Červený Kláštor je malebná kúpeľná obec na severe Slovenska, v okrese Kežmarok, situovaná pri hraniciach s Poľskom. Jej názov je odvodený od kláštora, ktorý je dnes významnou turistickou atrakciou. Obec sa rozprestiera na brehu hraničnej rieky Dunajec.
Kláštor Červený Kláštor
História Červeného Kláštora
História Červeného Kláštora je úzko spätá s národnou kultúrnou pamiatkou - Kartuziánsko-Kamaldulským kláštorom zo 14. storočia. Ten je zasadený do nádhernej pieninskej scenérie pod pohorím Tri Koruny.
Založenie kláštora pustovníckej rehole kartuziánov potvrdila Spišská kapitula v roku 1319. V roku 1320 dal na jeho postavenie súhlas Karol I. Róbert z Anjou. Červený Kláštor sa oficiálne nazýval Lechnický kláštor, pretože vznikol v katastrálnom území Lechnica.
Kláštor okrem mohutných múrov dostal červenú krytinu, ktorá mu priniesla i pomenovanie Červený Kláštor. Rehoľa kartuziánov tu pôsobila v 14. - 16. storočí. Kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh.
Po opustení kláštora mníchmi, začal upadať. Neskôr mal svetských majiteľov, jedným z nich bol Štefan Thököly. V roku 1625 sa stal jeho majiteľom Pavol Rákoczi. Späť do cirkevných rúk sa dostal kláštor až v 18. storočí.
V roku 1711 až 1782 v kláštore sídlili kamaldulskí mnísi. Kláštor premenovali na „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Objekt dali barokovo zrenovovať. Kamalduli sa zaoberali poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom.
V 18. storočí prešiel kláštor čiastočne stavebnými úpravami, ktoré mu vtlačili jeho súčasnú podobu. Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov.
Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít.
V roku 1782 bol kamaldulský kláštor zrušený rozhodnutím cisára Jozefa II, ktorý kláštory považoval za neužitočné a teda nepotrebné...
Mních Cyprián
Kláštor preslávil najmä mních Cyprián pestovaním liečivých bylín a zostavením rozsiahleho herbára, ktorý je spolu s barokovými plastikami z neďalekého kostola vystavený v rámci expozície Kláštorného múzea v objekte kláštora.
Fráter Cyprián vlastným menom Franz Ignatz Jäschke bol všestranne vzdelaný muž. Narodil sa v roku 1724 v dnešnom Poľsku. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 ako skúsený liečiteľ, lekárnik a botanik.
Jeho celoživotným dielom bol Herbár z roku 1766. Je raritou a vzácnym dielom. Obsahuje 283 exemplárov. Pri každom sú uvedené názvy v latinčine, nemčine, gréčtine, poľštine a slovenčine.
Fráter Cyprián pochádzal zo Sliezska a do Červeného kláštora prišiel v roku 1756. Bol všestranne vzdelaný, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, mechanikou aj kozmológiou. Vďaka nadšeniu pre vedu si vyslúžil prezývku „majster tisícich remesiel”. Liečil odvarmi z bylín a tinktúrami, naprával zlomeniny a púšťal žilou.
Okrem významného diela - herbára v 5 jazykoch - sa preslávil aj údajným pokusom o zostrojenie lietajúcich krídel. Na tých mal podľa legendy zletieť z Troch korún v Pieninách.
Či je legenda o lietajúcich krídlach pravdivá, nevedno.
Legenda o lietajúcom Cypriánovi (17. 4.)
Múzeum Červený Kláštor
Múzeum Červený Kláštor sa nachádza v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. Múzeum Červený Kláštor sídli v objekte kláštora. Múzeum bolo zriadené a otvorené v roku 1966 ako vysunutá expozícia Východoslovenského múzea Košice, neskôr bolo vysunutou expozíciou Ľubovnianskeho múzea. Od roku 2010 pôsobí ako samostatné múzeum v pôsobnosti Pamiatkového úradu SR.
V priestoroch kláštora sa nachádza niekoľko muzeálnych expozícií. K najvýznamnejším exponátom patrí herbár frátra Cypriána z roku 1766. Vzácne dielo je viazané v tmavej koži a obsahuje 283 vylisovaných exemplárov. Pri každej rastline je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky, poľsky a slovensky.
V múzeu môžu návštevníci obdivovať aj zbierku originálnych lekárskych vitrín z 18. storočia, lekárenské váhy vyrobené v Amsterdame v 17. storočí a exemplár 1. slovenskej liekopisnej literatúry (tzv.
Súčasťou expozície je gotický Kostol sv. Antona z konca 14. Vo východnom krídle kláštora sa v refektári zachovali gotické nástenné maľby. Steny refektára sú zdobené ornamentálnymi vzormi a výjavmi z pašiového cyklu.
Pred vchodom do kláštora je park, ktorý bol v roku 1972 vyhlásený za chránený areál Pieninské lipy. Pred vchodom do kláštora sa nachádza park s 19 starými vzácnymi lipami.
V areáli múzea taktiež nájdeme dvoje úplné vertikálne slnečné hodiny. Jednými sú hodiny nachádzajúce sa na stene budovy kláštora. Ich ciferník je znázornený s rímskymi číslicami od piatej hodiny rannej do jednej hodiny popoludní. Miesto umiestnenia tyče ukazovateľa je ozvláštnené maľbou koruny s krížom, z ktorej vychádzajú slnečné lúče smerom k číselníku.
Druhé slnečné hodiny nájdeme na fasáde priorského domčeka. Tieto hodiny majú číselník tvorený rímskymi číslicami XI po VIII, čiže od jedenástej hodiny po ôsmu hodinu večer. Výzdobu tvorí na mieste ukazovateľa Slnko so slnečnými lúčmi a symbol Trojice. Cez celú plochu hodín smeruje stuha a šíp. Obe slnečné hodiny sú datované do 18. storočia a vznikli za čias pôsobenia kartuziánskej rehole v kláštore.
Slnečné hodiny na fasáde priorského domčeka
Otváracie hodiny a prístup
Múzeum Červený Kláštor je otvorené celoročne od pondelka do nedele. Hneď vedľa objektu Kláštora kartuziánov je autobusová zastávka. Či už pôjdete zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce alebo z opačnej strany Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, resp. Ak by ste sa chceli prejsť, môžete vystúpiť na ktorejkoľvek zastávke v Červenom Kláštore.
Zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce sa Kláštor kartuziánov nachádza cca 1 km za areálom Kúpeľov Smerdžonka po pravej strane. Pred objektom je po ľavej strane súkromné platené parkovisko. Zo smeru Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, hraničný prechod Lysá nad Dunajcom, sa k múzeu dostanete po hlavnej ceste. Parkovať môžete na jednom zo súkromných parkovísk v obci, ktoré sa nachádzajú popri hlavnej ceste po pravej strane. V areáli kláštora je parkovanie zakázané s výnimkou ubytovaných hostí.
Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka
V časti obce Červený Kláštor - kúpele sa nachádzajú prvé po druhej svetovej vojne na Slovensku obnovené Kúpele Červený Kláštor Smerdžoka, zamerané na ozdravovanie kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb.
Kúpele sa špecializujú predovšetkým na ozdravovanie kožných ochorení, pri čom využívajú jedinečnú prírodnú liečivú minerálnu vodu, nazývanú ľudovo aj ,,Smerdžonka“, podľa jej špecifického zápachu po sírovodíku. Ide o studenú, slabo alkalickú, hypotonickú, stredne mineralizovanú liečivú vodu, s obsahom minerálnych látok a solí, najmä Na, Mg, Ca a obsahom sulfánu 11 mg/l. Celková mineralizácia vody je 1109 mg/l.
V roku 2010 bol minerálny liečivý prameň vyhlásený za prírodný liečivý zdroj, čo naštartovalo výstavbu nového kúpeľného zariadenia - ,,Domu zdravia“ a znovuobnovenie kúpeľnej tradície v Červenom Kláštore.
Aktivity v Červenom Kláštore a okolí
Na časti katastrálneho územia obce Červený Kláštor sa nachádza prvý medzinárodný park v Európe - Pieninský národný park. Obec je známa splavom drevenými plťami Prielomom Dunajca a je vyhľadávanou destináciou milovníkov vodných športov, pešej a cyklistickej turistiky. V poslednej dobe sa obec stala obľúbeným miestom pre rekreačnú lyžiarsku klientelu.
Podmienky pre pestovanie cykloturistiky na území Pienin sú dobré, čomu zodpovedá aj hustá sieť cykloturistických trás.
Červený Kláštor je východiskovým bodom pre množstvo turistických trás do Pienin. Nenáročná prechádzka pre rodiny s deťmi a seniorov vedie popri Dunajci. Nasledujte červenú turistickú značku. V Červenom Kláštore sa napojíte na červenú turistickú značku popri Dunajci až po ústie Lesnického potoka. Odtiaľ modrou turistickou značkou do osady Lesnica, kde sa napojíte na zelenú trasu. Tá vás prevedie okolo Haligovských skál do obce Haligovce.
Ďalší nenáročný okruh. Začnete červenou turistickou značkou popri Dunajci až po Lesnicu. Ďalej pokračujete po modrej značke až do sedla Cerla. Odtiaľto budete mať krásne výhľady na Tri Koruny.
Splav Dunajca
Prehľad zaujímavostí v okolí Červeného Kláštora
| Miesto | Vzdialenosť od Červeného Kláštora | Popis |
|---|---|---|
| Kúpele Vyšné Ružbachy | 34 km | Kúpeľné mesto známe svojimi termálnymi prameňmi |
| Spišská Stará Ves | 6 km | Mesto s historickým námestím a kostolom |
| Ľubovniansky hrad | cca 20 km (vzdušnou čiarou) | Čiastočne zachovaný a rekonštruovaný hrad s bohatou históriou |
| Haligovské skaly | V Pieninskom národnom parku | Skalné útvary s rozlohou 63 hektárov |