V tomto článku sa pozrieme na biblický príbeh o Jóbovi a na to, ako ho Boh vystavil skúškam. Deviata detská sv. omša pred prázdninami nám pripomína dôležitosť dôvery v Boha aj v ťažkých časoch. Prežívame Biely týždeň, týždeň po Prvom svätom prijímaní.
Jób a jeho dcéry
Kto Bol Jób?
Jób bol veľmi dobrý čestný muž, ktorý miloval Boha. Jób bol veľmi zámožný človek. Mal veľký majetok. Mal sedem synov a tri dcéry. Jób bol veľmi nábožný a bohabojný človek.
Skúška Jóba
Pán Boh zoslal na Jóba veľkú skúšku. Pán Boh sa ohľadom Jóba uzavrel s Diablom stávku. Boh s Diablom zrejme áno (v knihy o Jóbovi to nevedel - no Boh s Diablom zrejme áno). Boh bol totiž nahnevaný na hriešnosť celého ľudstva. Boh podrobiť Jóba skúške tým, že ho zbaví všetkého. Diabol chcel dokázať, že Jób bude Boha milovať a uctievať, aj keby stratil všetko šťastie.
Pán Boh pustil Diabla k Jóbovi. Chudák Jób! Jób bol bohatý, zdravý, mal krásnu ženu a desať rozkošných detí. Jób prišiel o svoj majetok a všetkých jeho desať detí zomrelo. Diabol zasypal celé Jóbove telo vredmi. Jóbova viera však bola stále pevná a neprestal Boha milovať.
Po týchto udalostiach jeho žena mala oveľa viac detí a všetci si žili šťastne až do smrti. Jób nestratil vieru v Boha a Boh ho za to odmenil. Nakoniec Jób nezomrel a sám napísal knihu o jeho utrpení a oddanosti Bohu.
Eliáš a Jeho Dôvera v Boha
Dnes vám chcem rozprávať práve o mužovi, ktorý vždy dôveroval svojmu Pánovi. Starozákonný prorok Eliáš patrí medzi veľké osobnosti izraelského obdobia kráľov. Jeho slová a osudy nie sú zaradené do prorockých kníh, ale do Prvej a Druhej knihy kráľov (1 Kr 17, 1 - 2 Kr 1, 18), ktoré sa v starších vydaniach označovali ako Tretia a Štvrtá kniha kráľov.
Eliáš bol veľmi pohotový a poslušný voči Pánu Bohu. Všetko, čo Boh od neho žiadal vykonal: nediskutoval, neodvrával. Vedel, že sa má objaviť v živote vdovy zo Sarepty. Hoci ho chcela poslať preč, neodišiel. Bol rozhodný v slovách a skutkoch.
Práve preto, že Eliáš vždy dôveroval Pánovi, Boh mu pomáhal. Skutočne ľudia číhali po jeho živote, ale Pán Boh ho chránil, lebo Eliáš bol verný a vždy rozhodnutý rešpektovať Boha. Bol to rozhodný človek, ktorý nepochyboval o Božej pomoci.
Ku koncu bezdažďového obdobia prišiel Eliáš ku kráľovi Achabovi a požiadal ho, aby povolal na vrch Karmel 450 Bálových a 400 Aštartiných prorokov. To boli proroci falošných bohov. Malo tiež prísť čo najviac izraelského ľudu. Tam Eliáš kázal Bálovým kňazom pripraviť býčka na obetovanie, ale oheň nepodkladať. Nech vzývajú svoje božstvo, aby zapálilo obetu.
Keď na krik Bálových obetníkov oheň neprichádzal, Eliáš postavil oltár, naň pripravil druhého býčka na obetu a všetko dal poriadne poliať vodou. Potom vzýval pravého Boha Izraela, aby ukázal mimoriadnym spôsobom, že on je pravý Boh. Vtedy "spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo i kamene". Keď to ľudia videli, verejne vyznali vieru v pravého Boha - Boha Abraháma, Boha Izáka a Boha Jakuba. Pri tejto príležitosti boli zabití všetci proroci falošného boha Bála.
Prorok utekal pred Jezabel až na Sinajský polostrov, na vrch Horeb, kde kedysi Mojžiš prijal Božie poverenie a kde dostal aj Desatoro. Cestou Boh posilnil skormúteného proroka pokrmom, v sile ktorého kráčal "štyridsať dní a štyridsať nocí k Božiemu vrchu Horeb". Nakoniec Eliáš nezomrel, Boh ho "vzal vo víchrici do neba" (por. 2 Kr 2, 1. Eliáš bol veľmi pohotový a poslušný voči Pánu Bohu. Všetko, čo Boh od neho žiadal vykonal: nediskutoval, neodvrával.
Najdôležitejšia osobná črta proroka sa najviac prejavila, keď vdove zomrel syn. Eliáš jej nedovolil nariekať za ním, ale zobral ho do svojej izby a prosil Boha, aby chlapec ožil.
Po tomto očistení Izraela od modloslužby prišiel výdatný dážď.
Elihu a Chápanie Utrpenia
Podstatnú časť knihy Jób tvorí diskusia trpiaceho Jóba s priateľmi, ale v jednom momente do dramatického priebehu diskusie vstupuje mladý muž Elihu. Elihu sám seba charakterizuje ako človeka, ktorý má veľa poznania o Bohu. Elihu už dopredu upozornil, že jeho výklad bude obsiahly, , že nič nezanedbá a že jeho slová nebudú obsahovať žiadne zavádzanie alebo nepravdivé stanoviská, že bude hovoriť iba čistú pravdu.
Elihu nadväzuje na Jóbove slová, ktoré zazneli predtým o nesmiernej Božej moci. Sám Jób vyznal svoje presvedčenie o nesmiernej Božej moci a o obdivuhodných dielach Božieho stvorenia. Elihu teda potvrdzuje, že „Boh je iste svojou mocou nesmierny“ (v. 5) a nesmiernosť nespočíva iba v jeho stvoriteľskej moci, ale v spravodlivom potrestaní vinníkov a v pomoci nevinným.
Elihu vyjadril slovami: Boh „neponechá veru ničomníka nažive“ (v. 6). Utrpenie a životné ťažkosti, vyjadrené obrazom „povrazy biedy“ sa podľa Elihua stávajú príležitosťou, že postihnutá osoba príde s Božou pomocou k novému poznaniu, že si uvedomí dôležité skutočnosti vo svojom živote. Elihu znova pripisuje Pánu Bohu účinnosť premeny človeka slovami: „uši im otvorí, aby ich varoval, povie, aby sa od zla odvrátili“ (v. A keď Božie výchovné pôsobenie našlo odozvu v ľudskom srdci, Elihu to vyjadril slovami: „Ak počúvnu ho, potom slúžiť budú mu, dokončia aj oni v šťastí svoje dni, svoje roky tobôž v samých radostiach.“ (v.
Elihu však upozorňuje na skutočnosť, na ktorú zabudli Jób a jeho priatelia, alebo ktorú si nevšimli, že totiž: Boh „úbohosťou jeho úbohého zachráni, zjavenie mu dáva jeho súžením.“ (v. 15), čiže Pán prostredníctvom súženia a životných utrpení dáva zjavenie, v bytostnej skúsenosti bolesti mu odhaľuje skutočnosti, ktoré by inak nespoznal.
Elihu najprv hovoril o Božej spravodlivosti (Jób 35) a následne o ľudskej bolesti ako o niečom, čo Boh posiela človeku, aby sa obrátil (Jób 36,9-10.15). Téma výchovného utrpenia je skutočnou novinkou v Elihuovej reči (Jób 36,5-14) a je vyjadrená zásadným spôsobom v 15.
Máme pred sebou iste veľmi významné teologické vysvetlenie bolesti, ale nie je to ešte pravá a vlastná teológia utrpenia. Keď v posvätných textoch Svätého písma nachádzame Božie slová o pedagogickej úlohe bolesti, zvyčajne to vysvetlenie a chápanie sprostredkuje od Pána Boha duchovný prostredník, anjel.
Podľa Elihua skúška bolesťou je akoby darom, lebo cez ňu sa človek očisťuje a oslobodzuje od svojej zloby. Dá sa povedať, že podľa Elihua Pán Boh človeka bolesťou napráva. Elihu poukázal teda na chápanie utrpenia ako skúšky, ktorá vedie k náprave (Jób 33,19-20.2320). A následne odhaľuje, že skúška má aj charakter zjavenia. Utrpenie tak pôsobí dvojakým spôsobom: zjavuje Božie plány a vychováva človeka.
Elihuove stanovisko v rozhovore s Jóbom vytvárajú priestor na priame prejavenie sa Božej prítomnosti. Elihuova argumentácia odráža štýl duchovného uvažovania, ktoré spája kritickú analýzu, rozumové uvažovanie a predpoklad viery.
Choroby ako Prostriedok na Obrátenie
Čo sú človeku platné zlato, majetky, domy a všetky radosti, keď leží schvátený chorobou a nemôže ich užívať? Mnohého, ba všetkého by sa vzdal, keby mohol byť opäť zdravý. Boh však nedopúšťa zlo bez príčiny a zmyslu, ale preto, aby sa nakoniec obrátilo v dobro. Akokoľvek zlá sa choroba môže zdať, má v sebe zárodok niečoho dobrého a ak človek chorobu správne znáša, prinesie mu preveľký úžitok a je veľkým dobrodením.
Ak niekto ochorel, nech sa najprv pýta sa sám seba, či snáď doposiaľ neviedol hriešny život. Ak áno, tak choroba je zaslúžený trest, ktorým ho Boh chce spasiť, vyburcovať z hriešneho spánku a vyliečiť mu dušu.
Ak hriešnik prestal hrešiť a stal sa z milosti Božej kajúcnikom, tak Boh, majúc na mysli jeho blaho, mu nezriedka posiela utrpenie a súženia. Chce totiž dať mu príležitosť vykonať pokánie a zadosťučiniť za svoje hriechy. Trpezlivé znášanie chorôb je spôsob ako zadosťučiniť Bohu, ktorý ho napomína na tomto svete bolesťou, aby nemusel udeľovať ťažšie tresty na druhom svete.
Ak sa teda má trpieť, je oveľa výhodnejšie trpieť na tomto svete chorobu tela, ako trpieť po smrti zžierajúce plamene očistného ohňa. Ľahšie je svoje dlhy splatiť tu na svete, než sa dlhé veky trápiť v Očistci, až kým sa nevyplatí posledný halier.
Aj keby človek žil zbožne a bohabojne, môže o sebe povedať, že sa nemá z čoho kajať, že je vo svojom srdci úplne čistý a nemá žiadneho hriechu? Istotne nemôže, veď aj spravodlivý padne sedem ráz za deň, hovorí Sväté písmo. Ak teda utrpenie a chorobu zošle Boh aj zbožnému človeku, je to preto, aby mohol odčiniť svoje chyby a slabosti a tak úplne očistený mohol sa ukázať pred Božím súdom. Hľa, aký ohromný úžitok choroby ľuďom prinášajú?
Anna Katarína Emmerichová
Anna Katarína Emmerichová, nemecká augustiniánska mníška, katolícka mystička a stigmatička, 3. októbra 2004 ju pápež Ján Pavol II. blahorečil.
Skúšky a ich Význam
V Biblii sa slovo skúška/skúšať objavuje viac ako 200x. To je celkom dosť. Boh skúšal Adama s Evou, Abraháma, keď chcel aby obetoval svojho syna, Dávida, keď mu dal príležitosť zabiť Saula, Jóba, ktorému dovolil zobrať celú rodinu, majetok a zdravie.
Otázkou však nie je, aká predstava sa mi páči, ale čo je pravda. Môžem sa tváriť, že život nie je skúška, ale to nič nezmení na tom, že raz keď skončí, tak sa postavím pred Boha a spolu sa naň pozrieme. Predstava Boha ako skúšajúceho ale nie je na mieste. On je dobrý Otec, ktorý chce aby sme tú skúšku zvládli.
Cieľom nie je skúška, cieľ je budúcnosť po skúške. Rovnako tak, cieľom nie je prežiť život na jednotku. Cieľom je pripraviť sa na večnosť.
Zdroje Pokušenia
Pokušenia by sme mohli nazvať potenciálne hriechy. Možný hriech. To čo sa môže stať zlé. Čo môžem urobiť a môže sa stať mojim hriechom. V Biblii je mnoho obrazov o pokušení. Ľudia od Adama cez Abraháma, Dávida, apoštolov. Každý pozná pokušenia Ježiša Krista na púšti. Ježiš bol naplnený Duchom, bol vedený Duchom na púšť, aby bol pokúšaný od diabla.
Dá sa povedať, že sú tri zdroje pokušenia a sú vždy prepojené. Zdroj pokušenia môže byť satan, moje vlastné telesné žiadosti a sám Boh. Dovoľuje nepriateľovi, aby nás vyskúšal. Pri druhom zdroji pokušenia niekedy obviňujeme satana z niečoho, čo sme si sami zapríčinili. My radi hovoríme, že satan a diabol toto spravil. Boh sám nás nepokúša na hriech, ale skúša nás.
Ciele Pokušenia
Lenže Boží cieľ s pokušením a so skúškou je, aby sme boli posvätení. Tá istá vec má dva odlišné ciele. Cieľ u satana, diabla, nášho nepriateľa je, aby sme skončili v zatratení. Ale Boh skúšaním sleduje naše posvätenie.
Tento svet na nás útočí reklamou, aby sme si nič neodopreli, nevydržali pokušenie. Ja mám obavy ako my kresťania naučení na zábavu zvládneme pokušenia. My musíme byť skúšaní a každý deň sme skúšaní. Neustále ste skúšaní čo si volíte: Boha, alebo svet. Boha, alebo hriech. Boha, alebo ľudí. Boha, alebo modly. Máme neustále tieto skúšky.
Tabuľka: Porovnanie Cieľov Pokušenia
| Zdroj | Cieľ |
|---|---|
| Satan | Zatratenie |
| Boh | Posvätenie |