Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana v Bystrom je významnou súčasťou náboženského a kultúrneho života obce. Táto farnosť so svojím bohatým historickým dedičstvom a aktívnym spoločenstvom veriacich zohráva dôležitú úlohu v živote miestnych obyvateľov.
Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana bola erigovaná košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom 1.12.1991. Samostatná farská obec Bystré vznikla odčlenením sa od farnosti Hanušovce nad Topľou, pod ktorú dovtedy patrila ako filiálna obec. V súčasnosti k nej patrí filiálna obec Hermanovce nad Topľou.
K farnosti Bystré administratívne patrí filiálka Hermanovce nad Topľou. Vo farnosti sa nachádzajú tri kostoly, kde sa slúžia pravidelné verejné bohoslužby: farský kostol sv. Urbana v Bystrom, kostol sv. Františka na Sídlisku, filiálny kostol sv. Jakuba v Hermanovciach.
História farského kostola sv. Urbana
Aj keď sa nedá presne určiť dátum postavenia prvého kostola, predsa je zrejmé, že v 14. a 15. storočí už tu bol kostol, ktorý prešiel rôznymi prestavbami a stojí tu dodnes. Usudzuje sa, že kostol bol postavený v druhej polovici 14. storočia pričinením zemepanskej rodiny Soósovcov zo Solivaru.
V listine z roku 1438 sa spomína murovaný kostol s vežou zasvätený sv. Antonovi. V roku 1490 bol kostol rozšírený o presbytár. V prvej polovici 19. storočia bola pristavaná sakristia.
Okolo roku 1600 sa kostol spolu s ďalšími v tomto regióne dostal pod správu evanjelikov. V roku 1717 kostol po viac ako storočnom spravovaní evanjelikmi, bol prinavrátený katolíkom. Vtedy došlo aj k zmene patrocínia a odvtedy je kostol zasvätený sv. Urbanovi.
Rímskokatolícky farský kostol sv. Urbana v Bystrom je postavený na malom vŕšku v šarišskej časti obce. Výška kostolnej veže po spodnú časť makovice je 31,35 m.
Popri budove kostola je najcennejšou pamiatkou hlavný oltár Korunovania Panny Márie z konca 15. storočia. V neogotickej arche na hlavnom oltári sa nachádza neskorogotická reliéfna scéna Korunovania Panny Márie s plastikami sv. Petra a Pavla v bočných nikách. Na hlavnom oltári je oltárny kameň s ostatkami sv.
Ďalšie sakrálne objekty vo farnosti
Okrem farského kostola, súčasťou farnosti sú aj ďalšie dva kostoly:
- Kostol sv. Františka z Assisi v Bystrom: V Bystrom na Sídlisku „Kolónia“ bol postavený v roku 1996 kostol zasvätený sv. Františkovi.
- Kostol sv. Jakuba v Hermanovciach nad Topľou: Filiálny kostol sv. Jakuba sa nachádza v Hermanovciach nad Topľou.
Hermanovce nad Topľou
K Bystrému bola pričlenená ako filiálna obec Hermanovce nad Topľou. Rímskokatolícky kostol v Hermanovciach nad Topľou je starobylá kresťanská stavba pochádzajúca približne z roku 1650. Stavba prešla viacerými úpravami. V dávnejších časoch boli vymenené kovové okná a dvere za drevené. Bolo zavedené plynové vykurovanie. Kostol bol vymaľovaný vo vnútri aj navonok. Strecha kostola bola namaľovaná novou maľbou. Je tu socha Krista Kráľa, socha Panny Márie a svätého Jozefa. Konsekrovaný bol 3. novembra 2007.
Veriaci sa zodpovedne starajú o svoj kostol o čom svedčí aj posledná rekonštrukcia kostola, ktorá bola ukončená v roku 2020. Bola urobená nová strecha na veži kostola ako aj na lodi kostola, rozšírená bola sakristia kostola a nový vzhľad kostolu dala nová fasáda. Rímskokatolícki veriaci sa zapájajú do slávenia liturgie. Každú nedeľu a v prikázaný sviatok sa schádzajú na svätej omši vo svojom kostole.
Prehľad Kňazov Pôsobiacich vo Farnosti
Medzi najdôležitejšie osobnosti farnosti - obce vždy patrili kňazi. Aj v Spišskom Bystrom sú záznamy o pôsobení farárov alebo správcov (administrátorov) farnosti a taktiež aj kaplánov.
V nasledujúcom zozname sú niektorí označení ako evanjelickí farári, pretože v čase reformácie na území Spišskej diecézy nebol dostatok katolíckych kňazov alebo mnohí prestúpili ku evanjelikom.
| Roky | Meno | Poznámka |
|---|---|---|
| 1513 | Ján | |
| 1519 | Matej | |
| 1610 | Daniel Clitis | evanjelický farár |
| 1650 | Krištof Vezér | evanjelický farár |
| 1656 | Juraj Tzader | evanjelický farár |
| 1671 | Ondrej Molitoris | evanjelický farár |
| 1676-1680 | Mikuláš Holvaith | evanjelický farár |
| 1680-1705 | Juraj Tapolchany | |
| 1705-1710 | A(O)ndrej Simonides | evanjelický farár |
| 1710-1711 | Michal Goldberger | |
| 1711-1733 | Vojtech Siserovič | Poliak, rekatolizátor |
| 1733-1738 | Michal Vitalis | |
| 1738-1740 | Matej Sartoris | |
| 1740-1743 | Juraj Forgáč | |
| 1743-1755 | Michal Almássy | |
| 1755-1760 | Juraj Gnoth | |
| 1760 - 1768 | František (de) Grueber | |
| 1768 - 1781 | Štefan Matiašovský (Maťašovský) | |
| 1781 - 1814 | Jakub Fratinšek Répassy | |
| 1811 | Ondrej Šaliga | kaplán |
| 1814 - 1829 | Alexius Keill | staviteľ pôvodného kostola, básnik |
| 1829 - 1847 | Ján Muránsky | |
| 1847 - 1876 | Matúš Labanc | |
| 1876 - 1879 | Teofil Tomášek | |
| 1879 - 1880 | Ján Ružinský | farský administrátor |
| 1880 - 1881 | Karol Pollák | |
| 1880 - 1881 | Štefan Janovčík | kaplán |
| 1881 - 1899 | Pavol Koperdan | |
| 1881 - 1884 | Augustín Kekát | kaplán |
| 1884 - 1885 | Martin Profúsek | kaplán |
| 1885 - 1887 | Martin Pazúrik | kaplán |
| 1888 - 1891 | Ondrej Kravec | kaplán |
| 1891 - 1892 | Ladislav Moyš | kaplán |
| 1892 - 1893 | Ján Odrobina | kaplán |
| 1893 - 1894 | Ondrej Jenö (Hric) | kaplán |
| 1894 - 1897 | Ján Vencko | kaplán, historik |
| 1897 - 1897 | Ján Viecha | kaplán |
| 1897 - 1899 | Ján Čech | kaplán |
| 1899 - 1922 | Ján Jendrichovský | |
| 1899 - 1899 | Ondrej Borodáč | kaplán |
| 1921 - 1922 | Jozef Brnušák | |
| 1922 - 1936 | Ján Dorník | staviteľ kostola |
| 1936 - 1936 | Ján Fabián | dočasný správca |
| 1936 - 1943 | František Hanzély | |
| 1943 - 1953 | Pavol Matis | od r. 1950 dekan, generálny vikár |
| 1953 - 1956 | Jozef Franko | |
| 1956 - 1969 | František Tarzícius Pataki, OFM | farský administrátor |
| 1969 - 1984 | Štefan Milan | farský administrátor |
| 1984 - 1990 | Jozef Jarab | |
| 1990 - 1999 | Ján Laček | |
| 1999 - 2004 | Ľubomír Zavacký | farský administrátor |
| 2004 - 2012 | Jozef Šipoš | farský administrátor |
| 2012 - | Jozef Siska | od r. 2014 dekan |
Rímskokatolícki kňazi, ktorí pôsobili vo farnosti Bystré nad Topľou, teda aj vo filiálnej obci Hermanovce nad Topľou: František Miháľ (1992 - 1997), Ján Andrej (1997 - 2011), Miloslav Janovčík (2006 - 2011), Igor Čellár (2011 - 2015), Ján Sabo (2015 - 2019), Branislav Polča (od 1. júla 2019)
Evanjelický Cirkevný Zbor Bystré
Prípisom z biskupského úradu VD v Prešove bol od 1.januára 1997 zriadený nový cirkevný zbor so sídlom v Bystrom, ktorý ku dňu svojho vzniku počítal 1009 duší. V novembri 1997 bola posviacka budovy evanjelickej fary (výstavba trvala 1,5 roka) a inštalácia prvého zborového farára Slavomíra Sabola, ktorý začal pôsobiť v zbore od 1.septembra 1997. Súčasným zborovým farárom je Mgr. Marek Ivan.
Fara je postavená v matkocirkvi Bystré, ktoré spolu s dcérocirkvou Hermanovce nad Topľou tvoria jeden cirkevný zbor. Ten vznikol v roku 1997 oddelením od veľkého hanušovského cirkevného zboru.
Za 30 rokov jeho existencie v ňom duchovnú činnosť vykonávali títo zboroví farári: emeritný biskup Mgr. Slavomír Sabol (1997-2007), Mgr. Miroslav Kerekréty (2008-2013), Mgr.
Na bohoslužby sa hermanovskí evanjelici už dlhé roky stretávajú každú nedeľu ráno o 8:30. Zborová mládež sa stretáva v piatok večer počas celého roka striedavo v kostoloch v Bystrom a Hermanovciach n.
5. septembra 1993 bol po ťažkostiach s predchádzajúcim režimom tunajší evanjelický a.v. kostol posvätený evanjelickým generálnym biskupom Pavlom Uhorskaiom.
Katolícki veriaci z obce začali so stavbou pastoračného domu v roku 1995. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. dňa 2.7.1995 v Košiciach počas návštevy na Slovensku.
Po páde komunistického režimu (r. 1989) sa cirkevníci v roku 1990 rozhodli pribudovať ku kostolu aj zborovú sieň s kuchynkou a sociálnym zariadením. Prístavbu ukončili v roku 1993. Na Svätodušnú nedeľu 6.júna 1993 sa dočkal kostol aj spolu s prístavbou posviacky. Tú vykonal generálny biskup ECAV na Slovensku ThMgr. Pavel Uhorskai.
Prípisom z biskupského úradu VD v Prešove bol od 1.januára 1997 zriadený nový cirkevný zbor so sídlom v Bystrom, ktorý ku dňu svojho vzniku počítal 1009 duší. V novembri 1997 bola posviacka budovy evanjelickej fary (výstavba trvala 1,5 roka) a inštalácia prvého zborového farára Slavomíra Sabola, ktorý začal pôsobiť v zbore od 1.septembra 1997.
Evanjelický cirkevný zbor v Bystrom sa snaží ponúknuť svojim veriacim dostatok duchovných aktivít k ich duchovnému rastu. Okrem Služieb Božích v nedele a sviatky ponúka večerné Služby Božie ( advent a pôst ), modlitebné týždne, biblické hodiny, stretnutia dorastu a mládeže, detskej besiedky, stretnutia rodín a modlitebné spoločenstvo. V zbore taktiež funguje zborový spevokol, detský spevokol a návštevná služba chorých.
Gréckokatolícka komunita
Gréckokatolícki veriaci patria jurisdikčne do gréckokatolíckej farnosti blaženého biskupa a mučeníka P.P. Gojdiča v Hanušovciach nad Topľou v Prešovskej eparchii. Samotná gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou vznikla odlúčením z farnosti Remeniny 1.2.2000. Zakladajúcu listinu podpísal o. biskup Ján Hirka, vtedajší prešovský eparcha. Farárom farnosti Hanušovce nad Topľou je od r. 2003 ThDr.
Pre celé obdobie predchádzajúce roku 1646 (Užhorodskej únii) sa vo všeobecnosti používali termíny východný, východná cirkev, veriaci východného obradu, východný obrad, rozumejúc konvenčným slovom východný výlučne byzantskú cirkevnú tradíciu a obrad (v tejto zemepisnej oblasti je totiž zo všetkých východných obradov a cirkví relevantne prítomný iba byzantský obrad a cirkev); pre neskoršie obdobie sa však už používal termín gréckokatolícka cirkev, gréckokatolíci. Termín gréckokatolík a jeho odvodeniny sa viaže až k 18. Čiže gréckokatolíci sú katolícki veriaci byzantského (východného) obradu.
Svätý Otec Ján Pavol II. dokonca v jednej zo svojich homílii žiada od východných cirkví odvahu znova objaviť autentické tradície ich vlastnej identity a obnoviť pôvodnú čistotu tam, kde je to nevyhnutné. Roky totalitného režimu, roky likvidácie, prenasledovania gréckokatolíckej Cirkvi mali za následok strácanie autentickosti a odklon od starootcovských tradícií. Častá konfrontácia s rímskou bohoslužbou v tomto období mala za následok odsúvanie, ba dokonca odbúravanie východných zvláštností bohoslužobného života.
V nadväznosti na to, sv. otec Ján Pavol II. „Nech všetci východní kresťania vedia a sú presvedčení, že si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a svoj spôsob života a že sa v tom nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj. Toto všetko majú teda s tou najväčšou vernosťou zachovávať východní kresťania sami, a preto si majú nadobudnúť čoraz väčšie vedomosti a čím dokonalejšiu prax v týchto veciach.
Správcovia farnosti:
- Mgr. František Miháľ (1. júla 1992 do 30. júna 1997)
- ThDr. Ján Andrej (1. júla 1997 do 30. júna 2006)
- Mgr. Miloslav Janovčík (1. júla 2006 do 30. júna 2011)
- Mgr. Igor Čellár (1. júla 2011 do 30. júna 2015)
- Mgr. Ján Sabo (1. júla 2015 do 30. júna 2019)
- Mgr. Branislav Polča (od 1. júla 2019)
Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana v Bystrom je aktívnym spoločenstvom, ktoré sa stará o duchovný život svojich veriacich a udržiava bohaté kultúrne a historické dedičstvo.