Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni: História a súčasnosť

Stará Ľubovňa, mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Jednou z najvýznamnejších pamiatok mesta je Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša, ktorého história siaha až do 13. storočia. Tento gotický kostol, dominantou námestia, prešiel počas svojej existencie mnohými prestavbami a úpravami, ktoré mu vtlačili nezameniteľný charakter.

Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni.

História kostola

História kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni je bohatá a plná zmien. Kostol je dominantou námestia, a hoci koluje viacero teórií o jeho vzniku, najstaršie písomné zmienky o ňom siahajú do 13. storočia. Podľa niektorých dohadov mal kostol vyhorieť už v roku 1112, čo by naznačovalo jeho existenciu v tom čase. Kostol prešiel viacerými stavebnými úpravami.

Ranogotické počiatky a stredoveké úpravy

Kostol postavili ako ranogotické bezvežové jednolodie s kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou niekedy okolo roku 1280, zrejme na mieste staršej stavby (archeologický výskum naznačil existenciu jej polygonálnej svätyne). Koncom 14. storočia bol tento kostol neskoršie upravovaný. Zo stredovekej stavby sa zachovala severná stena presbytéria s freskami a víťazný oblúk, západný múr lode a z malej časti aj severný a južný múr lode, južný múr presbytéria a východný múr sakristie.

Rozšírenie a prestavby v novoveku

V prvej polovici 17. storočia pristavali k východnej časti severnej steny lode Kaplnku sv. Anny a okolo polovice 17. storočia pribudla ďalšia kaplnka k južnej stene presbytéria. Ďalšou prestavbou prešiel v druhej polovici 17. storočia. Už v 80. rokoch 17. storočia sa realizovalo ďalšie významné rozšírenie chrámu, keď k južnej kaplnke dostavali južnú loď rovnakej dĺžky ako pôvodná loď a na mieste staršej sakristie postavili novú. V roku 1738 a v nasledujúcom období došlo k ďalšej rozsiahlej prestavbe kostola, keď bola kaplnka sv. Anny predĺžená až po západné priečelie lode, čim sa funkčne zmenila na severnú loď chrámu. V tom čase dostal kostol aj súčasnú vežu. Koncom 18. upravili fasádu kostola klasicisticky a koncom 19. prispôsobili vtedajšiemu historizujúcemu vkusu. Západnej strane dostala v prvej tretine 19. storočia veža železným empírovým zábradlím.

Kostol sv. Mikuláša z roku 1311 týči nad mestom Stará Ľubovňa. V Starej Ľubovni sa nachádza pôvodne ranogotický Kostol sv. Mikuláša, ktorý prešiel prestavbami v 17. - 19. storočí. Kostol dominuje celému námestiu sv. Mikuláša.

Architektúra a interiér kostola

Pôdorys kostola je takmer štvorcový, trojloďový s vybiehajúcim presbytériom, vežou a jej prístavbami po stranách. Kostol má na západnej strane predstavanú hranolovú vežu, cez ktorej podvežie vedie hlavný vstup. Z hnuteľného vybavenia je to hodnotná kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a viacero neskorogotických náhrobných kameňov.

V interiéri kostola sa nachádza 7 oltárov a mobiliár je prevažne barokový. Medzi najvýznamnejšie prvky interiéru patria:

  • Hlavný oltár sv. Mikuláša: Barokový oltár z druhej polovice 18. storočia s olejomaľbou sv. Mikuláša a plastikami sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Augustína a sv. Gregora.
  • Bočný oltár P. Márie Škapuliarskej: Barokový oltár z druhej polovice 18. storočia s reliéfom P. Márie Škapuliarskej a plastikami sv. Dominika a sv. Karola Boromejského.
  • Bočný oltár Ukrižovaného Krista: Oltár z roku 1720 s plastikou Ukrižovaného Krista a erbom rodiny Lubomírskych.
  • Krstiteľnica: Neskorogotická kamenná krstiteľnica zo začiatku 16. storočia.
  • Kazateľnica: Rokoková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia.

V bočnom oltári sv. Rodiny je napríklad umiestnená vrcholnogotická socha Madony z čias okolo roku 1360, známa ako Madona z Ľubovne. Zo 16. storočia pochádza plastika Krista na kríži a kamenná krstiteľnica.

Umelecké poklady a fresky

Z hnuteľného vybavenia je to hodnotná kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a viacero neskorogotických náhrobných kameňov. V interiéri kostola sa nachádza vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru či bohato zdobené barokové oltáre.

Maľby sa našli v troch pásoch nad sebou, pričom jednotlivé výjavy sú orámované. Tematicky ide o výjavy zo života Krista, v sondách boli identifikované obrazy Klaňania sa troch kráľov, nesenia kríža i samotné Ukrižovanie. V roku 2017 sa pristúpilo k plošnému odkryvu fresiek, ktorý potvrdil veľmi dobrý stav ich zachovania v celom rozsahu. V roku 2018 boli maľby zreštaurované. V roku 2019 sa začalo s odkryvom ďalších malieb na víťaznom oblúku (starozákonní proroci, kráľ Dávid a kráľ sv.

Interiér kostola:

  • Hlavný oltár sv. Mikuláša - barokový oltár z druhej polovice 18. storočia. V strede je umiestnená olejomaľba na plátne - sv. Mikuláš. Po stranách sú plastiky sv. Štefana a sv. Ladislava a nad nimi plastiky sv. Augustína a sv. Gregora. V strede nadstavca je božie oko a dve plastiky orodujúcich anjelov. Celý oltár je zdobený bohatou ornamentikou z akantov, palmiet, roziet a rokajov.
  • Bočný oltár P. Márie Škapuliarskej - barokový oltár z druhej polovice 18. storočia. V strede je reliéf P. Márie Škapuliarskej s Ježiškom na rukách z 19. storočia v bohatom profilovanom ráme. V strede nadstavca je obraz P. Márie - olejomaľba na plátne. Po stranách sú plastiky sv. Dominika a sv. Karola Boromejského.
  • Bočný oltár sv. Kríža - na čiernom mramorovom stole (menze) je umiestnená skriňa s pašiovým cyklom s pestrými kvetmi z prvej tretiny 18. storočia. Vo vrchole je umiestnená plastika Vzkrieseného Krista. Pietou je malý erb rodiny Lubomírskych a pod ním Kristus v hrobe.
  • Bočný oltár sv. Anny - neskororenesančný oltár zo začiatku 17. storočia. V strede je umiestnená plastika sv. Anny Samotretej s gotickým rezbárskym umením a kľačiaca postava Márie Magdalény. V nikách sú barokové plastiky sv. Ignáca a sv. Ondreja. V strede nadstavca je reliéfna scéna Obetovanie Izáka zo zač. 18. storočia a po stranách plastiky sv. Barbory a sv. Heleny.
  • Bočný oltár sv. Jozefa - oltár z prvej tretiny 16. storočia. Na zníženej predele sú reliéfy sv. Petra a sv. Pavla, sv. a sv. Hieronyma, Anjel pri hrobe a Tri ženy pri hrobe z 19. storočia. V nike menzy je plastika Kristus v hrobe z 19. storočia.
  • Bočný oltár sv. Valentína - oltár zo zač. 18. storočia. Uprostred je reliéf sv. Valentína s P. Máriou a malým Ježiškom v bohatom profilovanom ráme. Po stranách sú plastiky sv. Joachima a sv. Jozefa.
  • Bočný oltár sv. Rodiny - barokový oltár z prvej pol. 18. storočia. V strede je umiestnený obraz sv. Rodiny. Po stranách sú plastiky anjelov po stranách. Na bokoch sú plastiky sv. Jána Nepomuckého a svätca v brnení. V strede nadstavca je plastika sv. Archanjela s dvoma anjelmi po stranách.
  • Bočný oltár sv. Barbory - z obdobia okolo roku 1730. Uprostred je obraz sv. Barbory z 20. storočia. Po stranách sú plastiky sv. Cecílie a sv. Uršule. V strede nadstavca je kartuša s postavou sv. Barbory. Po stranách je plastika sv. anjelov z 19. storočia.
  • Ukrižovaný Kristus - neskorogotická, polychrómová drevorezba z druhej pol. 16. storočia, zavesená nad triumfálnym oblúkom. Okolo neho mladšia svätožiara.
  • Madona - neskorogotická plastika P. Márie v novšom ráme. Súsošie sv. Cyrila a Metoda - polychrómovaná drevorezba, sv. Cyrila a Metoda z 19. storočia.
  • Krstiteľnica - neskorogotická zo začiatku 16. storočia, kamenná.
  • Kazateľnica - rokoková, z druhej pol. 18. storočia, na baldachýne sú symboly viery, nádeje a lásky a na vrchole socha Múdrosti symbolizujúca Múdrosť s anjelmi.

V interiéri kostola sa nachádza 7 oltárov. Mobiliár je prevažne barokový. Bolo potrebné navrhnúť nový obetný oltár, ambonu, sedes a ostatné liturgické solitéry v priestore presbytéria tak, aby tvarovo nerušili, no jasne definovali dobu svojho vzniku. Táto etapa bola preto časovo náročná. V prvom rade sme pri návrhu vychádzali z prvkov a materiálov s odkazom na históriu.

Obnova kostola

Objekt prešiel od svojho vzniku trinástimi zásadnými a zdokumentovanými stavebnými prestavbami. Celková obnova rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni prebiehala v rokoch 2018 až 2022 a bola v poradí 14. stavebnou obnovou od konca 13. storočia. Kvôli finančnej náročnosti sa investor rozhodol rozdeliť práce postupne do troch etáp.

Práce pozostávali z obnovy exteriéru - fasád, strešnej krytiny aj s vežou kostola a z obnovy interiéru, vrátane návrhu nového mobiliáru.

Architekt Tomáš Bujna preukázal ucelený architektonický koncept, vychádzajúci z podrobných architektonicko-historických, archeologických a reštaurátorských výskumov. Ich závery priniesli viacero objavov, ktoré architekt prezentuje vo výslednom návrhu. Nový vstup z exteriéru sprístupňuje jednu zo štvorice krýpt, v interiéri nájdeme odkryté nástenné maľby zo 14. storočia. Návrh zjednocuje a racionalizuje priestor kostola, necháva vyniknúť pôvodné prvky, doplnené o nový autorský mobiliár.

Etapy obnovy:

  • Prípravná etapa: Vybavovanie povolení, dokumentov, spracovanie výskumov (architektonicko-historický, dendrochronologický, reštaurátorský, archeologický, posudok sanácie, georadarový prieskum).
  • Obnova fasád, veže, striech a okolia kostola: Obnova fasád, veže, striech a bezprostredného okolia kostola so vstupom do krypty.
  • Obnova interiéru: Návrh novej podlahy s vykurovaním, reštaurovanie lavíc, návrh nových spovedníc a liturgického mobiliáru.

Počas obnovy boli nájdené nástenné maľby zo 14. storočia a objavené štyri krypty a dve hrobové miesta. Do jednej - dvojkomorovej krypty - bol vytvorený nový vstup z exteriéru. V časti presbytéria a v bočnej južnej lodi boli objavené a obnovené maľby zo 14. storočia.

Dňa 17. novembra 2022 sa konala slávnostná konsekrácia komplexne zrekonštruovaného farského kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Posviacku kostola a oltára vykonal emeritný spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich.

Súčasnosť

V súčasnosti Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni naďalej slúži ako dôležité centrum duchovného života v meste. Okrem pravidelných bohoslužieb sa tu konajú aj rôzne kultúrne podujatia a koncerty. Kostol je otvorený pre verejnosť a je obľúbeným cieľom turistov, ktorí obdivujú jeho bohatú históriu a krásnu architektúru.

Vo farskom Kostole sv. Mikuláša v centre Starej Ľubovne už začali s rekonštrukciou barokovej kazateľnice. Na samotnú obnovu kazateľnice farnosť získala grant vo výške 27-tisíc eur prostredníctvom iniciatívy jednej z bánk na Slovensku.

Ďalšie sakrálne pamiatky v Starej Ľubovni

V Starej Ľubovni sa nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne pamiatky, ktoré stoja za pozornosť:

  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla - Postavený je na mieste bývalej kotolne, pričom nosné prvky pôvodnej stavby sú včlenené do súčasnej architektonickej kompozície.
  • Gréckokatolícka farnosť Panny Márie Matky ustavičnej pomoci - Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ.
  • Drevený kostolík Cerkva sv. archanjela Michala - Gréckokatolícky kostolík východného obraduzrubovej, pri veži stĺpovej konštrukcie, zdobí Ľubovniansky skanzen už takmer 4 desaťročia.

Prehľad sakrálnych pamiatok v Starej Ľubovni

Názov Typ Charakteristika
Kostol sv. Mikuláša Rímskokatolícky kostol Ranogotický kostol s rozsiahlymi prestavbami, freskami a barokovým interiérom.
Kostol sv. Petra a Pavla Rímskokatolícky kostol Postavený na mieste bývalej kotolne.
Gréckokatolícka farnosť Panny Márie Matky ustavičnej pomoci Gréckokatolícka farnosť Nový chrám posvätený v roku 1993.
Cerkva sv. archanjela Michala Drevený kostolík Gréckokatolícky kostolík v Ľubovnianskom skanzene.

tags: #rimskokatolicky #kostol #stara #lubovna