Pravoslávny Kríž: Symbolika a Význam

Kríž je pre kresťanov jeden z najdôležitejších symbolov. Používajú ho kresťania, pohania, iné náboženstvá, punkeri, ba dokonca aj satanisti. Každý z nás, kto má v obľube symbol kríža, ho nosí presne z takého dôvodu, z akého v niečo alebo v niekoho verí. Podľa druhu kríža, ktorý nosí, je hneď zrejmé, kam sa zaradil a komu patrí. Je vyznávač Ježiša Krista alebo povier, pohanstva, bludu, anarchie či toho, kto sa nedokonale opakuje po Bohu.

Kresťania v prvých troch storočiach používali mnohé rôzne symboly, ktoré mohli poukazovať na meno a spasiteľný význam pôsobenia, života a smrti Isusa Christa. Bol to symbol „Dobrého Pastiera“, „korábu“ spasenia, „kotva“ viery i v symbole ryby, ktorého grécke znenie „ICHTHYS“ zaviera v sebe prvé písmená vyznania „Isus Christos, Boží Syn, Spasiteľ“.

Kríž je najvýznamnejší symbol kresťanstva, pretože skrze kríž sme boli vykúpení na večnosť. Sviatok Vozdiženija - Povýšenia Čestného a Životodárneho Kríža Hospodinovho bol ustanovený na spomienku historickej udalosti - nájdenia kríža, na ktorom bol ukrižovaný Isus Christos cisárovnou Helenou okolo r. 326 v Jeruzaleme.

Posvätený kríž nás ochraňuje od Zlého skrze Ježiša Krista, ktorému dôverujeme a s ktorým sa stretávame v Eucharistii. Kresťan by mal nosiť kríž či už na viditeľnom mieste, alebo v skrytosti a nevystatovať sa s ním ako s módnym doplnkom.

Mnohí Rusíni veria, že duša opúšťa svoje telo až počas pohrebu, preto hovoria s ním, neotvárajú okná a do pohrebu nezametajú v dome, aby duša neodletela alebo nebola vymetená a vynesená z domu.

Ako symbol víťazstva je dvojitý, tzv. Jagelovský kríž, aj na štíte jazdca v litovskom znaku. Vidíme ho aj v erbe mesta Vilnius.

Okrem kresťanského kríža, ktorý môže mať rôzne podoby (ondrejský, františkánsky, petrovský, pápežský, jeruzalemský, pravoslávny…), poznáme aj pohanské (keltský, egyptský kríž), ktoré sa v dnešnej dobe začali hojne používať, najmä egyptský (nílsky) kríž.

Ak sa rozhodujete, či nosiť viditeľným spôsobom kríž, alebo nie, vedzte, že sú tu ľudia, ktorí ho nosia s v ešte väčšou obľubou ako my - kresťania. Čím viac je takýto človek vzdialený Bohu, tým je „kríž“ nápadnejší. Nebojme sa preto ukázať, koho nosíme v srdci, komu patríme a dôverujeme.

Dvojitý kríž ako symbol víťazstva nad smrťou a nádeje na vzkriesenie k večnému životu býva aj súčasťou byzantských stauroték - honosných relikviárov. Najstaršia z nich je uložená v poklade dómu v Limburgu an der Lahn.

Byzantské korene základných atribútov uhorského znaku, resp. jeho „hornouhorskej“ časti, teda dvojitého kríža na trojvrší, sa nikdy príliš nezdôrazňovali. Heraldické a historické bádanie totiž pri riešení otázok ikonografie, symboliky a chronológie atribútov znaku nehľadalo odpovede v preduhorskej, byzantskej histórii.

Pri sledovaní uvedeného problému sú najdôležitejším prameňom vyobrazenia na byzantských minciach zo 6.-9. stor. Na nich totiž zisťujeme prvý výskyt nového typu kríža, vždy paralelne s krížom jednoduchým. V jednoznačne vykryštalizovanej podobe sa objavil po prvý raz až na solidoch cisára Justiniána II. Rhitnometosa, v období jeho druhého panovania (705-711) v r. 706, teda potom, čo bol tento cisár po prvom úseku vlády (685-695) vo vyhnanstve v Chersone na Kryme a až po desiatich rokoch, vyplnených vnútornými rozbrojmi a vládou vojakov, ako víťaz sa znova vrátil na byzantský trón.

V 11. stor. sa na freskách a mozaikách početných byzantských kláštorov (napr. Hosios Lukas, Dafni, Nea Moni) zrazu objavuje motív vzkriesenia človečenstva v deň Posledného súdu (Ján, hlava 5, 28-29; 6, 39-40; Ján, Zjavenie, hlava 20, 4-6). V biblickej scéne je zobrazený Kristus zostupujúci do predpeklia, v pravici drží dvojitý kríž a ľavú ruku podáva z hrobu vychádzajúcemu Adamovi.

Výnimočnú hodnotu z hľadiska riešenia problému symboliky dvojitého kríža má aj vyobrazenie tohto znaku na solidoch uzurpátora Artabasdesa (742-743/4). Tu však dvojramenný kríž nie je na glóbe, ale ako samostatný atribút ho cisár (či skôr vzdorocisár) drží pred sebou na hrudi. Nie je tu všeobecným symbolom kresťanstva víťaziaceho nad islamom, ale symbolom nádeje na osobné víťazstvo.

Ikonografické znakové spojenie pôvodne jednoduchého kríža víťazstva (od 6. stor.) a od 9. stor. aj dvojitého kríža s vertikálnym stupňovitým zobrazením Golgoty symbolizovalo od počiatku základný článok kresťanskej viery, že Kristus svojou obetou na Golgote vykúpil ľudstvo a dal mu aj nádej na vzkriesenie pre život večný, ako to vidíme stvárnené vo výjavoch Anastasis - Vzkriesenie z 11. a 12. stor.

Najstaršie zobrazenie dvojitého kríža na stupňovite znázornenej Golgote - v štýle byzantskej mincovej ikonografie poznáme na solidoch cisára Teofila (829-842), v tolerantnom období doznievania ikonoklazmu; na averze drží v ľavej ruke jednoduchý kríž a v pravej glóbus tiež s jednoduchým krížom, na reverze je tu po prvý raz dvojitý kríž na stupňovitej Golgote.

Takéto znakové spojenie sa v byzantskom umení, najmä na byzantských minciach udržalo až do 13. stor. Pôvodné, štylizované lineárne vertikálne zobrazenie trojvršia sa postupne mení a nadobúda podobu postranných, teda horizontálnych, akoby priestorových stupňov. S týmto typom ikonografie kríža na trojvrší sa stretávame aj v Dalmácii na fragmente reliéfne zdobenej kamenej dosky z kláštora sv. Eufemie v Kamporu na ostrove Rab v 7.-8. stor. a v Zadare.

Tri z nich, tzv. „Borisove kamene“, ruský archeológ B. A. Rybakov datoval k r. 1128 a štvrtý - „Rogvolodov kameň“ do r. 1171. Dvojitý „pravoslávny“ kríž s náznakom zaoblenej Golgoty je vyšitý aj na antimense - oltárnej plachtičke arcibiskupa Nifonta objavenej v Novgorode. Tento predmet je datovaný presne na deň 1.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje významné udalosti spojené s krížom:

Kríž sa javí symbolom víťazstva života nad smrťou. Privádza nás k prvotnému šťastiu, ktoré sa nám pokúša ukradnúť zlobou prechytrelý diabol. Preto nasledujúc prvých kresťanov, skláňame sa pred krížom a bozkávame ho, oslavujúc pribitého na ňom Boha - V tento deň, vynáša sa Kríž Hospodinov, a veriaci ho s túžbou prijímajú i dostáva sa im uzdravenia na duši i tele od každého neduhu.

Christos vstal z mŕtvych a stal sa prvý medzi zosnulými“. Na mnohých miestach Starej Zmluvy nájdeme svedectvá o tom, že smrť sa hneď nazývala aj peklom. Keď Christos vstal z mŕtvych voviedol do nášho života čosi nové, iné.

Najdôležitejším momentom Kristovho pôsobenia je pre kresťanov jeho zmŕtvychvstanie. Prečo ho teda najčastejšie zobrazujeme ako potupeného na kríži a nie ako osláveného? „Veľkonočné tajomstvo Kristovho kríža a zmŕtvychvstania je ústredným bodom dobrej zvesti, ktorú majú apoštoli a po nich Cirkev ohlasovať svetu. Je najvyšším výrazom Ježišovej kenózy a bytostnej proexistencie, teda bytia pre iných. „Kristovo utrpenie je fakticky celé preniknuté svetlom lásky.

Kríž je čosi väčšie a tajomnejšie, než by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať... je nástrojom mučenia, utrpenia a porážky, no zároveň vyjadruje aj kompletnú premenu, definitívny zvrat týchto negatív... Ľubomír Hlad nadväzuje na slová Benedikta XVI., že vzkriesenie je Otcovým potvrdením správnosti krížovej cesty sebadarovania. Pripomína, že vzkriesenie dáva všetkým ľudským krížom zmysel a spásnu náplň. Zároveň však musí platiť, že ani kríž nesmie byť videný izolovane, čiže pomimo udalosti vzkriesenia, pretože takýto kríž by bol opravdivým bláznovstvom a pohoršením (porov. Kríž sa s kresťanmi spájal od začiatku. Dnes poznáme stovky druhov krížov - grécky, jeruzalemský, latinský, maltézsky, benediktínsky či františkánsky, ondrejský i pravoslávny alebo nám dobre známy dvojkríž.

Opäť vyzdvihuje myšlienky Josepha Ratzingera z úvahy s názvom Ježiš Kristus dnes: „Latinský stredovek stvárnil v románskom období triumfujúceho Krista na kríži, ktorý je jeho trónom. V gotickom umení vystupuje do popredia predovšetkým ľudská stránka Ježiša Krista. Kríž je čoraz viac stvárňovaný vo svojej čírej a neprikrášlenej hrôze.

Pred dvadsiatimi storočiami bol kríž nástrojom potupného trestu a strašnej smrti. Dnes kríž dominuje v celom živote veriacich kresťanov, v celom živote našej Cirkvi ako nástroj obete, spásy, radosti, posvätenia a blahodati. Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Tento prekliaty a ohavný symbol najstrašnejšieho trestu sa teraz stal vytúžený a najviac milovaný. Všade to vidíš. Skutočne, kdekoľvek človek obráti svoj zrak, v chráme alebo mimo neho, uvidí znamenie kríža. Ako viditeľný, schematický symbol, ale zároveň ako svätý predmet na ohmatanie.V očiach sveta je kríž prehrou.

Poukázal na to, že aj nám hrozí nebezpečenstvo, že sa zastavíme pri povrchnom pohľade a neprijmeme logiku kríža. „Je to veľké pokušenie. Koľkokrát túžime po kresťanstve víťazov, po triumfálnom kresťanstve, ktoré by bolo dôležité a významné, oslavované a uctievané. Ak tak neurobíme, ostane podľa neho pre nás kríž neprečítanou knihou. „Neobmedzujme kríž iba na predmet zbožnosti, a o to menej na politický symbol alebo na znak náboženského a sociálneho významu,“ dodal pápež.

Rôzni ľudia ho vnímajú rôzne. To, či ho nosiť alebo nie, je osobnou voľbou každého jednotlivca. Nosia sa z duchovného presvedčenia, ako vyjadrenie určitého postoja a presvedčenia a viery, ako ochranný talizman, alebo ako súčasť rodinného dedičstva.

Krížik sa často spája s kresťanskou vierou a ukrižovaním Ježiša Krista, ktorý sa obetoval za hriechy ľudstva. Predstavuje utrpenie, mučenie, obetu, bolesť, strach a spásu. To je všeobecná mienka pôvodu a významu krížika. Málokto však vie, že kríž má aj staršie a hlbšie významy. Predstavuje spojenie dvoch protikladných síl. Vodorovná línia krížika je prastarým znamením stability, pokojnej hladiny či horizontu. Vertikálna línia naopak vyjadruje gravitačnú silu, ktorá pôsobí na všetko na Zemi. Spojením týchto dvoch línií vyjadruje transcendenciu. Kríž môžeme interpretovať aj na základe symbolizmu štyroch ramien. Kúzelné číslo štyri môže mať veľa konotácií. Štyri ročné obdobia, štyri svetové strany, štyri živly alebo štyri mesačné fázy.

Kríž je symbol, ktorý prešiel dlhodobým vývojom a napokon sa stal privilegovaným vyjadrením kresťanskej viery. Je to prirodzené: na kríži sa odohráva hlavný okamih zjavenia Božej lásky. Boží Syn sa úplne odovzdáva človeku a necháva si so sebou robiť to, čo sám človek chce. V Kristovom ukrižovaní Boh radikálne uznáva, že človek je slobodoný. A toto je skutočný náboženský princíp- uznanie absolútnej a nepodmienenej existencie druhého.

V priebehu prvých troch storočí sa kríž nezobrazoval. Je to pochopiteľné z dvoch dôvodov. Smrť ukrižovaním bola v tých časoch stále bežným nástrojom popráv. Prví kresťania-často prenasledovaní- používali symboly, aby skrytým spôsobom vyjadrili svoje zmýšľanie. Jedným zo starobylých symbolov bola kotva, ktorá predstavovala súčasne Pánov kríž aj nádej vo večný život. Možno ju nájsť v katakombách namaľovanú na klenbách alebo vytesanú na náhrobných doskách. Po 3. storočí sa tento symbol vytratil. Symbol kríža existoval aj mimo kresťanskej tradície. Napríklad, kríž s „rúčkou”(crux ansata) bol veľmi rozšírený v Egypte.

Medzi najstaršie zobrazenia Ukrižovania patrí reliéf zo slonoviny, pochádzajúci z obdobia okolo rokov 420-430. Ten sa v súčasnosti nachádza v Britskom múzeu v Londýne.

„K tomu, že kríž nadobudol dôležitú úlohu ako vyjadrenie kresťanskej viery, prispelo aj ikonoborectvo. Táto kríza mala v končenom dôsledku posilniť pravdy a dogmy, ktoré Kríž symbolizuje. A naozaj, tí, ktorí zavrhovali obrazy, aj tí, čo ich uctievali, obhajovali uctievanie kríža,” píše Egon Sendler. „V tomto menlivom boji záležalo cisárom na obidvoch stranách na tom, aby boli mince ozdobené znakom kríža. Do 9. storočia sa len málokto odvážil zobraziť Krista mŕtveho. Úzus prikazoval stvárniť ho živého, hľadiaceho pred seba. Podstatnú zmenu v zobrazovaní kríža prináša až byzantský stredovek. Najskôr od obdobia 9. storočia sa Kristus zobrazuje so zatvorenými očami a namiesto tuniky má bedrovú zásteru. Začínajúc 11. storočím zobrazuje byzantské umenie Krista mŕtveho s prehnutým telom, privretými očami a hlavou naklonenou na pravú stranu. V západnom prostredí sa od polovice 13. storočia začína na hlave Krista objavovať tŕňová koruna, ktorá sa pod týmto vplyvom od 17. storočia objavuje aj v prostredí Východu. Nohy sú pribité jedným klincom.

Stojí za pripomenutie, že v rámci liturgického kalendára slávime sviatok Povýšvenia sv. kríža. Francúzsky filozof a teológ Jean-Luc Marion prehlbuje zmysel tohto sviatku, pričom sa odvoláva na kríž a na Ukrižovaného. „Na rozjímanie o Kristovi ako o Synovi Otca nikdy, ani predtým, ani potom, ani počas Kríža, nestačilo vidieť Ježiša Nazaretského. Vždy treba rozpoznať v tomto viditeľnom predstavení tamtú tvár a siluetu, tamtie gestá a slová, teda jedinečné a definitívne znamenie, ktoré neviditeľnosť svätosti vtláča bežnej viditeľnosti. Je to „typos”, v ktorom Boh súhlasil ukázať sa a tiež neukázať sa. Typos, v ktorom sa nechal spoznať i nespoznať. Znak Kríža nesie znamenie, v ktorom neviditeľný Svätý dáva samého seba a to bezvýhradnejšie, čím viac v ňom zanecháva okamžitý lesk svojej slávy.

Výjav na našej dnešnej ikone zobrazuje ukrižovaného Krista na trojramennom kríži, s priečne postaveným spodným ramenom. Kríž s troma ramenami sa vyskytuje od 14. storočia a nazýva sa aj „ruský kríž.” V hornej časti ukazuje titulus, teda nápis, ktorý nariadil Pilát. Dole sa nachádza suppedaneum, doska určená na podoporenie nôh. Na byzantských ikonách je pripevnená vodorovne, na ruských je naklonená na pravú stranu ukrižovaného. Niektorí autori sa domnievajú, že k tomu došlo pod vplyvom nejakej skreslenej formy perspektívy, lebo zakončenia sú šikmo zrezané. Byzantská liturgická interpretácia tu vidí „váhy spravodlivosti”. Nad lebkou sa nachádzajú slabo viditeľné litery M Л Р Б - Misto Lobnoje Rájem Bysť - Miesto Lebečné sa stalo rajom. Na nižšom priečnom ramene, kde spočívajú Kristove chodidlá, môžeme čítať nápis NIKA - Víťazí. Nad Kristovými vystretými ramenami sú slová Сынъ Божі - Syn Boží. Nad hlavou Krista je zvyčajne pripevnená tabuľka, ktorú dal vyhotoviť Poncius Pilát.

Na Ježišovom tele nie je nijaký znak utrpenia. Ikonopisec sa usiloval zobraziť ho tak, aby ten, kto ho vidí, mohol v ňom kontemplovať Božieho Syna. „Hoci ukrižovaného, ale nie stolára z Nazareta,” dodáva Tomáš Špidlík.

Ak by ikona bola realistická, zopakovala by situáciu z Golgoty, keď okoloidúci videli ukrižovaného Ježiša a urážali ho slovami: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!... Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili. (porov. Od vrcholného stredoveku sa ukrižovanie spájalo so zobrazovaním Adamovej lebky pod krížom. Tak je tomu aj na našej dnešnej ikone. Objasnenie nájdeme v listoch apoštola Pavla: „Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Smrť panovala od Adama až po Mojžiša: on je predobrazom toho, ktorý má prísť. Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými.

Ikona nás vovádza do postoja, ktorý umožňuje vidieť duchovný význam utrpenia. Vonkajší zrak pozoruje násilnú, ukrutnú scénu, ale zrak očistený od zmyslovosti sa už pred takýmto pohľadom nebúri. V tej istej scéne môže vnútorný pohľad vidieť prejav Božej slávy. Vonkajší pohľad vidí smrť, vnútorný adoruje život. Kristus nám zjavuje, že utrpenie je súčasťou lásky. Kto miluje, skôr či neskôr trpí. „Jedinou odpoveďou na panovanie zla, ktoré pôsobí vo svete, je životodarný kríž,” píše Nikolaos Kabasilas. „Kristus ho prijal na seba z lásky a takto aj osud, (šťastie) človeka závisí od toho, či prijme kríž, pretože Boh očakáva, že človek sa pre kríž rozhodne slobodne, z vlastnej vôle. Boh zostupuje k človeku a zjavuje mu svoju lásku a prosí, aby Mu odpovedal... Stojí pred bránou... Za všetky blahá, akými od počiatku obdaroval ľudstvo, očakáva jedinú odmenu - lásku. „Poďte, všetky národy, pokloňme sa požehnanému drevu. Veď na ňom sa uskutočnila večná pravda. Plodom dreva bol Adam podvedený. Teraz drevom kríža diabol je pokorený. Padol tyran, čo zotročoval Božie dietky. A jeho pád bol hrozný, lež krv Krista na kríži vyliata zmyla jed pekelného hada. Nespravodlivý súd odsúdil spravodlivého Krista, aby mohol byť zrušený spravodlivý rozsudok raja. Patrilo sa drevom drevo uzdraviť a mukou Nevinného zbaviť strastí Adama.

Nechajte sa ikonami vtiahnuť do predsiene neba. Ikonický podcast Vás prevedie tajomným svetom ikon a priblíži Vám hĺbku ich duchovnej krásy. Každé 2 týždne predstavíme jednu ikonu a vysvetlíme jej pôvod, význam a poslanie. Podcast vzniká v spolupráci so spoločnosťou Hour a s galériou IKONY v Žiline, kde si môžete všetky ikony z nášho podcastu pozrieť osobne.

Pravoslávny kríž

Rôzne Formy Kríža a Ich Symbolika

Existuje mnoho rôznych foriem kríža, z ktorých každá má svoju vlastnú jedinečnú symboliku:

• Latinský kríž - klasický kresťanský kríž, symbolizuje ukrižovanie Ježiša Krista.
• Grécky kríž - ramená sú rovnako dlhé, symbolizuje rovnováhu a spojenie neba a Zeme.
• Ondrejský kríž - má tvar písmen „X“. Symbolizuje mučeníctvo svätého Ondreja.
• Pravoslávny kríž - kríž s priečnym ramenom hore a šikmým spodným ramenom. Používa sa najmä v pravoslávnej cirkvi.
• Maltézsky kríž - biely osemhrotý kríž na červenom poli, znak Rádu sv. Jána Jeruzalemského, symbolizuje osem rytierskych cností: vernosť, zbožnosť, úprimnosť, odvanu, česť, smrteľnosť, poslušnosť a trpezlivosť. Je znakom ochrany a humanitárnej pomoci. Tento poriadok v minulosti prevádzkoval nemocnice, tzv. špitály.
• Keltský kríž - symbol prepojenia spirituality a prírody, kedy kruh okolo kríža značí večnosť.
• Egyptský Ankh - kríž života je staroveký symbol nesmrteľnosti a spojenie mužskej a ženskej energie.
• Rovnoramenný kríž - symbolizuje harmóniu, rovnováhu a ochranu, používa sa napr. v ezoterických tradíciách.

Rôzne formy kríža

Zjavenie Kríža

Zjavenie kríža sa uskutočnilo pred nespočetnými očitými svedkami, keď bol cisárom Konstancios, syn svätého Konštantína, a jeruzalemským arcibiskupom bol svätý Cyril. O tomto zázraku Cyril píše cisárovi v liste, v ktorom uvádza, že v ten deň (7. mája 346 v období Päťdesiatnice) okolo tretieho času (o 9. hodine ráno) sa na oblohe zjavil veľký a žiarivý čestný kríž rozprestierajúci sa od Golgoty až po Eleónsku horu. Nevideli ho jeden alebo dvaja, ale všetci obyvatelia Jeruzalema. Nezjavil sa len na chvíľu, ale na oblohe bol viditeľný celé hodiny. Jeho žiara bola silnejšia ako slnečné lúče, preto ho ľudia mohli jasne pozorovať cez poludnie. Keď obyvatelia mesta zbadali tento zázrak, rýchlo išli do chrámu Zmŕtvychvstania. Všetci sa ponáhľali, aby jednými ústami oslavovali Pána nášho Isusa Christa, pretože na základe tejto udalosti sa presvedčili, že kresťanská dogma sa neopiera o ľudskú múdrosť, ktorá presviedča slovami a logikou, ale o dôkazy, ktoré poskytujú duchovné dary a divotvornú silu. Spomienku na nebeské zjavenie Čestného kríža v Jeruzaleme si Cirkev pripomína v deň jeho zjavenia 7./20. mája.

Kríž ako Ochrana a Spomienka

Krížik na krku predstavuje ochranu pred zlom. Je jedno, ako tento krížik nosíte, či už vodorovne alebo vertikálne, základom je vaša čistá viera v Boha. Najrozšírenejší kríž je kríž kresťanský, avšak kríž je dávny symbol používaný už pred vznikom kresťanstva. Najstaršie nájdené zmienky kríža pochádzajú z paleolitu. Význam kríža vyjadruje dobrú orientáciu v priestore a čase, premenu negatívnej energie na pozitívnu, harmóniu a rovnováhu. Okrem kresťanského kríža a prastarého kríža poznáme aj pohanské kríže ako sú keltský alebo egyptský tzv. nílsky kríž.

Krížik nosíme nielen pre vieru, ale aj pre príjemné spomienky na darcu tohto šperku. Práve rodičia či starí rodičia nás poctia takýmto darčekom. Ostáva nám ako pekná pamiatka, ktorá z času na čas zahreje pri srdci. Krížik je úžasný darček pre milovaného človeka. Je perfektným darčekom pre novorodeniatko, ktoré chcete uchrániť pred všetkým zlým. Krížik sa stal aj módnym doplnkom pre rôzne umelecké smery, ako napríklad gótov. Krížik je často podarovaný ako elegantný náhrdelník, no môžete ho nájsť aj ako prívesok na náramok. Sú rôzne podoby kríža, kombinácie so symbolmi a znakmi napr. kríž s levom a rôzne významy, ktoré sa naň viažu.

tags: #pravoslavny #znak #kriza