Sviatkom Krstu Pána sa lúčime s vianočnou atmosférou a vstupujeme do najdlhšieho liturgického obdobia, nazývaného cezročné. Toto obdobie by sme mohli nazvať aj „všedným obdobím“ cirkevného roka, lebo vypĺňa čas medzi Vianocami a Veľkou Nocou, kedy slávime hlavné tajomstvá našej viery. Toto obdobie sa začína spomienkou na Pánov krst v Jordáne, ktorý najčastejšie označujeme ako začiatok Ježišovho verejného účinkovania.
Hoci v živote mnohých kresťanov tento sviatok nepatrí ani zďaleka medzi najdôležitejšie, v evanjeliách zohráva udalosť Ježišovho krstu zásadnú úlohu, považuje sa v podstate za začiatok evanjelií a je podstatným medzníkom medzi Ježišovým skrytým životom v Nazarete a jeho zjavením sa Židom ako prisľúbený Mesiáš.
Dnešný úryvok z Lukášovho evanjelia je rozdelený na dve časti. Samotný Ježišov krst Lukáš opisuje len jednou vetou, rozdelenou v texte na dva verše, ale tejto udalosti Lukáš predsúva svedectvo Jána Krstiteľa o Ježišovi (Lk 3,3-20), z ktorého však dnes počujeme len krátky, dvojveršový úryvok.
V tomto úryvku Lukáš prináša zaujímavú informáciu, že zástupy, ktoré prichádzali k Jánovi dať sa pokrstiť v očakávaní skorého príchodu mesiášskych čias, si mysleli, že snáď sám Ján je ten očakávaný Mesiáš, ktorého príchod Ján tak dramaticky a nástojčivo ohlasuje s požiadavkou obrátenia, pokánia, ktoré znamením bol krst v Jordáne. Ján však nielenže poprel pravdivosť takej mienky, ale zdôrazňuje, že ten, ktorého ohlasuje, teda Mesiáš, bude neporovnateľne väčší ako je on sám. A za zásadný prejav jeho veľkosti vyhlasuje, že Mesiáš bude „krstiť Duchom Svätým“.
Z toho logicky vyplýva, že aby mohol krstiť Duchom Svätým, teda odovzdávať Ducha Svätého ľuďom, sám musí byť nositeľom Božieho Ducha. Dôležité je aj uvedomiť si to, čo si uvedomovali hlavne prví kresťania, že je to práve pôsobenie Ducha Svätého v ľuďoch, ktoré dokazuje skutočnosť vykúpenia, ktoré nám Ježiš získal (por. napr. Jánove slová o tajomnom spojení Mesiáša s Duchom Svätým, resp. s Božím duchom (keďže starozákonný človek ešte nepoznal tajomstvo božskej Trojice, hoci z dejín svojho národa dobre poznal prejavy Božieho ducha v istých vyvolených ľuďoch), sa naplno potvrdili pri Ježišovom krste v Jordáne. Ježišov krst v Jordáne bol totiž hlavne zostúpením Božieho Ducha na Ježiša.
Bolo to vlastne pomazanie Duchom Svätým, čo je vlastný obsah pojmu „Mesiáš“, po grécky Kristus, čo v preklade z hebrejčiny znamená Pomazaný, ale nielen olejom, ale aj Božím duchom. Olej tu je len symbolom pôsobenia Božieho ducha. Toto pomazanie Duchom Svätým pripomína veľké postavy izraelských dejín ako boli králi Dávid a Šalamún alebo proroci, ktorí boli do svojich úloh podľa židovského zvyku ustanovovaní pomazaním olejom na znamenie úlohy, na ktorú ich povolal Boží Duch.
Krst v Jordáne má však ešte oveľa bohatší obsah, ktorý však vychádza zásadne zo skutočnosti vyliatia sa Ducha Svätého na Ježiša, teda potvrdenia jeho mesiášskej úlohy. Krst v Jordáne je súčasne predobrazom toho „krstu smrti“, ktorým Ježiš neskôr prejde na kríži (keď Ježiš vo svojich rečiach neskôr hovorí o „svojom krste“, vždy má na mysli svoju smrť: „Môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ - Mk 10,38, alebo: „Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!“ - Lk 12,50), a ktorý je skutočným základom nášho krstu, keďže Ježišov krst v Jordáne je len predobrazom nášho krstu, nie zdrojom jeho vnútornej moci, tá spočíva v Kristovej smrti a jeho zmŕtvychvstaní - hoci ten Duch Svätý, ktorého Ježiš vydýchol na kríži a potom ho dýchol po vzkriesení na učeníkov je ten istý, ktorý na Ježiša zostúpil pri jeho krste v Jordáne. Ide však nielen o Ducha Ježišovho ale aj Otcovho - Ježiš odovzdal učeníkom toho Ducha, ktorého dostal od Otca pri Jordáne.
Ján Krstiteľ pri Ježišovom krste v Jordáne označuje Ježiša za Baránka Božieho, čím jasne naznačuje, ako dôjde k ustanoveniu mesiášskeho kráľovstva a k následnému vyliatiu Ducha Svätého na zem - že Ježiš sa stane našou výkupnou obetou za hriech. Sviatok Krstu Pána nie je teda len zakončením slávenia vianočného tajomstva a Ježišovho skrytého života, ale má priame spojenie s veľkonočným tajomstvom, je jeho predzvesťou a dá sa povedať, že aj jeho základom, a to nielen pre dar Ducha Svätého, ktorého tu Ježiš dostal, ale aj preto, že pri Jordáne sa Ježiš zaraďuje medzi hriešnikov, hoci sám nemá hriech, a to preto, že berie na seba naše hriechy.
Slová Jána Krstiteľa, že Ježiš bude krstiť Duchom Svätým, sú spojené s obrazom ohňa: On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. O akom ohni to Ján hovorí? Spomeňme si na horiaci krík, pri ktorom Boh povolal Mojžiša alebo ohnivý stĺp, ktorý sprevádzal Izraelitov pri putovaní púšťou. Ohnivé plamene sú symbolom Ducha Svätého, ktorý sa v tejto podobe zjavil nad apoštolmi v deň Turíc.
Ježiš prichádza, aby nám dal podiel na tohto ohni Ducha Svätého, ktorým horel aj on sám. Jeho slovo je ako oheň, ktoré má energiu na premenu našich životov a môže z nás urobiť živé fakle, ktoré budú svojím životom aj slovom vyžarovať do sveta Božie svetlo. Samotná udalosť Ježišovho krstu v Jordáne musela v každom Židovi vyvolať spomienku tak na veľké postavy Izraela, ktoré boli povolané k dôležitým úlohám, ako boli Abrahám alebo Mojžiš, ale aj na mnohé udalosti izraelských náboženských dejín. Dá sa povedať, že práve pri tejto udalosti je najzreteľnejšie vidieť, že Ježiš je naplnením všetkých predobrazov Starého Zákona, že je skutočný prichádzajúci Mesiáš, „Kráľ Izraela“.
Skúsme si tieto predobrazy Starého Zákona a ich súvis s Ježišovým krstom v Jordáne aspoň stručne predstaviť. Keď Ježiš zostupuje do vôd Jordánu, vyvoláva to u znalcov Svätého Písma veľmi silnú spomienku na to, ako kedysi izraelský ľud, keď vyšiel z egyptského otroctva, prešiel suchou nohou cez Červené more a po dlhom putovaní púšťou musel ešte prekročiť Jordán. To sú absolútne prioritné udalosti židovských dejín, v ktorých izraelský národ vlastne vidí svoj pôvod, ale ktoré v skutočnosti boli len predobrazmi Ježišovho aj nášho krstu.
A keď Ježiš vystupuje z vody a ozýva sa nad ním Otcov hlas a objavuje sa Duch Boží v podobe holubice, pripomína to nielen samotné stvorenie, kde sa podľa slov Svätého Písma „Duch Boží vznášal nad vodami“, ale pripomína to aj tú chvíľu, keď sa po potope objavuje pred Noemovým korábom holubica nesúca ratolesť ako znamenie toho, že doba trestu za hriech sa skončila a začína sa nový život na novej zemi, oslobodenej z moci hriechu.
Je zaujímavé, že Lukáš, na rozdiel od iných evanjelistov (Mk 1,10: „Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho“; Mt 3,16: „Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho“), kde sa zostúpenie Ducha „ako holubica“ javí len ako Ježišov vnútorný zážitok, o ktorom potom porozprával apoštolom (evanjelista Ján však ako svedka tohto Ježišovho zážitku uvádza aspoň Jána Krstiteľa: „Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom“ - Jn 1,32), kladie dôraz na všetkým viditeľné zostúpenie Ducha na Ježiša v telesnej podobe holubice: otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica.
Lukáš dokonca Jána ani neuvádza ako toho, kto Ježiša pokrstil: Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš ... Zostúpenie Ducha na Ježiša tak Lukáš chápe ako verejnú teofániu (resp. epifániu - preto je táto udalosť súčasťou slávnosti Zjavenia Pána), bohozjavenie, podobné starozákonným teofáníám počas putovania vyvoleného národa po Sinaji. Lukáš dokonca necháva verejne pred zástupmi prehovoriť aj Ježišovho Otca: a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Ježišov krst | Príbehy Biblie
Duch Svätý sa v podobe holubice objavuje pri Ježišovom krste a aj my sme ho prijali už pri krste. Toto je veľmi dôležité! Áno, keby sme boli svedkami udalosti pri Jordáne, boli by sme azda ako Ján Krstiteľ, ktorý uvidel Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na Ježiša, ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu (porov.
Ježiš teda bol pokrstený v Duchu. A on sám bude krstiť Duchom všetkých svojich nasledovníkov. Teda krst nie je len nejaký vonkajší znak vyliatia vody, ale je to prijatie daru Ducha Svätého, aj keď primárne hovoríme o očistení od dedičného hriechu. Sám Pán Ježiš pred svojím utrpením a smrťou sľúbil, že po svojom vzkriesení zošle Ducha svojim učeníkom a všetkým, ktorí v neho uveria. Teda aj my sme dostali pri krste Ducha Svätého. Aj keď sme možno poväčšine boli pokrstení ako malé deti a na samotný krst si pochopiteľne nemusíme pamätať, dostali sme Ducha Svätého!
Ak sa vrátime k v úvode položenej hypotetickej otázke, krst je len začiatkom. Začiatkom našej cesty viery s Pánom „ruka v ruke“. Pretože práve toto spolu-kráčanie môžeme nazvať aj našou synodálnou cestou s Pánom Ježišom, lebo iná synodálna cesta ako s Pánom Ježišom existovať nemôže. Kráčať môže len živý človek. A život dáva Duch Svätý.
Ako nám dáva Duch Svätý život? Kto prežíva vieru v spolupráci s Duchom Svätým, cíti radosť zo svojej viery. Radosť, ktorú vnáša Duch Svätý do života veriaceho človeka. Duch Svätý nám ďalej pomáha vidieť náš hriech a robiť pokánie. To je ďalšia veľká služba Ducha Svätého. Pretože už mnohí majú zatvorené oči. Niet sa čo diviť, lebo tam, kde nie je spolupráca s Duchom Svätým, tam sú zahmlené oči, ba až zatvorené. Ďalej nám Duch Svätý dáva milosť byť učeníkom Pána Ježiša a dáva nám k tomu hlavne silu. Napokon sú to dary Ducha Svätého, o ktorých sme rozjímali minulý rok v hojnej miere a iste by nám neprospelo, keby sme na to zabudli.
Svätá Trojica
Na lepšie pochopenie Trojice sa používa niekoľko ilustrácií:
- Voda (H₂O) - môže existovať ako tekutina, ľad alebo para, no stále ide o tú istú látku.
- Vajíčko - pozostáva zo škrupiny, bielka a žĺtka, no stále je to jedno vajíčko.
Tieto prirovnania však nie sú úplne presné, pretože Boh nie je rozdelený na časti - každá osoba Trojice je plne Bohom. S našou obmedzenou ľudskou skúsenosťou je ťažké porozumieť učeniu o Božej Trojici. Boh však vystupuje v podobe Trojice od počiatku sveta. Všimni si množné číslo hneď na začiatku Biblie: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu…“ Boh tu neodkazuje na iné bytosti (anjelov atď.), ale hovorí sám so sebou v množnom čísle, keďže je trojjediný.
Symboly Ducha Svätého
Neviditeľného Ducha Svätého spoznávame z vnímateľných znakov jeho pôsobenia. Duch Svätý prebúdza vieru, mocou Ducha Svätého sa v krste stávame deťmi Otca prostredníctvom jeho Syna. Jeho účinkovanie sa prejavuje v celom Ježišovom živote, napĺňa jeho vnútro, ním horí jeho srdce. Na Turíce bol Duch Svätý darovaný Cirkvi, ktorú on oživuje.
- Holubica: Najčastejšie sa znázorňuje týmto symbolom, pretože podľa evanjelia po Ježišovom krste v Jordáne Duch Svätý „ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho“ (Mt 3, 16). Tento výraz označuje, ako sa holubica vznáša a tichučko spúšťa k zemi, nie podobu tohto vtáka.
- Voda: Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha Svätého pri krste. Ako „sme v jednom Duchu pokrstení“, tak sme aj „napojení jedným Duchom“ (1 Kor 12, 13).
- Oheň: Kým voda znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom, oheň je symbolom pretvárajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého.
- Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v obrazoch pôsobenia Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri starozákonných zjaveniach Boha (teofániách) raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa, zahaľujúc transcendentnú povahu jeho slávy.
- Pečať: Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6, 27), a v ňom Otec aj „nás označil svojou pečaťou“ (2 Kor 1, 22).
- Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli budú robiť to isté v jeho mene. Ba viac, apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého.
- Prst: Ježiš vyháňa „Božím prstom… zlých duchov“ (Lk 11, 20). Ak bol Boží zákon napísaný „Božím prstom“ (Ex 31, 18) na kamenných tabuliach, „Kristov list“, zverený starostlivosti apoštolov, je „napísaný… Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca“ (2 Kor 3, 3).
Duch zostupuje do očisteného srdca pokrstených a spočíva v ňom (porov. „Voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom živej vody prúdiacej do večného života“ (Jn 4, 14). Nový druh vody, ktorá žije a prúdi. Prúdi však na tých, čo sú jej hodní.
Takisto aj Duch Svätý: je jeden, má jednu podobu, je nerozdielny, a predsa rozdeľuje milosť každému, ako chce (porov. 1 Kor 12, 11). A ako keď vyprahnutý strom dostane vodu, vyháňa mládniky, tak aj hriešna duša, ktorá sa pokáním stala hodnou daru Ducha Svätého, prináša ovocie spravodlivosti.
Dušaplne osvietená nevýslovnou krásou žiariacej nádhery Kristovej tváre sa napĺňa Duchom Svätým. Vo sviatosti svojho tela a krvi si úplne s nami. Tvoje telo sa spája s naším telom, kým tvoj Duch sa spája s našou dušou. Duch Svätý je tajomným umelcom vesmíru.