Slovenská literatúra a spoločenské zmeny na prelome 19. a 20. storočia

Slovenská literatúra na prelome 19. a 20. storočia odrážala búrlivé spoločenské zmeny, národný útlak a vojnové udalosti. Autori sa venovali rôznym témam, od úpadku zemianstva až po dopad svetových vojen na životy obyčajných ľudí.

Etnická mapa Slovenska z roku 1880

Zemianstvo v slovenskej literatúre

Zemianstvo, ako spoločenská vrstva, bolo častým motívom v slovenskej literatúre. Autori ako Jonáš Záborský a Svetozár Hurban Vajanský sa zamýšľali nad postavením zemianstva a jeho možnosťami v meniacej sa spoločnosti. Ich diela často využívali jemnú iróniu a láskavý humor na vykreslenie tohto zanikajúceho sveta.

Jonáš Záborský

Jonáš Záborský prešiel od romantizmu k začiatkom realizmu (1850-1875). Jeho tvorba mala kritický a satirický charakter. Vo svojich dielach sa snažil podať realistický a kritický obraz súčasného národného človeka. Písal poéziu, prózu i drámu.

Próza: po páde Bachovho absolutizmu uverejňuje poviedky najmä v časopisoch pod pseudonymom. Sú to satirické poviedky Frndolína, Šofránkovci, Kulifaj. Dva dni v Chujave - Deň škaredý = opisuje zaostalú dedinu, ľud tu upadá, chodí piť do krčmy, sú tu zlé cesty, staré domčeky, nie sú peniaze na opravu. Zobrazuje neschopnosť richtára. Vláda dodá finančné prostriedky statkárovi Kobzaymu, ale on všetky náklady pripíše obci.

Svetozár Hurban Vajanský

Svetozár Hurban Vajanský sa zamýšľa nad postavením slovenského zemianstva. Zaujíma ho predovšetkým otázka možnosti návratu zemianstva - môže sa stať vedúcou silou spoločnosti, keby sa spojilo s uvedomelou slovenskou inteligenciou.

Novela: Letiace tiene - rozpráva o úpadku zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového. Zveľaďuje svoj majetok, no postupne ho stráca - prechádza do rúk nemeckého úžerníka.

Spoločenský román: Suchá ratolesť - Karol Vanovský (zeman - stredne bohatý), dej sa odohráva v Rudopoli. Vo voľbách vyhrajú Maďari. Do Rudopolia sa vracia z ciest po Európe Stanislav Rudopoľský, stretáva sa s Vansovským, s učiteľom Albrechtom Tichým a Vdovou Adelou Rybáričkou - tí mu pomáhajú spoznať pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky na spoločnosť.

Koreň a výhonky - 2 dielny román zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou (zemianstvom), meštiactvom a sedliactvom. Názov diela je obrazný: Koreň = stará sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonky sú jej mladá generácia. Príbeh manželstva predstaviteľa inteligencie - učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskovou.

Kotlín - nerešpektuje svoju schému - odrodilé zemianstvo a náprava. Autor tu nedáva šancu na nápravu a necháva hrdinu umrieť. Príbeh odrodilého zemana Andreja Lutišiča, ktorý nenachádza cestu k slovenskému národu ani napriek náklonnosti ku Gregušovej dcére Lejla a preto končí tragicky. Autor stvárňuje typ zbytočného človeka, ktorý už nemôže nájsť uplatnenie v živote.

Ežo Vlkolinský = zemiansky epos, Ežo a jeho matka Estera. Ežo sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky, chce ju požiadať o ruku. Estera je hrdá panovačná zemianka - vypukne ostrý spor. Estera ho vydedí, prijme ho strýc Eliáš, ktorý sa chce pomstiť Estere. Eliáš je skupáň, no napriek tomu vystrojí obrovskú svadbu.

Gábor Vlkolinský = zobrazuje tu celkový proces rozkladu a úpadku zemianstva. Gábor - príbuzný Eža. Jeho matka je pijanka, nestará sa o dom ani o hospodárstvo. Dlhy rastú, Gáborov otec nenachádza východisko - dá sa na pitie. Gábora odmietajú zemianske dievčatá, nakoniec si vyberá sedliacke dievča.

Martin Kukučín

Vrcholom Kukučínovej poviedkovej tvorby sú prózy ako Keď báčik z Chochoľova umrie. Táto humoristická poviedka zobrazuje hmotný aj duchovný úpadok zemianstva. Hlavnou postavou je Aduš Domanický z mesta Domanice (Kameňany), predstaviteľ upadajúceho zemianstva. Kukučín ho charakterizuje v troch situáciách: priezviskom - doma nič nemá, správaním - na jarmoku sa hrá na veľkého pána, každý ho obskakuje no nič mu nie je dobré, ale nie preto, že je náročný, ale nemá peniaze, a v krčme - má chválenkárske reči, chváli svoje tátoše - v skutočnosti chrastavé mrciny, ktoré ho ledva nesú a psa Dianu.

Priekupník Ondrej Tráva chce z Aduša vytĺcť peniaze, no keď k nemu prichádza, je šokovaný, že jeho kaštieľ je zchátraný, aj kone, všetko je zničené. Jediná vec, ktorá má u Aduša cenu sú 4 jasene pri hroboch Adušových predkov. Aduš si uvedomuje, že konal nesprávne a jeho predkovia by sa obracali v hrobe, stáva sa dobrým.

Kukučín vo svojich dielach využíva retrospektívu - návrat do minulosti. Verí v dobro, v zdravé jadro človeka, že človek sa dá dobrým slovom prevychovať.

Literatúra a vojnové udalosti

Prvá svetová vojna a následné spoločenské zmeny mali výrazný dopad na literatúru. Autori reagovali na vojnové udalosti a odsudzovali vojnu. Vznik Československej republiky (28. október 1918) priniesol nové výzvy a otázky.

Na vojnové udalosti v slovenskej literatúre reagovali Pavol Országh-Hviezdoslav, Božena Slančíková Timrava, Jozef Cíger Hronský a Milo Urban.

Ladislav Nádaši-Jégé

Ladislav Nádaši-Jégé (Dr.) sa venoval historickým témam. Jeho diela zahŕňajú:

• Wieniawského legenda = historická poviedka - Poľská história 17.
• Adam Šangala (Historická povesť zo 17.storočia) = Koziná na Orave, Adam je poddaný, zabijú mu otca, ide do sveta, zbije grófa Markóčiho - to ho prenasleduje celým dejom. Dobrodružstvá na ceste z Oravy do Žiliny, v Žiline na panskom kaštieli, na ceste do Trnavy, v Trnave.

V západnej literatúre sa objavovali diela, ktoré nadväzovali na tradície a vznikali nové literárne smery. V Sovietskej literatúre sa používala jednotná metóda = socialistický realizmus.

Z obdobia Prvej svetovej vojny:

• Taliansko - Frederyk Henry - dobrovoľník v Talianskej armáde. Zoznamuje sa s ošetrovateľkou Katherine Barkleyovou = čistá romantická láska. Frederyk pociťuje nezmyselnosť vojny. Jeho láska je v ostrom kontraste so situáciou. Dezertuje spolu so svojou milou do Švajčiarska.
• Robert Jordan - americký dobrovoľník, prichádza do Španielska. Dej v čase Španielskej občianskej vojny. Prichádza k partizánskej skupine, vedúci je Pablo - neschopný, skupinu vedie jeho žena Pilar. Anselmo - má pomôcť Robertovi - má vyhodiť železničný most, ktorým si Nemci dovážajú zbrane. Robert sa zaľúbi do Márie - láska. Robert ohrozuje skupinu, vidí len splnenie svojej úlohy. Partizáni mu pomáhajú, Nemci ich objavia - musia ustúpiť do hôr. Roberta Nemci postrelia - prichádza na to, že jedine keď sa obetuje za celý kolektív, vtedy jeho život získa zmysel. 1954 získal za toto dielo Nobelovu cenu.
• Santiago - chudý rybár. Stará sa o jedného chlapca. Raz uloví veľkú rybu - žraloky mu je po ceste späť zožerú.
• Oheň (román) = dej v období 1. svetovej vojny. Nie sú tu individuálny hrdinovia - ide o kolektívneho hrdinu. Skupina poručíka Bertrána. Mladý muži odchádzajú do vojny s nadšením a presvedčením, že z nich budú hrdinovia. Už prvé skúsenosti ich vyvedú z omylu a zisťujú, že vojna zničí všetko. 1. - odohráva sa na fronte, autor zaznamenáva život vojakov v boji, v čase vyčkávania, osobného voľna. 2. - je statická, opisná a úvahová. Autor uvažuje o vojne o jej nezmyselnosti a hľadá tiež vinníkov.
• Peter a Lucia (novela) = odohráva sa počas 1 svetovej vojny v Paríži od 30. januára do 29. marca. Ústredný motív je láska Petra a Lucie - na pozadí sa dejú iné, hrôzostrašné veci. Peter a Lucia sa prvý krát stretávajú v metre - zasiahne ich bombardovanie. Vďaka strachu sa zblížia - vojna. Sú spolu na prechádzke po Parížskych uličkách - znovu začne bombardovanie - na kočiša spadne bomba a on zmizne - sú z toho zmeravení - dávajú si pusu - zasnúbia sa - vojna. Prichádza Petrov brat - Filip - je vojak, už si tak nerozumejú s Petrom ako predtým, Filip je vážny, uzavretý do seba, ich vzťah sa zmenil - vojna. Peter má narukovať - Filip je apatický - odmieta mu o vojne rozprávať. Luciina mama pracuje v továrni na výrobu zbraní. Lucia aj Peter zavrhujú vojnu, no Lucia nemajú peniaze, musí to trpieť. Peter je zo strednej vrstvy - úradnícka rodina. Je Veľký piatok - Peter a Lucia nie sú veriaci, no vyberú sa do kostola počúvať hudbu - začne bombardovanie a na Petra a Luciu sa zrúti pilier - zomierajú - Peter v Luciinom lone.
• Ján Krištof (román) - hlavnou myšlienkou je dôležitosť ľudskej aktivity a mravnosti. Hrdina v mnohom pripomína Ludwiga van Bethovena. Zobrazuje Jána Krištofa Kraffta od narodenia a ž po smrť.
• Dobrý človek ešte žije (historický román) = jednoduchý človek, ktorý dokáže prekonávať prekážky, miluje život, slobodu, pomáha ľuďom v období moru a riadi sa myšlienkou, že človek si musí urobiť život na zemi príjemným, ak je to len trochu možné.
• Na západe nič nového (román) = kolektívny hrdina - 18 roční chlapci - zo školských lavíc sa dostávajú na front. Pod vplyvom ich triedneho si myslia, že z nich budú hrdinovia. Chlapci prichádzajú na to, že to nie je pravda. Hlavný hrdina Paul Baumer - hrôzostrašné chvíle na frontoch - chráni ich zem, rýchly dej, - postupne Paulovi zomierajú kamaráti. Dostávajú voľno - užívajú si s ľahkými Francúzkami - nepovažujú to za zlé. Paul dostáva dovolenku - doma mu je všetko cudzie, nikto mu nerozumie, ani bývalá priateľka. Ide oznámiť rodičom svojho kamaráta, že ich syn padol - ťažké chvíle. V závere - október 1918 - má nastať mier - Paula zabíja zatúlaná guľka.
• Traja kamaráti (román) = ťažisko deja sa odohráva po skončení 1 svetovej vojny, s tým, že vojna zanechala následky. 3 chlapci prichádzajú z frontu, nikto ich nechápe - chcú si kúpiť pretekárske auto - vyhrať preteky - otvoriť si dielňu a podnikať.

Spoločenské podmienky v tomto období boli poznačené zlou ekonomickou, kultúrnou a hospodárskou situáciou. Narastala sociálna bieda, nezamestnanosť a vrcholilo hromadné vysťahovalectvo do zámorských krajín, najmä do Ameriky. Na Slovensku bol nedostatok kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Strediskom inteligencie bol Martin, kde vychádzalo viacero časopisov, ako napr. Národné noviny, Slovenské pohľady, humoristický časopis Černokňažník. Martin bol sídlom politických strán a spolkov. Koncom 19. storočia vystupujú proti politike konzervatívcov opozičná skupina mládeže, tzv. hlasisti - modernejšie, liberálnejšie názory.

Svetozár Hurban Vajanský

tags: #bohac #ktory #si #stavia #stodolu #biblia