Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal.
Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho.
Týmito slovami v nazaretskej synagóge Ježiš komentuje text proroka Izaiáša, ktorý začína slovami: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.“
Toto slovo neprináša len informáciu, ale preniká do sŕdc. Kvôli tomu hovorí Ježiš: Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli. - v gréčtine vo vašich ušiach. Slová proroka sa stávajú realitou ak vchádzajú do uší a skrze ucho zídu do srdca.
Avšak slovo, ktoré zišlo do srdca, v srdci nebolo prijaté. Srdce odpovedalo okrem obdivu a prekvapenia, odmietnutím. A toto je druhá lekcia udalosti. Dávať pozor na naše predstavy, lebo sú konfrontované s Božím slovom a môžu vyvolať rovnakú reakciu ako u Nazaretčanov.
Nechajme sa pretaviť, neodporujme tomuto slovu. Iba takto možno zažiť radosť, ktorú Ježiš zvestuje slovami proroka Izaiáša.
V Ježišovom konaní sa bude napĺňať prísľub, ktorý dal Boží Duch v písmach Starého zákona, že sa bude ohlasovať evanjelium chudobným a že sputnaní budú prepustení na slobodu. Dôležitosť zároveň nadobúda motív prepustenia na slobodu. Ježiš totiž k vyjadreniu - „Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení“ z Iz 61,1-2a - vsúva ďalší citát z inej kapitoly tej istej knihy: „utláčaných prepustiť na slobodu“ (Iz 58,6). Takto sa nielen dáva dôraz na prepustenie, ale zároveň sa vytvorí priestor, aby Ježiš mohol ukončiť čítanie Izaiášovho textu zo 61.
Ježiš tu stál ako živý vykladač proroctva o sebe. Na vysvetlenie prečítaného textu hovoril o Mesiášovi ako o pomocníkovi utláčaných, vysloboditeľovi zajatých a lekárovi trpiacich, ktorý slepým vracia zrak a svetu zjavuje svetlo pravdy.
Keď Ježiš čítal v synagóge z prorockého zvitku, poslednú časť týkajúcu sa Mesiášovho diela skrátil. Po slovách: „Ohlásiť Pánov milostivý rok“ vynechal slová: „... a deň pomsty nášho Boha“ (Iz 61,2).
Dve veci sa môžeme naučiť z tejto udalosti. Prvá je sila Božieho slova, ktoré nám ukazuje na milosrdenstvo Boha, ktorý je blízky a ktorý chce konať. Zamerajme sa teda na časť, ktorú nám liturgia ponúka.
Duch Svätý ako sprievodca a sila Ježiša
Evanjelista prezrádza, že Ježiš sa vracia do Galiley v sile Ducha. Duch je ten, ktorý ho od krstu vedie. Následne si evanjelista dáva záležať na tom, aby čitateľovi neuniklo, že Ježišovo konanie vedie Duch. Hneď po krste nám prezradí: „Ježiš sa od Jordánu vrátil plný Ducha Svätého a bol vedený Duchom štyridsať dní po púšti...“ (Lk 4,1). Po tom, ako sa Ježišova skúška na púšti skončí, evanjelista nás opäť vovádza do novej epizódy slovami, ktoré už čítame v dnešnej liturgii, a ktoré znova hovoria o Duchu: „Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley“ (Lk 4,14a).
Nie je to však prvý raz, čo Duch Svätý zostupuje na osoby v Lukášovom evanjeliu. Anjel Gabriel zvestuje Zachariášovi, že jeho syn Ján bude naplnený Duchom Svätým (Lk 1,15). Potom, ten istý Duch naplní Alžbetu, keď ju navštívi Mária v požehnanom stave (Lk 1,41). Naplní aj Zachariáša pri Jánovom narodení, aby predniesol chválospev na Božie skutky (Lk 1,67). Prítomnosť Ducha Svätého sa ďalej spomína viackrát pri Simeonovi (Lk 2,25-27). Všetky tieto naplnenia Duchom u iných osôb sú vždy v konečnom dôsledku zamerané na Ježiša a pripravujú cestu pre jeho prítomnosť v Ježišovi a jeho misii. Ježiš je potom jediný, ktorý vyslovene vyjadruje, že si je vedomý, že v ňom koná Duch Svätý.
Význam Božieho slova a Duch Svätý
Duch Svätý pôsobí spolu s Otcom a Synom od začiatku až do zavŕšenia plánu našej spásy. Ale až v „posledných časoch“, ktoré sa začali vykupiteľským vtelením Syna, je zjavený a daný, poznaný a prijatý ako osoba.
Ježiš je Kristus, „pomazaný“, lebo Duch je jeho pomazaním a všetko čo sa deje počnúc vtelením, vychádza z tejto plnosti. Keď je napokon Kristus oslávený, môže aj on od Otca poslať Ducha tým, čo v neho veria: dáva im svoju slávu, čiže Ducha Svätého, ktorý ho oslavuje. Spoločné poslanie sa bude odteraz rozvíjať v deťoch, ktoré adoptoval Otec v (tajomnom) tele svojho Syna. Poslaním Ducha adoptívneho synovstva bude zjednocovať ich s Kristom a dávať im žiť v ňom.
| Osoba | Úloha | Odkaz v Lukášovom evanjeliu |
|---|---|---|
| Ján Krstiteľ | Naplnený Duchom Svätým | Lk 1,15 |
| Alžbeta | Naplnená Duchom Svätým pri návšteve Márie | Lk 1,41 |
| Zachariáš | Naplnený Duchom Svätým pri narodení Jána | Lk 1,67 |
| Simeon | Spomínaný v súvislosti s Duchom Svätým | Lk 2,25-27 |
| Ježiš | Vedomý si konania Ducha Svätého v ňom | Lk 4,1, Lk 4,14a |
Ak budeš čítať Písmo, naplní sa aj v tvojom živote. Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.
Ježiš má v nazaretskej synagóge reč, ktorá má programovú hodnotu. Cez verše Izaiáša prakticky oznamuje, že sa napĺňajú v jeho osobe, a preto je Mesiášom.