Mesto Čadca, nachádzajúce sa v severozápadnej časti Slovenska, v regióne Kysuce, je vstupnou bránou do krajiny z Českej republiky a Poľska. Najcennejšou stavebnou pamiatkou mesta je Kostol sv. Bartolomeja apoštola, ktorý predstavuje najstarší sakrálny objekt Horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti.
Kostol sv. Bartolomeja v Čadci
Počiatky a vývoj kostola
Mesto Čadca patrí do skupiny miest, ktoré vznikali postupne, prirodzeným vývojom z malých osád. V tomto prípade vznik súvisí s valašským osídľovaním Kysúc, ktoré prebiehalo najintenzívnejšie v 16. storočí. V roku 1565 sa spomína "dorf Tzaczka", čo sa považuje za prvý písomný doklad o existencii Čadce.
Keďže Čadca vznikla v roku 1534, môžeme predpokladať, že jednoduchý drevený kostol si obyvatelia mohli postaviť ešte do konca 16. storočia. Istou indíciou môže byť listina z roku 1601, v ktorej sa píše o tom, že panský krčmár sa má postarať o kňaza, keď príde do Čadce.
Predpokladom pre vznik farnosti je existencia kostola, takže v roku 1620 musel kostol v už stáť. Bol však, podobne ako celá nová farnosť evanjelickým. Konkrétny sakrálny objekt v Čadci sa spomína v roku 1632. V roku 1645 bol kostol i vtedajšia obec Čadca vyrabovaná. V priestoroch kostola došlo k odcudzeniu liturgických rúch i finančnej hotovosti.
Ďalší opis kostola prináša i kanonická vizitácia z roku 1674. Drevený kostol s vežou bol už v tomto období zasvätený sv. Bartolomejovi. I ďalšie vizitácie nám prinášajú zaujímavé informácie o stave dreveného kostola. Vizitácia z roku 1700 uvádza, že kostol je drevený, jednoduchý a pomerne starý. V roku 1728 konštatuje ďalšia vizitácie, že drevený kostol sa nachádza už v neopraviteľnom stave.
Súčasný kostol začali stavať z vlastných prostriedkov samotní obyvatelia vtedajšej Čadce. V tom čase starý drevený kostol ešte stál. Nie je pravdou, ako to uvádza staršia literatúra, že nový murovaný kostol bol postavený na mieste starého dreveného, pretože v čase jeho výstavby, v roku 1733, drevený ešte stál. Vtedajšiu situáciu zachytil opis farnosti z roku 1733, kde sa píše, že čadčiansky kostol bol oddávna drevený, teraz je už úplne prehnitý aj strecha je tak poškodená vekom, že každým dňom možno očakávať jej zrútenie. Nie je ani dosť priestranný. S ohľadom na to začali samotní chudobní farníci na vlastné náklady v minulom roku stavať nový kamenný a dosť priestranný kostol, ktorý je už do polovice vyzdvihnutý. Ale pretože chudoba ľud veľmi vyčerpávala, dokončenie kostola, ak nebudú mať nejakú významnejšiu pomoc, môže pretrvávať po viac rokov. Výstavbe kostola sčasti pomohol aj zemepán a patrón Juraj Erdödy.
Archívne pramene a staršie odborné práce uvádzajú, že kostol v Čadci sa začal stavať práve vďaka povzbudeniam a úsiliu pátra Juraja Imrichoviča, ktorý spočiatku, okolo roku 1730, vyvíjal misijné aktivity spoločne s pátrom Gabrielom Jóbom v Turci, v Kláštore pod Znievom a v katalógoch je zapísaný ako tzv. potulný misionár patriaci ku kláštoru v Liptovskom Mikuláši.
Murovaný kostol bol postavený v barokovom slohu v najzadnejšej časti chotára vtedajšej obce, na vŕšku, orientovaný na východ. Obkolesoval ho rozsiahly cintorín s krížom. Kostol mal vybudovanú kryptu, za pochovanie do nej sa platilo 6 zlatých.
Architektúra a interiér kostola
Z architektonického hľadiska predstavuje jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria (miesto pre kňaza a hlavný oltár) a vežou. V priebehu rokov 1751 a 1783 boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky. Kostol renovovali v roku 1836, 1899, začiatkom 20. storočia a po roku 1945. Fasády sú členené lizénovým rámovaním a veža, ktorá má po stranách pristavané kaplnky, je zastrešená zvonovitou prilbou s laternou.
Kostolu dominuje hlavný oltár z roku 1762 s centrálnym obrazom sv. Bartolomeja, patróna kostola. Autorom obrazu je významný umelec Jozef Božetech Klemens. Približne v rovnakom období pribudli v interiéri dva bočné oltáre. Tie daroval kostolu zemepán Juraj Erdödy, ktorý sa pričinil i o samotnú výstavbu kostola. Pôvodný hlavný oltár pochádzal ešte zo starého kostola a bol kamenný.
V interiéri sa pôvodne nachádzal len starý kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi prenesený zo starého kostola. Oltár bol v roku 1762 nahradený novým, a tiež boli zaobstarané dva bočné oltáre, ktoré kostolu daroval Juraj Erdödy. Jeho erb sa nachádza nad oltárnym obrazom. Vedľa oltárneho obrazu sú sochy sv. Joachima a Anna, rodičov Panny Márie. Po stranách sa stoja sochy sv. Augustína so srdcom v ruke a sv. Gregora Veľkého. Uprostred oltára je svätostánok. Na pravej i ľavej strane boli bočné oltáre dedikované sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Anne. V súčasnosti sú na nich sochy Božského Srdca a Panny Márie. Sochy nahradili pôvodné obrazy počas veľkej renovácie kostola v roku 1899 za farára Ignáca Tvrdého.
V minulosti sa v okolí kostola nachádzal veľký cintorín s krížom, avšak miestom posledného odpočinku mohla byť i krypta pod kostolom. Ak ste si vybrali miesto svojho posledného odpočinku práve kryptu, údajne Vás neminul poplatok vo výške 6 zlatých.
V súčasnosti sa v interiéri kostola nachádza krásna kazateľnica, hore so soškou Krista Spasiteľa, okolo ktorého sa nachádzajú štyria evanjelisti. V roku 1800 bol vybudovaný murovaný chórus. Organ bol viac ráz prestavovaný. Na priečelí kostola sa nachádza socha Panny Márie Kráľovnej nebies. Pri stavbe kostola jezuiti darovali sochu Panny Márie, ktorá sa časom rozpadla. Tú, ktorá je na priečelí kostola, zakúpil kaplán Štefan Beniač za 250 zlatých, ktoré obetovali v zbierke veriaci v Mníchove od firmy Mayer.
Zvony z kostolnej veže boli počas I. svetovej vojny zrekvírované. Po jej skončení boli zakúpené nové zvony Bartolomej, Cyril a Metod a Mária. Používal sa aj menší zvon umieráčik. Elektrifikovanie kostola sa urobilo v roku 1922. Počas pôsobenia dekana Števuľu boli aj zvony prevedené na elektrický pohon. Nad svätyňou sa nachádza druhá vežička, ktorej vrchol zdobí pozlátená socha sv. Bartolomeja, ktorý drží v pravej ruke nôž a v ľavej kožu. Na tejto vežičke je tiež zvonček, s ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie.
Významné udalosti a osobnosti
Rok 1848 je jedným z dôležitých medzníkov v histórii mesta. V rámci druhého tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa v priestoroch bývalej fary sídlili predstavitelia SNR - vodcovia Slovenského povstania Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a vojenskí velitelia povstalcov F. Zach a B. Bloudek. 6. decembra 1848 vodcovia povstania tu vydali Výzvu k národu slovenskému, v ktorej vysvetlili svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvali obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru. K bojovníkom sa v Čadci pridalo 30 dobrovoľníkov.
Medzi významných kňazov pôsobiacich v Čadci patril Gabriel Ferdinamd Kviedčinský, Juraja Novosedlíka. V Čadci jeho pôsobenie spadá do rokov okolo 1674. Ďalším bol Ján Ribarsky, ktorý sa narodil v Poľsku. Teologické štúdiá konal v Krakove. V Čadci mohol byť do roku 1690. Na čadčiansku faru prišiel aj vzdelaný muž Ján Martin Križan, ktorý pochádzal z obce Tŕstie v púchovskom okrese.
Prehľad farárov pôsobiacich v Čadci:
| Meno farára | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Gabriel Ferdinamd Kviedčinský | okolo 1674 |
| Ján Ribarsky | do roku 1690 |
| Ján Martin Križan | - |
| Adam Beško | vyše 30 rokov, do roku 1727 |
| Martin Stankovič | do roku 1749 |
| Ján Sartoris | - |
| Ján Košťál | - |
| František Škrekaj | - |
| Lukáš Pažický | do 18.11.1795 |
Kostol sv. Bartolomeja v Čadci prešiel mnohými zmenami a rekonštrukciami, no dodnes zostáva dôležitou súčasťou mesta a regiónu Kysuce.
Súčasnosť
V súčasnosti rozsiahle územie farnosti Čadca si vyžiadalo vznik novej farnosti s názvom Čadca - Kýčerka. V roku 1998 sa postavil nový kostol sv. Jozefa robotníka. Aj táto farnosť má svojho správcu fary. Je ním Marek Smatana. Pôsobí aj diakon Milan Potočiar.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v severovýchodnej časti mesta.
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Cestu ku kostolu lemujú viaceré sochy aj kríže. Ľudia okolo nich denne prechádzajú, možno bez povšimnutia, možno si niektorí kladú otázky. Otázky bez odpovedí. „Kde sa tu vzali tieto sochy, kto ich dal zhotoviť, boli vždy umiestnené pred kostolom?“ Avšak chladné kamene mlčia.
Mestečko Čadca žilo v prvej polovici 19. storočia svojím vlastným kolobehom života. To všetko v rámci dobových možností. Bežný denný stereotyp si ľudia v tom čase, podobne ako my dnes, ani neuvedomovali. Brali život a svoje možnosti takými aké boli.
Pamiatková ochrana: Rekonštrukcia.