Jozef, postava Starého zákona, je často vnímaný ako symbol božej prozreteľnosti a vernosti. Jeho životný príbeh, plný zvratov a skúšok, nám ukazuje, ako Boh môže konať aj cez naše obavy, slabosti a krehkosť.
Jozef vykladá faraónov sen
Faraónove Sny a Jozefova Interpretácia
Príbeh začína, keď sa faraónovi prisnili dva znepokojujúce sny. O dva roky neskôr mal sen faraón. Videl sa nad Nílom a z Nílu vystupovalo sedem kráv, na pohľad pekných a v mäse tučných, a pásli sa na mokradi. A hľa, po nich vystúpilo z Nílu iných sedem kráv, na pohľad mrzkých a v mäse chudých, a priblížili sa ku kravám, čo boli na brehu Nílu. A tie na pohľad mrzké kravy zožrali sedem pekných a tučných kráv. Vtedy sa faraón zobudil.
Keď opäť zaspal, mal iný sen. Zdalo sa mu, že na jednom steble vyrástlo sedem plných a krásnych klasov, ale hneď po nich vyrástlo sedem suchých a východným vetrom celkom spálených klasov a suché klasy požrali sedem hrubých a plných klasov. Nato sa faraón prebudil a videl, že to bol iba sen. Ráno však bola jeho myseľ znepokojená a rozkázal povolať všetkých vykladačov písem a všetkých mudrcov, čo boli v Egypte, a sám faraón im rozprával svoj sen. Nebolo však nikoho, kto by ho bol faraónovi vyložil.
Vtedy hlavný čašník povedal faraónovi. „Spomínam si dnes na svoje previnenie. Kedysi sa faraón na mňa rozhneval a dal ma pod dozor do domu veliteľa telesnej stráže; mňa a hlavného pekára. A mali sme v istú noc sen, ja i on; každý z nás mal osobitný sen, ktorý mal preň zvláštny význam. A bol tam s nami istý mladý hebrejský muž, otrok veliteľa telesnej stráže. Jemu sme ich porozprávali a on nám naše sny vyložil. Každému dal správny výklad jeho sna a stalo sa tak, ako nám vyložil. Mňa uviedol späť do môjho úradu, ale jeho dal obesiť.“
Tu si dal faraón zavolať Jozefa. Rýchlo ho vyviedli zo žalára, dal sa ostrihať a preobliekol si šaty a išiel k faraónovi. A faraón hovoril Jozefovi: „Mal som sen, ale niet nikoho, kto by ho vyložil. O tebe som však počul, že tebe stačí sen počuť a ty ho vyložíš.“ Ale Jozef povedal faraónovi: „Nie ja, ale Boh priaznivo odpovie faraónovi!“
Potom faraón rozprával Jozefovi: „Vo svojom sne som stál na brehu Nílu a z Nílu vystupovalo sedem kráv v mäse tučných a na pohľad pekných a pásli sa na mokradi. A hľa, po nich vystúpilo iných sedem kráv, na pohľad suchých a mrzkých a v mäse chudých! V celej egyptskej krajine som nevidel nič také mrzké. A tu chudé a mrzké kravy zožrali sedem prvých tučných kráv. Vošli do ich útrob, ale nebolo vôbec vidno, že by bolo niečo vošlo do ich brucha, lebo ich vzhľad ostal taký mrzký, ako bol predtým. Tu som sa prebudil.
A zasa som zaspal a videl som vo sne, ako na jednom steble vyrástlo sedem plných a krásnych klasov. Lenže div, po nich vyrástlo opäť sedem prázdnych, suchých a od východného vetra celkom spálených klasov a tie suché klasy požrali sedem pekných klasov. Ja som to potom rozprával vykladačom písem, ale nebolo nikoho, kto by to bol vysvetlil.“
Tu Jozef povedal faraónovi: „Sny faraónovi naznačujú jedno a to isté. Boh oznámil faraónovi, čo hodlá urobiť. Sedem pekných kráv je sedem rokov, takisto sedem pekných klasov je sedem rokov. Čo sa snívalo, je jedno a to isté. Ale sedem chudých a mrzkých kráv, ktoré po nich vystúpili, je tiež sedem rokov, takisto sedem prázdnych a od východného vetra spálených klasov je sedem rokov hladu. Na to som myslel, keď som faraónovi povedal: Boh dal faraónovi vidieť, čo hodlá urobiť. Teraz príde sedem rokov veľkého prebytku po celej egyptskej krajine. Po nich príde sedem rokov hladu a po prebytku neostane v celej egyptskej krajine ani pamiatky, lebo hlad bude ničiť celú krajinu. V krajine sa nebude nič vedieť o hojnosti pre hlad, čo potom nastane, lebo bude strašný. A to, že sa faraónov sen opakoval dva razy, značí, že Boh s istotou rozhodol túto vec a že ju Boh uskutoční čoskoro.
A teraz nech sa faraón poobzerá po umnom a múdrom mužovi, a nech ho ustanoví nad egyptskou krajinou! A tiež nech faraón určí nad celou egyptskou krajinou dozorcov a nech dá v siedmich rokoch prebytku povyberať piatu čiastku! Oni nech v budúcich úrodných rokoch pozbierajú všetko obilie a nech zrno na faraónov rozkaz uskladnia v mestách a nech ho strážia. To obilie bude však ako zásoba pre krajinu na tých sedem rokov hladu, čo nastanú v egyptskej krajine, a krajina nebude hynúť od hladu.“ Reč sa páčila faraónovi i všetkým jeho služobníkom.
Je toto dôkaz, že Jozef bol v Egypte?
Jozefova Múdrosť a Ustanovenie
Faraón povedal svojim služobníkom: „Možno nájsť človeka, ako je tento, v ktorom je duch Boží?“ Potom faraón vravel Jozefovi: „Pretože ti Boh toto všetko zjavil, niet rozumnejšieho a múdrejšieho, ako si ty. Ty sám budeš nad mojím domom a celý môj ľud bude závisieť od tvojich rozkazov a ja sám budem len o trón vyššie od teba!“ A faraón zopakoval Jozefovi: „Pozri, ustanovil som ťa nad celou egyptskou krajinou!“
Potom faraón stiahol svoj pečatný prsteň zo svojej ruky a nastokol ho na Jozefovu ruku, dal ho obliecť do kmentového rúcha a na krk mu založil zlatú reťaz. Potom ho dal voziť na svojom druhom najlepšom voze a pred ním volali: „Skloňte sa!“ Takto ho ustanovil nad celou egyptskou krajinou. A faraón opäť hovoril Jozefovi: „Ja som faraón! Bez tvojho súhlasu nesmie nik v celej egyptskej krajine pohnúť ani rukou, ani nohou.“
Faraón však zmenil aj Jozefovo meno na Sáfenat Panéach - Živiteľ zeme a dal mu za ženu Asenet, dcéru Putifara, kňaza z Heliopolu. Jozef potom vyšiel do egyptskej krajiny. Keď Jozef stál pred egyptským kráľom, faraónom, mal tridsať rokov. A Jozef odišiel od faraóna a obchádzal celú egyptskú krajinu.
Jozef ustanovený za správcu Egypta
Sedem Rokov Hojnosti a Hladu
Za sedem úrodných rokov donášala zem bohatú úrodu a on dal všetko obilie, ktorého bol v týchto siedmich rokoch nadbytok, poznášať a zviezť do miest. Obilie dal doviezť do toho mesta, okolo ktorého boli príslušné polia. A Jozef nahromadil obilia ako morského piesku, nesmierne množstvo, takže ho ani nemeral, lebo sa to ani merať nedalo. Ešte kým nastal hlad, Jozefovi sa narodili dvaja synovia. Porodila mu ich Asenet, dcéra Putifara, kňaza z Heliopolu. A Jozef nazval prvorodeného Manasses, hovoriac: „Boh mi dal zabudnúť na všetko moje nešťastie i na celý môj otcovský dom!“ Druhého nazval Efraim, vraviac: „Boh sa mi dal rozplodiť v krajine mojej strasti!“
Keď však pominulo sedem úrodných rokov, čo boli v egyptskej krajine, začalo sa sedem rokov hladu tak, ako ohlásil Jozef. A keď nastal vo všetkých krajinách hlad, v egyptskej krajine bolo chleba dosť. Ale keď začala aj egyptská krajina hladovať, ľud volal k faraónovi o chlieb. Faraón však povedal: „Choďte k Jozefovi a urobte všetko, čo vám povie!“ A keď hlad ťažil celú egyptskú krajinu, Jozef otvoril sýpky a predával Egypťanom obilie. Ale aj v egyptskej krajine sa hlad stupňoval, lebo z celého sveta prichádzali do Egypta kupovať od Jozefa obilie. Na celom svete bol totiž strašný hlad.
Svätý Jozef ako vzor
Svätý Jozef nám pripomína, že všetci tí, čo sú zdanlivo skrytí alebo sú „v tieni“, môžu v dejinách spásy zohrávať nenahraditeľnú úlohu. Veľkosť sv. Jozefa spočíva v tom, že bol Máriiným manželom a Ježišovým otcom. Svätý Pavol VI. poznamenáva, že jeho otcovstvo sa konkrétne prejavilo v tom, že „zo svojho života spravil službu zasvätenú tajomstvu vtelenia a s ním spojenému vykupiteľskému poslaniu.
Svätý Jozef, ktorého rok slávime, sme priradili rôzne označenia, ktoré vyjadrujú jeho vlastnosti. Patrí medzi ne aj čestné označenie „Ochranca svätej Cirkvi“. Hoci je to posledná z invokácií k tomuto svätcovi, jej význam je veľmi dôležitý.
Aj keď nám oficiálne skončil Rok sv. Jozefa, ponúkame vám katechézu z cyklu stredajších katechéz pápeža Františka o tomto veľkom svätcovi a orodovníkovi na tému sv. V týchto týždňoch sme mohli hlbšie spoznať postavu sv. Jozefa, keď sme sa nechali viesť nemnohými, no dôležitými informáciami, ktoré poskytujú Evanjeliá, a tiež aspektmi jeho osobnosti, ktoré Cirkev v priebehu storočí mohla vyzdvihnúť prostredníctvom modlitby a zbožnosti.
Bol predovšetkým človek činu. Pochopil, že žiť naplno znamená ísť po ceste, ktorú nám ponúkol Boh. A to patrí medzi najťažšie úlohy života. Uznávame, že ísť odovzdane Božími cestami sa nám mnohým prieči a naháňa nám strach. Božia cesta je totiž krížová. Určite aspoň v niektorých úsekoch.
Ako vyplýva z apoštolského listu, so svätým Jozefom sa máme učiť aj priznať si vlastné slabosti. Môže sa to podariť s Kristom a skrze Krista: „Paradoxne aj zlý duch nám môže povedať pravdu, ale robí to preto, aby nás usvedčil. Potom sa môžu - ako to raz povedala Gertrúda von le Fort - hranice človeka stať vstupnou bránou k Bohu: „Tak nás Jozef učí, že viera v Boha znamená veriť v to, že táto môže pôsobiť aj cez naše obavy, našu krehkosť a naše slabosti.“
Jozefove Deti
Ešte kým nastal hlad, Jozefovi sa narodili dvaja synovia. Porodila mu ich Asenet, dcéra Putifara, kňaza z Heliopolu. A Jozef nazval prvorodeného Manasses, hovoriac: „Boh mi dal zabudnúť na všetko moje nešťastie i na celý môj otcovský dom!“ Druhého nazval Efraim, vraviac: „Boh sa mi dal rozplodiť v krajine mojej strasti!“
| Meno | Význam |
|---|---|
| Manasses | Boh mi dal zabudnúť na všetko moje nešťastie i na celý môj otcovský dom! |
| Efraim | Boh sa mi dal rozplodiť v krajine mojej strasti! |