História a stavebný vývoj
Spočiatku stál osamotený uprostred krajiny, postupne sa okolo neho rozrastalo mestečko Svätý Mikuláš. Táto impozantná sakrálna stavba stojí na mieste staršieho románskeho kostolíka a radového pohrebiska (potvrdil to archeologický prieskum profesora Vojtecha Kričku-Budínskeho v roku 1943), ktorý pri výstavbe nového gotického kostola okolo rokov 1280 - 1300 prevzal úlohu sakristie a je najstaršou časťou súčasného chrámu.
Prvá zmienka o kostole je zo 6.12.1293. V duchu neskorej gotiky bol v druhej polovice 15. storočia rozšírený a zaklenutý. Veža bola nadstavaná a upravená v neskorogotickom slohu. V tomto období bol spolu s oproti stojacou Pongrácovskou kúriou opevnený a obohnaný vodnou priekopou, čím sa vytvorila pevnosť známa ako Fortalitium in sancto Nicolao.
Medzi najvýznamnejšie rody, ktoré sa zaslúžili o stavbu kostola, patria Pongrácovci a Podturňanskí. Z významnejších postáv je potrebné spomenúť magistra Donča župana Liptovskej stolice v rokoch 1312 - 1332, ktorý mal veľkú zásluhu na dokončení mikulášskeho kostola, podporoval meštianstvo, obchod a jeho zásluhou sa gotika rozšírila vo väčšom meradle.
V druhej polovici 16. storočia a takmer celé 17. storočie kostol patril protestantom, v rokoch 1632 - 1637 v ňom kázal český exulant Juraj Tranovský, autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum. Pochovaný bol v podzemí kostola. V 18. storočí objekt zbarokizovali. Po požiari v roku 1883 bol obnovený až v roku 1903.
Kostol bol generálne opravený a regotizovaný v rokoch 1940 - 1943 podľa projektu architektov M. M. Harminca a J. Záchenského. Tieto posledné rozsiahle úpravy sakrálneho objektu viedol Dr. Jozef Kožár. Odstránili všetky nánosy minulosti a kostol sa zaskvel vo svojej pôvodnej gotickej podobe. Vtedy zbúrali opevňovací múr aj s pristavenými obchodíkmi - kramárnicami a postavili bočné kaplnky s nádhernými vitrážovými oknami, ktoré vznikli podľa návrhov maliarov Janka Alexyho, Fera Kráľa a Jána Želibského.
Pôvodne jednoloďový kostol pri prvej gotickej prestavbe rozšírili presbytériom, pri druhej bočnými loďami, čím vznikol trojloďový pseudobazilikálny priestor s oktogonálne uzavretým presbytériom. Kostol so západnou predstavanou vežou má na severnej strane presbytéria pristavanú sakristiu a po oboch stranách dve nové bočné kaplnky pri druhom klenbovom poli. V presbytériu sa zachovala pôvodná krížová rebrová klenba, ktorá dosadá na konzoly, riešené ostrohovo a kružbovo.
Veža, ktorá vznikla súčasne so stavbou je štvorpodlažná, má združené okná na malých gotických profilovaných stĺpikoch. Bola niekoľko ráz zničená požiarom, po roku 1942 renovovaná pri zachovaní pôvodných gotických článkov. Keramické reliéfy sv. Juraja a erbov liptovských rodín zhotovila Z. Zemanová v roku 1942. Maľby triumfálneho oblúka a klenieb pochádzajú z roku 1903 od maliarov J. Hanulu a J. Škorvánka.
Interiér kostola
V kostole sa nachádzajú tri neúplné gotické tabuľové oltáre, s tabuľami maľovanými temperovou technikou na kriedovom podklade so zlátením.
Hlavný oltár sv. Mikuláša
Hlavný oltár sv. Mikuláša je neogotický s pôvodnými gotickými maľovanými krídlami, predelovou a menšou sochou svätca, prenesené v roku 1903 z Liptovského Trnovca. Maľované krídla pochádzajú z rokov 1500 - 1510. Na vnútorných stranách krídel sú štyri výjavy zo života sv. Mikuláša z Myry - sv. Mikuláš obdarúva dcéry chudobného zemana, sv. Mikuláš zachraňuje troch nevinných mládencov pred sťatím, zneuctenie sochy sv. Mikuláša a sv. Mikuláš tíši búrku na mori.
Vedľa sochy svätého Mikuláša, po jeho ľavici stojí socha sv. Ladislava, po pravici socha sv. Štefana.
Na vonkajších stranách krídel sú výjavy z posledného súdu, s postavami sv. Michala (v rytierskom pancieri vážiaceho duše dobré a zlé) a Krista - Sudcu na nebesiach vznášajúceho sa na globe.
Oltár Panny Márie
V severnej bočnej lodi je mariánsky gotický krídlový oltár z rokov 1470 - 1480 s bočným výklenkovým delením, s ústrednou plastikou a maľovanými pohyblivými krídlami. V skrini je socha Madony s dieťaťom, v bočných štyroch výklenkoch postavy svätíc Barbory, Margity, Kataríny a Doroty. Na vnútornej strane krídel maľby Zvestovania, Navštívenia, Narodenia a Klaňania troch kráľov, na vonkajšej strane krídel sú maľby Vir dolorum, Mater dolorosa, sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána evanjelistu. Na predele je maľba dvoch anjelov a Veraikonu. Oltár reštauroval v roku 1943 P. J. Kern.
Oltár Božieho tela
V južnej bočnej lodi je oltár Božieho tela z čias okolo roku 1520. Neskorogotický krídlový oltár má v skrini namiesto tradičnej figurálnej plastiky drevený pozlátený reliéf oltárnej sviatosti, predstavujúci takmer 1,5 m vysokú monštranciu, ktorú držia dvaja kľačiaci anjeli. Oltár s centrálnou tematickou eucharistie je na Slovensku doteraz známy ako jediné kompletné dielo vo svojej pôvodnej štruktúre. Na vnútornej strane krídel sú obrazy sv. Castula, sv. Augustína, sv. Michala archanjela a sv. Pavla apoštola. Na vonkajšej strane krídel sú obrazy Krista na Olivovej hore, Zrada Judášova, Ecce homo a Nesenie kríža.
V interiéri kostola sa zachovala vzácna kamenná krstiteľnica kalichového tvaru z roku 1490 s tepaným medeným barokovým vekom zo 17. storočia. Portál nad hlavných vchodom bol vyhotovený v roku 1945. Zobrazuje žehnajúcu postavu sv. Mikuláša, zakladateľa Mikuláša, syna Marka, ktorému v roku 1268 kráľ Belo IV. dal zem pre kúriu a kostol, ďalej postavu liptovského veľmoža Bogomera, ktorý na Liptove okolo roku 1268 šíril budovateľský ruch a pomáhal mestu.
Na južnej strane námestia sú okolo kostola umiestnené tri samostatne stojace sochy, ktorých autorom je Ladislav Pollák. Zhotovené sú z pieskovca v nadživotnej veľkosti na vysokom podstavci, osadené v roku 1948. Text na podstavci sochy na severnej strane kostola uvádza: “Šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša. Na jeho požiadanie kráľ Ľudovít Veľký okolo roku 1350 povolil konanie trhu každý utorok. Socha Janka Kráľa (1822 - 1876) zobrazuje imaginárnu podobu mikulášskeho rodáka, známeho štúrovského básnika, vrcholného predstaviteľa slovenského romantizmu. Socha Gašpara Fejérpataky - Belopotockého (1794 - 1874) predstavuje možno menej známeho, ale významného mnohostranného kultúrneho dejateľa Liptovského Mikuláša - knihára, divadelníka, vydavateľa a rozširovateľa slovenských kníh V meste otvoril prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh.
Tabuľka: Prehľad významných udalostí v histórii kostola sv. Mikuláša
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1280-1300 | Výstavba ranogotického kostola |
| 15. storočie | Rozšírenie a zaklenutie kostola v neskorogotickom štýle |
| 1632-1637 | Pôsobenie Juraja Tranovského |
| 1940-1943 | Regotizácia kostola podľa projektu M.M. Harminca a J. Záchenského |
V súčasnosti je stav kostola veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Nachádza sa v centre mesta, na Námestí osloboditeľov.