Iste mi dáte za pravdu, keď poviem, že v živote sme videli množstvo krížov. Drevené, kovové, kamenné, zlaté, strieborné, sklenené, umelecké, ale aj celkom prosté, vyrobené z dvoch previazaných paličiek. Všetky kríže, nech sú akékoľvek, evokujú nám Krista, ktorý nesie svoj nástroj umučenia. Preto nás možno prekvapí Ježišova požiadavka z dnešného evanjelia, ktorá vyznieva ako hlavná podmienka priateľstva s ním: Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.
Po vypočutí týchto slov možno stŕpneme od hrôzy pri pomyslení, čo vlastne Ježiš od nás žiada. Lenže je úplne samozrejmé, že my nebudeme niesť ťažké drevené bremeno kríža, ale krížom chápe všetko to, čo nás na ceste životom tlačí k zemi a robí ho ťažkým a problematickým. Je to utrpenie, ktoré každého z nás stretáva v práci, v škole, v rodine, v spoločenstve… Ježišov výraz: Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden, znamená dať utrpeniu zmysel.
Kríž v kontexte Ježišovej doby
Nezabúdajme však, že v Kristových časoch, kedy svetu vládli rímski cisári a celá svetová politika stála na rozpore dvoch vrstiev - otrokov a slobodných, bolo ukrižovanie častým trestom smrti, ktorým sa popravovali politickí alebo náboženskí agitátori, piráti, otroci a tí, ktorí nemali žiadne občianske práva. Ukrižovanie spočívalo v zavesení odsúdencovho tela na zvyčajne drevený kríž, obyčajne pribitím. Človek, odsúdený na ukrižovanie, bol najskôr zbičovaný.
Potom zvyčajne vliekol priečny trám svojho kríža až na popravisko. Tam už bola v zemi pripevnená zvislá časť kríža. Na popravisku bol odsúdený vyzlečený zo šiat a s roztiahnutými rukami bol priviazaný alebo pribitý klincami (tie prechádzali zápästiami) k priečnemu trámu. Trám bol potom zodvihnutý a pevne pripevnený k zvislej časti kríža asi 2,5 až 3,5 metra nad zemou. Následne boli priviazané alebo pribité klincami aj nohy (každá noha jedným klincom). Nad hlavu ukrižovaného bolo umiestené oznámenie, kde bolo jeho meno a zločin, ktorý spáchal.
Význam prijatia kríža
Často a radi sa titulujeme ako dobrí katolíci, ale iba dotiaľ, dokiaľ sa od nás nič nevyžaduje. Keď prídu bolesti a utrpenia, bývame strápení, zdeptaní a cítime sa byť opustení. Koľkokrát sme už vysielali k nebu výčitku: Prečo? Prečo práve ja? Prečo práve moja rodina? Koľkokrát sme si mysleli, že Boh nás opustil a prestal nás milovať. Koľké vrásky na tvári a šedivé vlasy na hlave by mohli svedčiť o tom, že sme nedokázali prijať ťarchu.Dajme však pozor! Náš Boh nás nikdy nenechá osamotených. Veď je naším Otcom a otec nikdy nedovolí, aby jeho dieťa nieslo takú ťarchu, ktorú nezvládne. Veľmi dobre to chápali aj naši predkovia, ktorí hovorili: Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Práve to si treba uvedomiť vo chvíľach, kedy máme pocit, že nik netrpí tak veľmi ako ja a môj kríž je zo všetkých krížov najťažší.
Viem, že vtedy by bolo najľahšie utiecť od svojho bremena, ale je tu Ježiš, ktorý chce, aby sme kríž niesli až do konca. Dá sa to však iba vtedy, ak nepohrdneme jeho pomocnou rukou, ktorá je rukou modlitby, pevnej dôvery a odovzdanosti do jeho vôle.
Čo je človek a ako nájsť zmysel života | 3-MINÚTOVÝ KATECHIZMUS 1
Stará orientálna legenda rozpráva o bohatom mužovi, ktorý chcel na vysokom brale postaviť dom. Zavolal si teda troch sluhov a rozkázal im, aby každý vyniesol na bralo veľké vrece piesku. Prvý sa najskôr hlboko uklonil a modlil sa: Pane, ty sám vidíš, aké je moje vrece ťažké. Odober mi z piesku a pridaj do vreca toho druhého, lebo je silnejší ako ja.' Boh ho vypočul a on s ľahkosťou vyniesol vrece na bralo. To isté urobil aj druhý sluha. Boh mu odobral z piesku a dal ho do vreca tomu tretiemu. Keď však tretí sluha chcel vrece zdvihnúť, bolo tak ťažké, že to nezvládol. Aj on sa sklonil a modlil sa: Pane, ak ťa vôbec smiem o niečo prosiť, tak ťa prosím o silu, aby som túto ťarchu dokázal vyniesť až na vrchol, a tak som poslúžil svojmu pánovi a tebe, Bože, aby to slúžilo na chválu. Boh tiež vypočul jeho modlitbu.
Skúsme aj my zaujať stanovisko tretieho sluhu a nechcime sa už viac spoliehať na vlastné sily, ale s odovzdanosťou do Božej vôle pokorne prosme o vytrvalosť, silu a trpezlivosť. Naučme sa pokorne počas tohto týždňa modliť: Pane, ty si niesol kríž až na vrchol Kalvárie. Daj mi silu niesť za tebou aj môj kríž.
Prijatie utrpenia ako súčasť duchovného rastu
Utrpenie a bolesť majú zmysel, lebo nás učia pokore a vedomiu vlastnej malosti. Dobre si to uvedomujú napr. ľudia, ktorí boli vo vesmíre - tam hneď pochopili, aké sú naše starosti bezvýznamné a že sme ako malé mravce, ktoré sa na tejto Zemi hmyria sem a tam, až kým nepríde ich koniec... Nase dnesne kazdodenne starosti uz nebudu dalsie generacie o nejakych 100 rokov vobec zaujimat (podobne ako dnes nas v beznom zivote nezaujima, ci bol nejaky stredoveky sedliak do niekoho zalubeny alebo ci mu zbojnici podpalili dom) a to, co sa nam dnes zda dolezite, zapadne v prepadlisku dejin. Boh neusetril od utrpenia, ponizenia a smrti ani VLASTNEHO Syna, ktoreho miloval (pripominame si to na Velky piatok) - a to vsetko z lasky k ludom... K tym istym ludom, ktori ho tolkokrat neposluchli, potupili a urazili. Nepochopitelne, vsak??? Boh sa vsak rozhodol pre tuto obetu. A preto aj ludia maju znasat utrpenie a nemaju sa mu za kazdu cenu vyhybat.
Ježiš povedal svojim apoštolom:
- „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden.
- A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.
- Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.
- Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
- Kto vás prijíma, mňa prijíma.
- A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.
- Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka.
- Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.
Sv. Pavol nás učí, že kto s Kristom umiera, s ním bude aj žiť (porov. Rim 6, 8). Ak však človek svoje utrpenie vedome spája s Kristovým utrpením na kríži, ak ho za niekoho obetuje, dáva tým svojmu utrpeniu nový zmysel podobný tomu, aký zmysel malo utrpenie Ježiša na kríži. Takto nás naše utrpenie môže urobiť podobnými Ježišovi a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením, čo je v Božích očiach veľmi hodnotné a záslužné. Samozrejme, že takéto utrpenie prežívané s Kristom sa dá prijať aj ako forma pokánia, ktorým môže človek odčiniť mnohé tresty za svoje hriechy.
Luscoň: Smrť nebola v Božom pláne, pritiahli sme si ju hriechom. Teológovia hovoria, že keby prví ľudia nezhrešili, prešli by sme do večnosti ako Panna Mária, „usnuli“ by sme do novej kvality života. Smrť je proti prirodzenosti človeka, preto sa jej každý z nás bojí. Aj tomu, kto hovorí, že zo smrti nemá strach, sa roztrasú kolená, keď príde jeho čas na odchod.
Fudaly: Každý človek na svete trpí. Utrpenie je jeden z nepríjemných následkov dedičného hriechu. Ak mal niekto zlého otca, prenáša sa tento obraz i na Boha - Otca. O skreslenie obrazu Boha sa veľmi intenzívne snaží aj satan. Čím viac ho poznávame, tým je pre nás tajomnejší, lebo Boh je tajomstvo (inak by nebol Bohom). Sv. Pavol hovorí (1. Kor. 13, 12): „My teraz vidíme cez zrkadlo, v hádanke, potom však uvidíme tvárou v tvár.
Ak... Táto otázka sa znovu a znovu stáva aktuálnou, hoci je vlastne už mnohorako zodpovedaná. Dnes mi napadla v súvislosti s poslednými posolstvami zo zjavení Pána v Írsku, kedy Pán Ježiš rozprával o potrebe očistenia sveta. Utrpenie má totiž existenciálny ráz, čo znamená, že sa dotýka hĺbky nášho srdca a našej existencie. Je mimoriadne citlivou témou a ovplyvňuje množstvo našich základných postojov, a to isteže aj k Bohu samotnému. Preto je veľmi vhodným nástrojom, ako vo svetských záležitostiach spiaceho človeka prebudiť a spýtať sa ho na rovinu, či chce kráčať s Bohom alebo s hriechom.
Ježiš nikdy netvrdil, že to hocikto z nás bude mať v živote ľahké. Niekoľkokrát pripomínal, že je „syn človeka“. Že i my raz budeme robiť rovnaké zázraky ako On. Mnohokrát zbičovaný, zavrhnutý dokonca aj vlastnými učeníkmi, nepochopený a ponížený davom. Ale napriek tomu, že sám na svojom tele a živote ukázal utrpenie, po ukrižovaní prišlo VZKRIESENIE. Veľkonočné vzkriesenie nie je o tom, že niekto príde, vezme za nás kríž a ponesie ho za nás. Nikto naše problémy nevyrieši za nás. Nie. A napriek utrpeniu a prekážkam máme prísť na Golgotu a dať svoje telo a dušu do rúk „Bohu“, ktorý nás nikdy neopustil a neopustí. Ako by aj mohol, keď je našou súčasťou? Nič, čo stvoril, nebolo zlé. Pamätáte? Všetko, čo stvoril bolo dobré. A teda aj ten náš údel a kríž musí byť v niečom dobrý. Hľadajme spoločne odpoveď na otázku: V čom je to dobré, čo sa mi práve teraz deje? V tom totiž spočíva definícia optimizmu.
Praktické rady a podpora
Don Ernest Macák hovoril: „Cez všetko sa dá premodliť.“ To radím žijúcim aj umierajúcim. V modlitbe vplyvom Ducha Svätého dokážeme oživiť vzťah lásky s Bohom a ten nám istotne príde na pomoc i pri príchode k nemu. A dodám ešte niečo praktické: Svätá Terezka Ježiškova bola veľmi chorá a mala veľké bolesti, no sama hovorila, že bola vo veľkom pokušení vziať si lieky a ukončiť tak svoj život.
Fudaly: Pomazanie chorých je sviatosť. Jedinú sviatosť, ktorú môže vyslúžiť laik, dokonca aj neveriaci, ak to urobí s úmyslom Cirkvi, je krst, a medzi sebou si snúbenci vysluhujú sviatosť manželstva. Pomazanie chorých však môže vykonať len kňaz, pretože táto sviatosť je spojená aj so spoveďou a s odpúšťaním hriechov. Laik môže a mal by pomôcť zomierajúcemu vzbudiť si ľútosť nad hriechmi, napríklad začať odriekať ľútosť, ktorú hovoríme pri spovedi. Môže sa s chorým pomodliť Pod tvoju ochranu, Otčenáš či Korunku k Božiemu milosrdenstvu, litánie k sv. Jozefovi, litánie k svätým, Žalmy 23, 25, 116, 123. V Jednotnom katolíckom spevníku možno nájsť modlitby pri chorom či pri umierajúcom.
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Utrpenie | Príležitosť na rast, pokoru a priblíženie sa k Bohu. |
| Božia láska | Nemeriame ju okolnosťami, ale Kristovým krížom. |
| Modlitba | Nástroj na oživenie vzťahu s Bohom a získanie pomoci. |
| Viera | Cesta, po ktorej kráčame s nádejou a dôverou v Boha. |
