O Ježišovi Kristovi bolo popísaných mnoho teórií. Niektorí odborníci vyhlasujú, že nebol taký svätec, ako sa o ňom hovorilo. Ďalší zašli ešte ďalej a tvrdia, že Ježiš vôbec neexistoval. Ježiš Kristus je pravdepodobne najznámejšou osobou na svete. Poznajú ju všetci a to bez ohľadu na to, či veria v boha alebo nie.
Existoval Ježiš Kristus?
To, či Ježiš Kristus existoval, je dlho diskutovanou témou, a veľká časť diskutujúcich svorne tvrdí, že ide o mýtus. Vo vedeckom svete bola ale táto otázka v podstate vyriešená už v prvej polovici 20. storočia. Väčšina historikov sa zhoduje, že skutočne žil.
Jedným z hlavných dôkazov existencie Ježiša sú rané písomné záznamy, ktoré pochádzajú nielen z biblických textov, ale aj od nezávislých historikov. Pavlove listy, ktoré tvoria významnú časť Nového zákona, sú najstaršími dochovanými písomnými zdrojmi, ktoré sa zmieňujú o Ježišovi.
Jedným z najdôležitejších je židovský historik Flavius Josephus, ktorý žil v 1. storočí a dvakrát sa zmieňuje o Ježišovi vo svojom diele Židovské starožitnosti. Židovské starožitnosti ale nie sú jediným dielom, ktoré potvrdzuje existenciu Ježiša Krista. Ďalším dôležitým historickým zdrojom je rímsky historik Tacitus, ktorý vo svojich Annáloch (Annals of Imperial Rome) napísal, že Ježiš, ktorého nazýva “Christus”, bol popravený za vlády cisára Tiberia na príkaz Pontia Piláta.
Ako ale vieme, že existoval? V skutočnosti má veda mnoho disciplín a jednou z nich je história. A historici využívajú rôzne metódy, pomocou ktorých dokážu zhodnotiť, či sú tradície kolujúce o nejakej udalosti či osobe vierohodné alebo nie. Takže, ako to bolo podľa odborníkov - existoval? Zrejme áno.
Historici rozlišujú najmä dva typy prameňov: „pro-ježišovské“ a „proti-ježišovské“ spisy. Tú prvú skupinu tvoria zdroje, ktoré obhajujú Ježišovo posolstvo. Zdroje z druhej skupiny zas napísali ľudia, ktorí tiež informujú o Ježišovi, no jeho posolstvo neprijali.
Jeruzalem v období Druhého chrámu
Spisy Ježišových fanúšikov
Hlavnými zdrojmi informácií o Ježišovom živote sú štyri evanjeliá. Marek, Matúš, Lukáš a Ján napísali Ježišov životopis niekoľko rokov po jeho smrti. Na základe vlastných skúseností a/alebo správ očitých svedkov podrobne opisujú Ježišovo narodenie, jeho poslanie, zázraky, vyučovanie a napokon jeho smrť a vzkriesenie. Títo autori boli Ježišovými prívržencami a chceli šíriť jeho posolstvo.
Spisy Ježišových nepriateľov
Existuje však aj niekoľko neutrálnych až „proti-ježišovských“ zdrojov, ktoré sa zmieňujú o existencii Ježiša:
- Jozef Flavius: známy židovský historik, ktorý žil v 1. storočí. V jeho spisoch nachádzame aj pár slov o Ježišovi. Píše, že to bol múdry muž, ktorý konal divy a mal židovských aj nežidovských nasledovníkov. Opísal aj jeho smrť ukrižovaním a že „spoločenstvo kresťanov, pomenovaných po ňom, dodnes nevyhynulo“. Z jeho ďalších spisov je zrejmé, že Jozef Flavius nebol fanúšikom kresťanov. Jeho zmienku o Ježišovi považujú historici za potvrdenie Ježišovej existencie, keďže Flavius ako Žid nemal v záujme písať o Ježišovi, keby reálne neexistoval.
- Grécky filozof Celsus: Celsus, grécky filozof, ktorý žil v 2. storočí, líči Ježiša ako nebezpečného podvodníka. Tvrdí, že Máriino panenské tehotenstvo je nezmysel a zázraky, ktoré Ježiš vykonal, sú len čierna mágia. Ale ani Celsus jeho existenciu nespochybňuje.
- Tacitus a Suetonius: Títo významní rímski historici pôsobiaci na konci 1. storočia opisujú Ježiša ako zakladateľa kresťanstva.
Teórie o Manželstve Ježiša a Márie Magdalény
Tá posledná sa obúva do jeho rodinného stavu. Reči o tom, že Ježiš udržiaval intímny pomer s Máriou Magdalénou, sú staré už niekoľko storočí. Teológovia sa tým začali zaoberať preto, lebo si všimli, že sa táto biblická postava akosi často objavuje v už existujúcich evanjeliach v súvislosti s významnými momentmi v Kristovom živote, ako napríklad jeho vzkriesenie.
Nový rukopis, o ktorom sa svet dozvedá až teraz, to však berie ako hotovú vec. Píše sa v ňom, že Kristus nezomrel ako slobodný muž. Predtým, než bol ukrižovaný, sa vraj zosobášil s prostitútkou Máriou Magdalénou. Svadobná hostina mala trvať sedem dní. Dvojica spolu splodila dvoch synov - Menaše a Efraima. Vzácny text, ktorý je písaný v aramejčine na pergamene zo zvieracej kože, objavili v knižnici Britského múzea.
Teológovia zvyknú príbeh Márie Magdalény bagatelizovať. Kanadský profesor náboženských štúdií Barrie Wilson a filmár Simcha Jacobovici, ktorý nájdený rukopis preložili, tvrdia, že jej úloha bola oveľa dôležitejšia. Podľa nich sa stala manželkou Mesiáša. Wilson a Jacobovici sú presvedčení, že autorom pôvodného textu evanjelia je Kristov nasledovník.
Za dôkaz, že Ježiš a Mária Magdaléna boli manželmi, by sa dal považovať aj príbeh o tom, ako Mária umývala po ukrižovaní Kristovo telo. To mohli ženy v tom čase robiť len v prípade, že boli manželky zosnulého. Detaily o rukopise predstavia jeho objavitelia už túto stredu na tlačovej konferencii.
Biblické príbehy: Mária Magdaléna - zbavená hanby
Mária Magdaléna
Mária Magdaléna patrí k najznámejším biblickým postavám. Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16,9 a Lk 8,2). Po tejto udalosti sa zaradila medzi Ježišových učeníkov (medzi nich patrili nielen apoštoli, ale aj mnoho iných mužov a žien).
Bola prítomná na Ježišovej krížovej ceste, pri jeho mučení a ukrižovaní, ale aj pri pohrebe. Prvý deň týždňa po sobote sa spolu s Janou a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ako to bolo zvykom u Židov. No našli prázdny hrob a anjelov, ktorí im povedali, čo sa stalo. Šli to povedať apoštolom, z ktorých Peter a Ján sa bežali presvedčiť k hrobu, či to je naozaj tak. Tiež našli prázdny hrob.
No stále nechápali, že naozaj vstal z mŕtvych. Apoštoli sa potom vrátili domov, no Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Vtedy sa jej zjavil - ako prvej z ľudí - sám zmŕtvychvstalý Ježiš. Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala. Tak sa stala prvou, ktorá zvestovala apoštolom, že Ježiš skutočne žije.
Prečo ho nespomínajú?
U niektorých ľudí vyvoláva pochybnosti o existencii Ježiša z Nazaretu skutočnosť, že počas prvého storočia nášho letopočtu ho nespomína ani jediný rímsky historik, politik, filozof alebo učenec. Ako to, že dobové pramene o takej významnej historickej osobnosti prakticky úplne mlčia?
Táto otázka stojí na dvoch skreslených predstavách: o úplnosti historických záznamov a o význame historického Ježiša v očiach jeho nezainteresovaných súčasníkov. „Osoba provinčného významu, aký mal historický Ježiš, by sotva zarezonovala v elitných kruhoch v Ríme,“ konštatuje britská historička a biblistka Helen Bond z Univerzity v Edinburghu. A aj keby Kristus v očiach Rimanov výrazne vynikal medzi dobovými potulnými náboženskými učiteľmi, je málo pravdepodobné, že by sme mali k dispozícii množstvo historických prameňov.
Väčšina rímskych písomností z prvého storočia nášho letopočtu sa totiž vôbec nezachovala, napríklad spisy historika Tacita venované práve obdobiu Ježišovej smrti. Takže o tom, čo písali doboví rímski historici, politici, filozofi a učenci, máme len veľmi neúplnú predstavu.
V písomnostiach, ktoré sa zachovali, ho ako prvý stručne zmieňuje rímsky správca Plínius Mladší v roku 112 nášho letopočtu a o čosi neskôr Tacitus. Neposkytujú veľa informácií, iba potvrdzujú, že bol popravený Pilátom za vlády cisára Tiberia a bol svojimi nasledovníkmi uctievaný „ako boh“.
| Osoba | Doba pôsobenia | Zmienky o Ježišovi |
|---|---|---|
| Flavius Josephus | 1. storočie | Opisuje Ježiša ako múdreho človeka, ktorý robil zázraky a mal mnoho nasledovníkov. |
| Tacitus | Koniec 1. storočia | Píše, že Ježiš bol popravený za vlády cisára Tiberia na príkaz Pontia Piláta. |
| Plínius Mladší | Začiatok 2. storočia | Stručne zmieňuje Ježiša a potvrdzuje jeho popravu Pilátom. |