preto Anselm Grün radí: „Nemám sa odplácať, ale toho druhého, ktorý mi škodil, si získať pre seba. Je však otázne, akým spôsobom to presne robiť.

Ak by na to bol presný návod, Boh by nám ho dal. A keď to nejde, keď nás vzťah s tým druhým príliš ubíja, nebojme sa byť tými, ktorí ho ukončia. Vo fáze chodenia je to o. k. Lebo láska neznamená nechať toho druhého rozvíjať jeho zlé sklony. Cítiš niekedy, že chceš veriť, ale niečo ti v tom bráni? Že chceš žiť čisto, ale zlyhávaš znova a znova? Že chceš slúžiť Bohu, ale všetko - doslova všetko - sa proti tebe spiklo?

Možno sa nachádzaš uprostred boja. Nie viditeľného, ale toho duchovného. Duchovný boj nie je len téma pre „charizmatikov“ ani téma pre milovníkov hororov o diablovi a démonoch. Tento článok ti odpovie na otázky ako: Kto je diabol a satan? Kto sú démoni? Čo je duchovný boj a ako v ňom bojovať?

Kto je Diabol a Satan?

Diabol nie je len symbol zla. Je to skutočná duchovná bytosť, pôvodne anjel, ktorý sa vzbúril proti Bohu. Jeho meno „satan“ znamená protivník - ten, čo sa stavia proti Bohu a proti tým, ktorých Boh miluje.

Kto sú Démoni?

Démoni sú duchovné bytosti, ktoré spolu so satanom opustili Boha. Hovoríme im aj padlí anjeli, pretože „padli“ z pôvodného stavu dobra a blízkosti k Bohu na nižšiu, temnú úroveň. Ich cieľ je jasný: klamať, ničiť a odtrhnúť ľudí od pravdy a Božej lásky.

Nie všetko zlé vo svete má démonický pôvod. Biblia však varuje, že náš skutočný zápas nie je proti iným ľuďom, ale proti neviditeľným silám zla.

Čo je Duchovný Boj?

Duchovný boj je neviditeľný zápas o tvoju myseľ, srdce a vieru. Je to každodenný súboj medzi Božou pravdou a diablovými klamstvami. A či tomu veríš alebo či to chceš, alebo nie - si v ňom. Boh ťa stvoril s úmyslom, aby si ho poznal, zakúsil jeho lásku a odovzdával ju druhým. Dal ti schopnosti a dary, ktorými máš slúžiť svetu a privádzať iných k Bohu. Diablov cieľ je opačný: oddeliť ťa od Božej lásky. Chce, aby si uprostred svojich ťažkostí a trápení zabudol na svoju identitu v Kristovi.

Ako útočí diabol

Satan útočí väčšinou nenápadne. Nie cez krvavé potýčky ako v hororoch, ale cez:

• Pochybnosti: „Boh neexistuje. Je to len rozprávka pre naivných.“
• Hanbu: „Si zlý, nezaslúžiš si odpustenie.“
• Pokušenia: „Nikto to nezistí.“
• Nevieru: „Nemá zmysel sa modliť.“
• Zúfalstvo: „Načo sa snažiť? Aj tak sa nedokážeš zmeniť.“

Je to ten istý hlas, ktorým zvádzal Evu: „Naozaj Boh povedal…?“ A dnes sa pýta: „Naozaj ti odpustil? Naozaj má tvoj život zmysel?“ Satan ťa neudrie do tváre. On ti šepká do srdca. Predstav si, že ti v priebehu pár dní zomrú deti, prídeš o majetok, ochorieš a všetci sa ti obrátia chrbtom. Znie to extrémne? Taký bol život Jóba.

Jób úprimne veril Bohu, a to sa diablovi nepáčilo. V nebi sa odohrala scéna, o ktorej Jób netušil - diabol obvinil Jóba, že verí len preto, lebo má pohodlný život. A tak Boh dopustil skúšky. Jób padol do smútku a tmy, no nevzdal sa. Volal na Boha aj vtedy, keď mal pocit, že mlčí. „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal a Pán vzal, nech je požehnané meno Hospodina.“

Teológ Tim Keller hovorí, že Jób nás učí, že Boh je hodný dôvery, aj keď mu nerozumieme. A že v tme môže naša viera dozrieť viac než vo svetle. Odpoveď na svoje „Prečo?!“ Jób nikdy nedostal. Ale dôveroval Bohu. A to mu stačilo. Duchovný boj je ťažký a osamelý, ale má zmysel. Boh ťa v ňom neopustí.

Boj proti Diablovi: Božia Výzbroj

Boh nám nedáva do duchovného boja amulety, talizmany ani kúzelné slová. Dal nám výzbroj, ktorú môžeme denne „obliekať“.

• Opasok pravdy: Pripomínaj si, čo o tebe hovorí Boh - nie čo si myslíš ty ani čo hovoria tvoje pocity.
• Pancier spravodlivosti: tvojou ochranou nie je tvoja morálka, výkon ani dobré skutky. Je to spravodlivosť, ktorú ti dal Ježiš - jeho čistota a dokonalosť, ktorou ťa prikryl, keď si mu uveril.
• Obuv pripravenosti hlásať evanjelium pokoja: Choď do sveta s postojom pokoja, nie útočnosti ani strachu. Si nositeľom nádeje. Tam, kam vstúpiš ty, môže vstúpiť aj Boží pokoj.
• Štít viery: Keď prichádzajú pochybnosti, výčitky a pokušenia - ochráni ťa štít viery. Viera neznamená, že rozumieš tomu, čo sa deje. Znamená, že napriek tomu dôveruješ Bohu.
• Prilba spásy: Tvoje myslenie potrebuje ochranu. Pripomínaj si, že patríš Bohu. Spása nie je len budúcnosť po smrti - je to nová identita už dnes.
• Meč Ducha - Božie slovo: všímaš si, že Biblia je tvoja jediná útočná zbraň? Nebojuj vlastnými silami - na diablove klamstvá zaberajú len pravdy z Biblie. Práve ona dokáže nasvietiť jeho klamstvá a prepísať ich v tvojej mysli Božími pravdami - presne tak, ako to robil Ježiš.

Postav sa diablovi na odpor a utečie od teba. A nad tým všetkým je modlitba. Nenechaj sa viesť len svojimi silami, ale buď v neustálom kontakte s Bohom.

Ježiš - Víťaz v Duchovnom Boji

Tento boj nevyhráš vlastnou vôľou ani z vlastných síl. Vyhráš ho vtedy, keď pochopíš, že duchovný boj nie je o tom, ako silno bojuješ - ale o tom, či dôveruješ tomu, kto už zvíťazil. Duchovný boj je totiž už vyhratý. Ježiš nie je len akýsi ideál či vzor v duchovnom boji - on za teba doslova už vybojoval víťazstvo. Napriek tomu satan robí všetko preto, aby si na to pravidelne zabúdal!

Praktické Kroky v Duchovnom Boji

Nepotrebuješ byť duchovný superman. Daj si ich na plochu, vypíš si ich na papier, nauč sa ich naspamäť a vracaj sa k nim vždy, keď budeš pod útokom. Pripomínaj si tieto verše nie preto, že sú to akési čarovné slová, ale preto, že ti ukazujú, kde je tvoja sila a sloboda:

• Ježiš je tvoja ochrana, štít a víťazstvo.
• Božia výzbroj: „Napokon posilňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla.“ (Efezanom 6, 10-11) Neupínaj na démonov, ale na Božiu moc. Jeho výzbroj je jediná, ktorá ťa môže ochrániť pred zlom.
• Moc nad diablom: „Podriaďte sa teda Bohu, vzoprite sa diablovi a utečie od vás.“ (Jakub 4, 7) Zameraj sa na Krista, podriaď sa mu - a diabol pred tebou utečie.
• Ježiš už zvíťazil nad zlým: „Tak odzbrojil, zneškodnil a na pranier postavil všetky démonické mocnosti a sily a oslávil nad nimi víťazstvo.“ (Kolosanom 2, 15) Kristus už vyhral nad diablom a démonmi. Jeho víťazstvo na kríži je absolútne. Nemusíš sa preto báť.
• Silnejší je Kristus: „Vy, deti moje, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete.“ (1. Jánov 4, 4) Ak patríš Kristovi, prebýva v tebe Boží Duch, ktorý je silnejší než všetky démonické mocnosti. On ti dáva silu čeliť pokušeniam.
• Víťazstvo v Kristovi: „Toto všetko však víťazne prekonávame skrze toho, ktorý si nás zamiloval.“ (Rimanom 8,37) Aj keď sa ešte tvoj boj nevyriešil, čerpaj silu z vedomia, že si na strane víťaza, ktorý ťa miluje.
• Sloboda v Kristovi: „Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“ (Ján 8, 36) Pripomínaj si, že už nie si v otroctve hriechu a strachu. Kristus ťa oslobodil a dal ti pravú slobodu.

V niektorých kruhoch v cirkvi sa dnes za každým problémom hľadá démon. Únava? Určite duch lenivosti. Choroba? Duch nemoci. Zlé myšlienky? Určite démonický vplyv.

A riešením je tzv. prehlasovanie - opakovanie určitého duchovného vyhlásenia, ktoré má odohnať démonov alebo zlo. Tento prístup môže viesť k tomu, že sa kresťania zameriavajú na démonov viac než na Krista, na ktorom stojí náš duchovný život.

Biblia však volá po rozlišovaní. Áno, duchovný svet existuje. Áno, démonické útoky sú reálne. Ale nie sú za všetkým. Niekedy ide o zranené emócie, traumu, nezrelosť alebo jednoducho dôsledky hriechu. A na to nestačí len opakovanie slov.

Moc nad zlým nemajú naše slová, sila alebo viera. Moc máme jedine v mene Ježiša Krista. To, čo nás chráni pred zlým, nie sú naše „mantry“, ale Ježiš. Psychologicky aj duchovne je nezdravé stále žiť v strachu z démonov.

Modlitba v duchovnom boji - príklad

Bože, nerozumiem, čo sa deje okolo mňa ani vo mne. Ale verím, že si so mnou, aj keď to teraz necítim. Odmietam nepriateľove klamstvá, ktoré hovoria, že som sám, že nemám hodnotu alebo že si ma opustil. Prijímam tvoju pravdu, že ma miluješ a že tvoja moc je väčšia než všetko, čo stojí proti mne.

Daj mi silu postaviť sa zlu, odolať pokušeniu, stáť pevne v pravde a dôverovať ti, aj keď nevidím riešenie. Uč ma používať tvoje slovo ako zbraň a pripomínaj mi, že v tebe mám víťazstvo.

V mene Ježiša Krista, ktorý zvíťazil nad temnotou.

Duchovný Boj a Tvoje Víťazstvo v Kristovi

Byť v duchovnom boji je nesmierne ťažké - zároveň je to aj miesto, kde sa tvoja viera prečisťuje, dozrieva a uplatňuje v praxi. Práve v týchto zápasoch môžeš najhlbšie zakúsiť, že Boh je s tebou - nie ako teória, ale ako živý Pán, ktorý ťa drží, keď nevládzeš.

Ak v tejto oblasti s niečím zápasíš, potrebuješ radu či podporu, napíš nám. Ak sa stránka nenačíta, povoľ vo svojom prehliadači javascript.

Recenzia z blogu Christa Black a jej prvotina: Boh miluje zranené

Autorku môžete poznať aj ako hudobníčku, no pre mňa zostáva apriori spisovateľkou, ktorá s citlivou presnosťou ide do vášho srdca a odhaľuje postupne jednu vrstvu za druhou. Ako šúpanie cibule. A tak ako cibuľa páchne a štípu z nej oči, podobne aj naše hriechy a skryté zahanbujúce skutky, ktoré sa bojíme vyniesť na svetlo, môžu pri odhalení zabolieť.

Zaručujem, že kniha má potenciál poviesť vás všetkými zákutiami srdca a odhaliť klamstvá a polopravdy, ktorým ste dlho verili. Možno boli vyslovené bez zámeru poraniť a predsa zranili. A úprimne - my sme im uverili a nechali sme týmto slovám moc vládnuť nad naším životom. To je chyba. Boh nás miluje a pozýva nás, aby sme ho hľadali a ten kto hľadá nájde. Nezáleží na tom, aký zlý skutok sme spravili. Dôležité je, že hľadáme jeho milujúcu náruč a nenecháme nikoho a nič, aby nás od neho oddelil.

Pre mňa sa táto kniha stala sprievodcom na neľahkej ceste. Tomu napomohlo logické usporiadanie kapitol ako aj úlohy na konci každej, ktoré na seba nadväzovali. Pri čítaní tejto knihy bude potrebné mať pri sebe pero a kúsok papiera. Najlepšie miesto na “štúdium” bude bezpečný kútik, pretože spomínanie na rôzne veci z minulosti môže spôsobiť príval sĺz. No nasledovať by mal pokoj a nadobudnutá dôvera v seba a obnovená dôvera k Bohu.

Veľmi sa mi páčilo, ako autorka čerpala zo svojej bolestivej skúsenosti a aj napriek všetkým svojim nešťastiam, bolestiam a tragédiám v živote sa otvorila svetu touto svojou prvotinou (dúfam, že nebude posledná). Verím a tajne prosím, aby aj jej manžel napísal knihu z mužského pohľadu - to by podľa mňa prinieslo veľa požehnania pre mužov.

Autorka sa venuje aj mužskej problematike. Každá z nás túži mať priateľa, snúbenca, manžela. Ak sme si prešli nešťastnými vzťahmi v ktorých sme si nevážili samé seba, asi naše ďalšie vzťahy nebudú mať dlhú trvácnosť a odnesieme si z nich niečo podobné. Ak veríme, že všetko zvládneme samé a mužov nepotrebujeme, tak ich ani nebudeme mať! Chlapi sa totiž pri takýchto ženách cítia nepotrební a nedocenení. Všetci túžime byť tu pre niekoho a milovať a byť milovaný. Bez toho to nejde. Sme to, čo si myslíme, že sme. Nastal čas na zmenu a k nej vyzýva aj Christa Black: začnime samé seba vnímať ako jedinečné, neopakovateľné.

„Milá neznáma, verím, že si hodná lásky. Verím, že si hodná patriť niekomu. Verím, že viac nemusíš byť taká nezávislá pre svoj strach. Chceš niekoho, kto by sa o teba postaral, a verím, že si hodná, aby sa o teba niekto staral. Verím, že dokážeš väčšinu vecí sama, ale už ich nemusíš robiť sama. Verím, že si atraktívna žena. Verím, že nie si len najlepšia priateľka. Verím, že sa jedného dňa vydáš za niekoho, za koho sa chceš vydať. Verím, že ťa niekto bude milovať pretože, milá neznáma, ty miluješ seba samú.“ (s.180).

Na povzbudenie a na prvý krok k sebaprijatiu. Opakujte si to pred zrkadlom, hľaďte si do očí a zmena nenechá na seba dlho čakať!

Autorka recenzie: Júlia Štefeková

Vydavateľská anotácia

Boh miluje zranené - ženy zdevastované zvnútra porovnávaním, otrockou túžbou byť tou najlepšou, najkrajšou, najobľúbenejšou za každú cenu.

Vieme, že o mnohých skúsenostiach a pocitoch sa hanbíme rozprávať, tajíme ich, ale aj tak sme ich otrokom. Postupne nenápadne. Až raz si uvedomíš, že stojíš na pokraji. Okolie Ti diktuje, aká veľkosť oblečenia je prípustná, čo máš jesť, ako sa máš vyjadrovať, čo sa patrí, že zlo nie je až také zlo. Žijeme vo svete, kedy ja, Ty, tvoja kamarátka či dcéra každý deň stojí pred bombardovaním, ktoré nás rozožierajú zvnútra aj navonok.

Zrazu padneš na dno. Na tvrdé chladné. Dno, na ktorom sa Tvoja duša rozbila na milión kúskov, bolo budované postupne, potajomky z nechutnej mozaiky sexu, drôg, alkoholu, bulímie. Dno sa začína prepadávať. Úzkosť Ťa zoviera... Dno puká a Ty padáš donekonečna. Zrazu padneš na niečo mäkké akoby na vankúšik. Padla si do bezpečnej dlane Otca. O tom je táto kniha. Pre ženy. Lebo si zaslúžime spoznať dokonalú lásku.

Christa Black rozpráva svoj príbeh od útleho detstva, kedy bola sexuálne zneužívaná, až po uzdravenie v Ježišovom náručí.

„Ak Ježiš vstal z mŕtvych, potom musíte prijať všetko, čo povedal. Ak nevstal, prečo sa trápiť nad tým, čo povedal?

tags: #boh #miluje #zranene