V Starom zákone Boh hovorí k ľuďom spôsobom, ktorý boli schopní vnímať - v dialógu. V tomto zjavení Boh od počiatku hovoril k ľuďom spôsobom, ktorý boli schopní vnímať - v dialógu. V Starom zákone k nám Boh hovorí ľudským slovom a spôsobom, ktorým koná ako človek, hnevá sa, trestá, no vždy nakoniec odpúšťa. Preto sa nám Boh zjavil v tejto ľudskej podobe.
Žijeme v čase, keď chceme mať vo všetkom jasno, všetko chceme vedieť a chápať. To je dobré a patrí to k našej ľudskej prirodzenosti. No život sám osebe zostáva tajomstvom. Aj človek sám pre seba zostáva tajomstvom, hoci súčasná veda nám dáva nahliadnuť hlboko do tohto tajomstva. Boh vstúpil do dejín a dal sa nám poznať cez zjavenie, ktoré máme zaznamenané vo Svätom písme.
Michelangelo, Stvorenie Adama
Viera v Boha je pre človeka, ktorý sa pýta na zmysel života, vznešenou ponukou o zmysle života. Boh nás pozýva do vzťahu. Obrazne nám podáva svoju ruku, ale nenúti nás. To najhlbšie poznanie Boha je hlboko v nás, kde cítime, že Pán Boh je prítomný v našom živote, že nám pomáha. My kresťania veríme, že všetko, čo existuje, je Bohom stvorené. A Boh sa cez to dáva svojím tajomným spôsobom poznať. A najhlbší spôsobom zjavenia Boha je naša osobná skúsenosť s Bohom.
Dogma a zjavenie Boha
Slovo dogma označuje náuku. Dogma je veľmi zhustene podaná náboženská pravda vychádzajúca zo zjavenia, často podložená filozofickými argumentmi. V dnešnej dobe si mnohí ľudia slovo dogma spájajú s niečím negatívnym, uzavretým, neschopným dialógu. A to je trochu problém. Už pred kresťanstvom existovali rôzne matematické dogmy. Napríklad Pytagorova veta je v určitom zmysle takisto dogmatická formulácia. Celá dogma o Najsvätejšej Trojici je veľmi stará a predchádzal jej veľmi dlhý teologický proces. Bola sformulovaná až vo 4. storočí.
Kresťania, židia a moslimovia vyznávajú jedného Boha. Nie, iba kresťania veria v Najsvätejšiu Trojicu. A cez Ježiša Krista prichádzajú k tomuto tajomstvu vnútrobožského vzťahu medzi Otcom a Synom v Duchu Svätom. Ide o tajomstvo Boha, ktoré je podstatné pre kresťanskú vieru.
Najsvätejšia Trojica - spoločenstvo lásky (Nedeľa Najsvätejšej Trojice) - P. František Boldy CSsR
Rublevova ikona Najsvätejšej Trojice
Zjavenie Božieho mena
Zo Svätého písma sa môžeme dozvedieť, že zjavenie v dejinách Izraela bolo postupné. V Starom zákone jedno z najcentrálnejších miest je teofánia - zjavenie Božieho mena. V knihe Exodus sa píše: „Ja som, ktorý budem s vami“ (Ex 3, 14). Boh sa zjavil ako milosrdný, súcitný, zachraňujúci. Oslobodil Izrael z otroctva. To je naplnenie zjavenia Božieho mena. Je to Boh, ktorý je s nami. A najviac je s nami v našom ľudskom utrpení.
Katecheticky učíme, že v Starom zákone sa Boh zjavil ako Stvoriteľ, Potešiteľ a Záchranca, ktorý vyslobodil Boží ľud z babylonského zajatia. Vrchol zjavenia bol v druhej božskej osobe v Ježišovi Kristovi, ktorý je pre nás Vykupiteľ. A tretí aspekt najviac vnímame po Kristovom zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení, keď zostúpil Duch Svätý, ktorý nás posväcuje.
Boh ako vzťah
Boh sa nám zjavuje ako vzťah. A v tom sa snažíme sprostredkovať tajomstvo Boha. Zavŕšenie Božieho zjavenia je pre nás kresťanov posledné zjavenie svätého Božieho mena. V Prvom liste apoštola Jána máme zjavenie Božieho mena - Boh je láska. A čo je láska? Poznáme rôzne vzťahy. Preto si pod pojmom vzťah každý človek môže vysvetliť niečo iné.
O vysvetlenie Najsvätejšej Trojice sa snažili aj veľkí východní teológovia, tzv. kapadócki otcovia, svätý Bazil Cézarejský, Gregor Naziánsky a Gregor Nysský. Na počiatku stvorenia Pán Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu, ako muža a ženu ich stvoril. Preto vzťah lásky medzi mužom a ženou je pre nás kresťanov posvätný. Avšak stále je to len analógia. Božia láska je, samozrejme, oveľa väčšia. A takto môžeme trojičný vzťah chápať dodnes.
Charakteristika Boha v Starom zákone
Jeden z termínov Boha, ktoré máme v Starom Zákone, je spravodlivosť a milosrdenstvo. Aj v reči na hore (Nový Zákon), ktoré sledujeme, Boh je nielen spravodlivý, ale Boh je milosrdný. A toto je tá charakteristika, ktorú Ježiš umocňuje v reči na hore. „Blahoslavení sú tí, ktorí sú hladní, smädní, milosrdní...“ Tam v centre reči vidno takisto aj ako v Otčenáši, keď Ježiš nám dáva jednu jedinú podmienku: „Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame...“ Teda v tom zmierení, v odpustení je práve Božia spravodlivosť.
Židovstvo si Boha predstavovalo ako niekoho blízkeho a v židovskom národe Boh dodržiaval zmluvu. Teda nie je to Boh, ktorý stvoril len hviezdy a ktorý udržuje vesmír v poriadku. Židia ho videli aj ako osobného Boha, Boha, ktorého si treba získavať tým, že židovský národ dodržiava jeho prikázania. A Ježiš Boha síce vidí ako židovský národ, ale dopĺňa ho, že Boh je Láska a Otec.
Rembrandt, Mojžiš prijíma zákony
Postupné zjavenie a spása
Pre nás kresťanov sa Boh zjavoval postupne v dejinách spásy. V Ježišovi Kristovi máme úplné poznanie Boha. Pre nás kresťanov je tým zjavenie ukončené. Dal nám poznať všetko, čo potrebujeme vedieť pre našu spásu. Boh nám zjavil všetko, čo potrebujeme ako ľudia pre svoju spásu. Milosťou krstu sme „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19) povolaní mať účasť na živote Najsvätejšej Trojice „tu na zemi v temnote viery a po smrti vo večnom svetle“.
| Aspekt | Starý zákon | Nový zákon |
|---|---|---|
| Zjavenie | Postupné, cez dialóg a ľudské činy | Úplné poznanie v Ježišovi Kristovi |
| Charakter | Stvoriteľ, Potešiteľ, Záchranca, Spravodlivý a Milosrdný | Láska a Otec |
| Vzťah | Zmluva s Izraelom | Účasť na živote Najsvätejšej Trojice cez krst |