Príbeh o potope sveta patrí medzi najznámejšie a najdiskutovanejšie biblické príbehy. Tento článok sa zameriava na biblický pohľad na potopu, jej príčiny, priebeh a dôsledky, pričom sa dotýka aj historických a archeologických aspektov tejto udalosti.
Potopa sveta podľa Gustava Dorého
Príčina Potopy: Ľudská Skazenosť
Podľa Biblie, hlavným dôvodom potopy bola skazenosť ľudstva. Ľudia sa rozmnožili na zemi, ale ich srdcia boli neustále naklonené k zlu. 1. Mojžišova 6, 5 - 8 a 13 - 14 a17 - 20 hovorí: „Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé, Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi, a zabolelo ho srdce. I riekol Hospodin: Zotriem z povrchu zeme človeka, ktorého som stvoril, ľudí aj zvieratá až po plazy a nebeské vtáky, lebo som oľutoval, že som ich učinil. Ale Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových."
Biblia uvádza, že Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. Toto miešanie zbožných Šétovcov s bezbožnými dcérami Kainovcov viedlo k mravnej skazenosti. Spoločnosť bola plná násilia a krutosti, čím stratila akékoľvek zábrany v páchaní zla.
Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu. Boh videl, že zem je skazená, pretože celé ľudstvo na zemi si počínalo skazene.
Noe Nachádza Milosť u Pána
V tejto situácii všeobecnej skazenosti iba Noe našiel milosť u Pána. Bol spravodlivý a bezúhonný muž, ktorý chodil s Bohom. Boh sa rozhodol zachrániť Noema a jeho rodinu pred blížiacou sa potopou.
Boh dal Noemovi pomerne presné inštrukcie o stavbe korába: 300 lakťov dĺžka, 50 lakťov šírka a 30 lakťov výška, t.j. 137×23×14 m. Noe mal tiež vziať do korába po jednom páre z každého druhu živočíchov, aby sa zachovali nažive.
Priebeh Potopy
V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a otvorili sa nebeské priepusty. A pršalo na zem štyridsať dní a nocí. Pán zavrel Noema zvonku a týždeň sa nič nedialo, iba ľudia sa mu zrejme ešte viac smiali.
Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. A vody ovládali zem ešte 150 dní.
Po 150 dňoch si Boh spomenul na Noema a dal zaviať vetru a vody upadávali. Koráb zastal na vrchu Ararat v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca.
Noe Vychádza z Korába a Nová Zmluva
Po ústupe vôd Noe vypustil tri razy po siedmych dňoch vtáka (holubicu, krkavca), ako indikátor ústupu vôd zo zemského povrchu. Keď holubica priniesla olivovú ratolesť, Noe vedel, že vody ustúpili. Noe a jeho rodina vystúpili z korába a priniesli obetu Bohu.
Boh uzavrel s Noemom zmluvu, že už nikdy nezničí zem potopou. Na znak tejto zmluvy umiestnil Boh dúhu na oblohu. Boh požehnal Noeho a jeho synov a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“
Noemova archa na vrchu Ararat
Potopa v Iných Kultúrach
Príbeh o potope sa nevyskytuje len v Biblii. Podobné príbehy existujú v mnohých kultúrach po celom svete. Medzi najznámejšie patrí Epos o Gilgamešovi zo Starej Babylonie, ktorý rozpráva o Utnapištimovi, Noemovi Sumerov, ktorému boh (Eu) kázal postaviť obrovskú loď, aby sa zachránil pred potopou.
Podivuhodná história potopy zo Starej zmluvy prešla s kresťanstvom celý svet. U Grékov uvádza správu o takejto povodni Deukalion; v povestiach praobyvateľov amerického kontinentu ostala živá spomienka na veľkú povodeň; aj v Austrálii, Indii, Polynézii, Tibete, Kašmíre, ako i u Litvanov sa z generácie na generáciu podávali povesti o potope, až nadobudli dnešnú podobu. Doteraz poznáme šesťdesiatosem správ o potope: z Ázie 13, z Európy 4, z Afriky 5, z Austrálie 9, z Ameriky 37.
Archeologické Dôkazy a Lokalizácia Potopy
Archeologické výskumy v Mezopotámii, najmä v meste Ur, priniesli dôkazy o rozsiahlej povodni, ktorá sa datuje približne do roku 4000 pr. Kr. Sir Charles Leonard Woolley objavil vrstvu hliny, ktorá sa vytvára iba naplavením vody, čo naznačuje, že v tejto oblasti došlo k rozsiahlej povodni.
Biblia hovorí o vrchu Ararat ako mieste, kde koráb zastal po potope. V priebehu storočí sa objavili rôzne správy o nálezoch drevených štruktúr na Ararate, ktoré by mohli byť pozostatkami Noemovho korába. Avšak, doteraz neexistujú jednoznačné vedecké dôkazy, ktoré by potvrdili existenciu korába na Ararate.
Podľa Wolleyho názoru pohltila katastrofa severozápadne od Perzského zálivu oblasť dlhú 630 km a širokú 160 km. Keď pozrieme na mapu, tak išlo - podľa dnešných slov - o lokálnu udalosť.
Záver
Biblický príbeh o potope sveta je komplexný a mnohovrstevný. Hoci sa nedá jednoznačne dokázať historická presnosť všetkých detailov, príbeh má hlboký morálny a duchovný význam. Pripomína nám dôsledky ľudskej skazenosti, Božiu spravodlivosť a milosrdenstvo, a dôležitosť poslušnosti voči Bohu.
Otázky, ktoré vyvoláva príbeh o potope, nás nútia zamýšľať sa nad naším vzťahom k Bohu, k sebe navzájom a k životnému prostrediu.
Predpotopné civilizácie: Svet pred veľkou potopou
| Zdroj | Hlavná postava | Príčina potopy | Spôsob záchrany | Miesto pristátia |
|---|---|---|---|---|
| Biblia | Noe | Skazenosť ľudstva | Stavba korába | Vrch Ararat |
| Epos o Gilgamešovi | Utnapištim | Rozhodnutie bohov | Stavba lode | Vrch Nizir |