Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). Každý boh nad niečím vládne a môže v niečom ľuďom pomáhať. Olymp bol miestom, kde bohovia žili. Ich pokrmom bola ambrózia a nektár. V prvej generácii gréckych bohov vládli Titani, potomkovia bohyne Zeme Gaie a boha neba Urana.
Kto je 12 gréckych bohov a bohýň? | Všetko o gréckych bohoch a bohyniach pre deti
Hoci obyvatelia strednej Európy v dobe bronzovej nepoznali písmo, od súdobých spoločenstiev a civilizácií, ktoré písomné pramene zanechali, ich nedelila kultúrna priepasť. Práve naopak. Mnohí slovenskí a českí archeológovia, ako aj ich zahraniční kolegovia, vo svojich výskumných prácach vyzdvihli výrazné podobnosti v hmotnej kultúre, predovšetkým s východným Stredomorím.
Podľa filológov a indoeuropeistov ako sú Jaan Puhvel alebo Martin West náboženstvo klasického Grécka tak výrazne ovplyvnili náboženstvá a mýty Blízkeho východu (odkiaľ prezvalo rôzne božstvá, napr. Adónis, Afrodita, Apolón), že stratilo značnú časť svojho indoeurópskeho dedičstva.
Z „božstiev klasického Grécka“ je doložená len hŕstka: Zeus, Poseidón, Áres, Héra, Artemis a Hermes. Napríklad Poseidón, ktorý na Pylose dominoval, podľa niektorých bádateľov pôvodne nebol bohom morí, ale bohom koní a/alebo zemetrasenia.
Spoľahlivo sa to podarilo iba v hŕstke prípadov. „Väčšina dobre známych gréckych a rímskych bohov má mená s neznámou etymológiou, iné, ako napríklad Afrodita, sú semitského pôvodu. A ďalšie, ako Venuša a Woden, vychádzajú z indoeurópskych slovných koreňov, ale v iných indoeurópskych vetvách nepoznáme božstvá, ktorých mená by im boli kognátmi. Dcérske tradície očividne prešli značným vývojom,“ píše filológ a historický jazykovedec Benjamin Fortson.
Z porovnávacej religionistiky však vyplýva, že indoeurópske božstvá mali ľudskú podobu už od najskorších čias. „Tak ďaleko, ako sme schopní nazrieť, boli indoeurópske božstvá vnímané antropomorfne,“ konštatuje filológ David West.
Ares: Boh vojny
Ares alebo Arés (kmeň pri skloňovaní Are-; gr. Άρης - Ares/iný prepis:Arés), resp. zriedkavo Árés[1] alebo Áres[2] je starogrécky boh vojny a vojnového vraždenia. U Rimanov mu zodpovedá Mars. Ares je syn Dia a Héry. Podporoval Tróju a bojoval s Heraklom. Zeus ho neznášal pre jeho krvilačnosť. Obľuboval bitky a zabíjanie.
Vznášal sa medzi bojovníkmi v žiaracej zbroji s prilbicou a veľkým štítom a rozsieval skazu. Jeho pomocníkmi boli bohovia Deimos (des), Fobos (hrôza), Eris (Areova sestra, bohyňa sváru) a bohyňa Enyo, rozsievajúca záhubu. Legendy o Areovi tvrdili, že počas bitiek obchádzal ženy bojujúcich vojakov a obšťastňoval sa s nimi.
Ares bol milenec Afrodity, Hefaistovej manželky a mal s ňou podľa povestí 6 detí - bohov Erosa, Anterosa, Fobosa, Deimosa, Harmoniu a Adrestia. Ares bol podľa tradície, reprezentovanej v Homérovej Iliade a Odyssey, jeden z dvanástich Olympanov.
Rímska socha boha vojny Area (Mars)
Afrodita, grécka bohyňa lásky a krásy, bola najkrajšia z gréckych bohýň. Bola dcérou boha Dia a bohyne Dioné, zrodila sa z morskej peny na ostrove Cyprus. Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo. Najvyšší boh Zeus jej pridelil toho najškaredšieho boha. Bol to Hefaistos, boh všetkých kováčov. A tak Afrodita hľadala lásku tam, kde sa jej ponúkala. S bohom vojny Areom mala napríklad päť detí!, z ktorých jedným bol aj Eros. Ľudia ju uctievali a stavali jej chrámy. Zo zvierat jej zasvätili delfína, holubicu, lastovičku a vrabca. Z rastlín mak, ružu a z ovocia jablko.
Medzi najvýznamnejších bohov patrili: Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) - najvyšší boh, boh neba, hromu a blesku. Mars (gen. Martis, gr. Ares) - boh vojny a praotec Rimanov. Quirinus - boh vojny, zbožštený prvý kráľ Romulus.
Ares: Boh vojny bol bohom vojny, vraždenia. V Ríme mu hovorili Mars. Martis, gr. Ares), pôvodne latinský boh jari, sa neskôr zmenil na boha vojny a praotca Rimanov.
Ďalší grécki bohovia
Okrem Área, v gréckej mytológii vystupuje mnoho ďalších významných bohov a bohýň. Tu je niekoľko z nich:
- Zeus: Bol vládcom všetkých bohov. Vládol bleskom, hromom a búrkam. Bol synom Rhei a Kronosa. Mal mnoho detí, ale iba 3 so svojou manželkou.
- Poseidon: Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy. Mal mocný trojzubec, ktorým búril i krotil vlny, a keď ním udrel o zem, vyvolal zemetrasenie.
- Hádes: Bol rovnako vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón, ale medzi olympských bohov sa zvyčajne nerátal. Jeho ríša bola hrozná, kto do nej vstúpil, stratil všetko, i nádej. Údel mŕtvych bol v Hádovej ríši smutný a ľudia dávali prednosť aj najhoršiemu životu na svete pred smrťou.
- Héra: Bola manželkou Zeusa a zároveň jeho staršou sestrou. Bola bohyňou rodinného života.
- Artemis: Bola dcérou bohyne Lété a boha Dia. Bola bohyňou lovu, mesiaca, zvierat a rastlín. Jej zasvätený chrám je jedným zo siedmich divov sveta. Nachádza sa v Efeze na území Turecka.
- Aténa: Narodila sa bez matky, vyskočila priamo Zeusovi z hlavy. Bola ochrankyňa miest a bohyňa vied, múdrosti, spravodlivosti a práva. Pallas znamená víťazná. Bola najmilšou Diovou dcérou.
- Deméter: bola Diova sestra. Bola bohyňou úrody, plodnosti, zeme a roľníctva. Mala dcéru Persefonu, ktorú jej uniesol Hádes a syna Plúta, ktorý sa stal bohom bohatstva.
- Dionýzos: Bol antický boh úrody a vína, ktorého otcom bol Zeus a matkou krásna ľudská Semelé ( vnučka Area a Afrodity). Báje mu pripisujú objavenie vínnej révy. Preto pre Grékov bol bohom vína a neviazanosti. V Ríme nazývali Dionýza Bakchusom.
- Hefaistos: boh ohňa a kováčstva. Mýty ho zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha. Bol najškaredším zo všetkých bohov. Za manželku mal bohyňu lásky a krásy Afroditu. Jeho matkou je Héra.
- Apolón: Bol boh svetla a slnka, lekárstva, umenia, múz, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec. Bol synom boha Dia a bohyne Lété.
- Hermes: Bol nielen poslom bohov, ale sprevádzal mŕtvych do podsvetia, ujímal sa obchodníkov, rečníkov, pútnikov a dokonca držal ochrannú ruku nad zlodejmi a podvodníkmi. Bohovia si ho obľúbili pre jeho šikovnosť a obratnosť. Zverovali mu tie najobtiažnejšie úlohy.
- Hestia: bola panenskou bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou rodín, chránila obce a štáty.
Gréci pre modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá, napr. Rimania ďalej uctievali Múzy (Musae) - ochrankyne deviatich umení (Euterpe - hudba, Terpsichore - tanec, Clio - história, Urania - astronómia, Calliope - epická poézia, Erato - ľúbostná poézia, Polymnia - náboženská poézia, Thalia - komédia a Melpomene - tragédia), Hóry - bohyne ročných období, Fúrie - bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) - tri bohyne krásy a pôvabu.