História farnosti Lučenec mesto

Lučenec, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť niekoľkými významnými sakrálnymi stavbami a farnosťami, ktoré zohrali dôležitú úlohu v živote jeho obyvateľov. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti Lučenec a jej hlavné dominanty.

Kostol Navštívenia Panny Márie

Kostol Navštívenia Panny Márie je súčasťou historického jadra mesta na Kubínyiho námestí v Lučenci. Začiatkom mája roku 1783 položili základný kameň kostola. Stavbu dokončili 1. decembra 1784, ale bez veže. Predstavanú, murovanú vežu dostavali v roku 1808. V roku 1859 bol kostol po vypálení (r.1849) obnovený a architektonicky upravený Miks Ferenczom a Alk Józsefom v historizujúcom slohu do súčasnej podoby.

Kostol bol postavený bol v roku 1783 a do dnešnej podoby bol upravený v roku 1792. Hlavný oltár pochádza z druhej polovice 19. storočia. Obnova interiérovej výmaľby sa realizovala v roku 2016. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou.

Kostol Navštívenia Panny Márie v Lučenci

Kalvínsky kostol

Kalvínsky kostol je najpôsobivejšou architektonickou dominantou mesta Lučenec.

Evanjelická cirkev

Počiatky a vznik evanjelického cirkevného zboru v Lučenci siahajú do obdobia reformácie. Reformácia sa do Novohradu dostala zásluhou šľachty a vtedy platného princípu „Cuius regio, eius religio“ (čia pôda, toho náboženstvo), ale aj pod vplyvom študentov, ktorí sa vracali zo zahraničných univerzít do Novohradu. Martin Luther (1483-1546) a Filip Melanchton (1497-1560) položili základy protestantizmu - evanjelického augsburského vyznania 25.6. 1530 na sneme v Augsburgu.

Reformáciu v Novohrade prijal šľachtický rod Balassovcov (okolo r. 1537), ktorí na svojom panstve prijali aj protestantských kňazov. V Lučenci prijali reformáciu v r. 1557, keď podľa záznamov väčšina obyvateľov prestúpila na protestantskú vieru a zriadili aj evanjelickú školu. V roku 1590 bola založená evanjelická mestská latinská škla v Lučenci, ktorú navštevovali evanjeli a kalvíni. V r. 1590 - 1608 obsadili a používali evanjelici pôvodný rímsko - katolícky kostol i faru. Po r. 1608 sa väčšina obyvateľstva Lučenca priklonila ku kalvínskemu smeru. Okolnosti prestupu nie sú známe.

Po roku 1666 zriaďuje rod Bulyovszkých v Lučenci súkromnú evanjelickú školu. Po odhalení Wesselényiho sprisahania bolo v roku 1674 pred bratislavský súd predvolaných z Novohradu 41 protestantských kňazov a 2 učitelia. V tomto období v Novohrade dozerali na evanjelické a kalvínske zbory katolícki biskupi a archidiakoni. Šopronský snem z r. 1681 obnovuje náboženskú slobodu. Protestantom zostali kostoly a školy s farármi a dôchodkami, ktoré mali dovtedy v držbe. V r. 1700 bol magistrát mesta zostavený výlučne z kalvínov. Kalvínska cirkev a mesto sa stotožňovali za jedno.

Toto obdobie bolo ťažkým obdobím pre evanjelikov v Lučenci, nakoľko ich práva boli potláčané. Napriek menšinovému pomeru a útlaku, uvažovali nad výstavbou chrámu. V r. 1759 zaniklo v Lučenci evanjelické gymnázium a väčšina študentov prešla na kalvínske gymnázium. Z 12. 11. 1772 pochádza aj rozhodnutie stoličnej deputácie - protestantské cirkvi od toho dňa podliehali katolíckemu farárovi!

Keď cisár Jozef II. vydal 21. októbra 1781 Tolerančný patent, ožila znovu myšlienka stavby kostola a zriadenia evanjelickéeho zboru v Lučenci. V r. 1782 ev. zemania a občania podali žiadosť na stavbu chrámu a zriadenie ev. Napriek prekážkam, ktoré realizácii zámeru kládli katolícke kruhy, vypočuli si konečne2. 12. 1782 lučenský evanjelici so slzami v očiach najvyšší rozkaz cisára Jozefa II., ktorý povoľuje zriadenie ev. Po vypracovaní plánov budúceho ev. kostola bol dňa 1. mája 1783 položený jeho základný kameň. Do základov boli použité aj kamene z bývalého cisterciátskeho kláštora a Jiskrovej pevnosti z r. Lučenský ev. zbor postavil kostol podľa vtedajších predpisov - bez veže a s vchodom z ulice. Chrám bol posvätený 30. novembra 1784. Ku klenotom zboru patrí od počiatku neskorobarokový tepaný a pozlátený kalich s patenou.

Ondrej Schwandtner (1783-1801) pôsobil ako farár v Lučenci. Počas jeho pôsobenia bola postavená škola, fara, i kostol a začala sa viesť matrika narodených, sobášených a zomretých. Taktiež boli k Lučencu pričlenené fílie. Zvon kostola pochádza z roku 1789. Prvá štvrtina 19. storočia bola charekterizovaná častými zmenami farárov v Lučenci.

Samuel Frečka (1825-1839) V r. 1827 bolo zriadené evanjelické seniorátne gymnázium v Lučenci. V r. 1838 z 3127 obyvateľov bolo 936 evanjelikov a v Tuhári 388. Zbor mal v tomto období pomerne stabilnú pozíciu. Ľudovít Pekár (1839-1856) Vo februári 1844 otvoril prvú detskú opatrovňu v Lučenci, v ktorej už o 3 roky bolo 125 detí. Ruský generál Grabbe dal rozkaz 8. a 9. augusta vypáliť Lučenec a tak vyhorel kostol i fara. Zbor utrpel stratu 24.000 zlatých. Andrej Stehlo (1857-1865) Vďaka nemu kostol dostal v r. 1857 do daru od Františka Kubínyiho oltárny obraz a zásluhou Jána Kunszta aj krstiteľnicu.

História evanjelického zboru v r. Prakticky od r. 1896 sa konali služby Božie len v maďarčine, slovenskí evanjelici sa schádzali v súkromnom byte. Prvé služby Božie v slovenčine sa konali 5.1. 1920. Pri sčítaní obyvateľov v r. 1921 bolo v Lučenci 12.417 obyvateľov, z toho 2.250 evanjelikov. V r. 1922 bola vykonaná genrálna oprava kostola. V máji 1927 sa konala v kostole vysviacka organu (v poradí už tretieho).

Ev. zbor v Lučenci pošas 2. V zmysle viedenského verdiktu (2.11. 1938) bol Lučenec a 30 obcí Novohradu pripojený k Horthyovskému Maďarsku. Maďarské vojská obsadili Lučenec a maďarčina bola opäť úradnou rečou. Po oslobodení bolo mesto opäť pripojené k Československu a zborový život sa opäť štandardizoval.

Počas pôsobenia Ľudovíta Jaroslava Hrdličku (1948-1970) bol kostol dvakrát opravovaný (1950-1951 a 1967-1968) Bolo nainštalované elktrické kúrenie, zdvojené okná, položená nová podlaha( celkové náklady 450.000kčs) a v r. 1970 sa uskutočnila aj generálna oprava fary (nákladom 140.000kčs). Farár Hrdlička bol publikačne činný, prispieval do náboženských časopisov. Po komunistickom prevrate v r. V rokoch 1971-1982 bol ev. V rokoch 1982-….

Veriaci farnosti Lučenec-mesto poďakovali Pánu Bohu za požehnaných 240 rokov Rožňavskej diecézy pri všetkých slovenských nedeľných sv. omšiach hymnom Teba, Bože, chválime... a vyprosovali Božie požehnanie do ďalších dní formou Modlitby za diecézu, ktorú určil otec biskup Stanislav Stolárik. V deň výročia 15. 1. 2016 sa mladí počas mládežníckej sv. omše modlili za diecézu a otca biskupa, ktorému následne poslali ďakovný list s prosbou o modlitbové sprevádzanie v neľahkom období života mladého človeka.

tags: #farnost #lucenec #mesto