Katedrála Notre-Dame v Paríži, po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej. Katedrála Notre-Dame nie je najstarším a vo francúzskych dejinách nepatrila ani k najvýznamnejším chrámom, rozhodne je však najslávnejšia.
Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. Katedrála Notre Dame na rytine z druhej polovice 19. storočia.
Zrodenie gotickej katedrály
Významný teológ, cisterciánsky mních a autor prísnych rehoľných pravidiel Bernard de Clairvaux, alebo opát benediktínskeho kláštora Suger? Obaja sa v Paríži polovice 12. storočia stretli s rozdielnymi názormi. Ten prvý káže o živote v chudobe a pokore a stavby monumentálnych chrámov považuje za hriech. Druhý sa usiluje o pravý opak. Bol to práve on, kto inicioval prestavbu kostola Saint-Denis na veľkú presvetlenú baziliku, ktorú budú nasledujúce pokolenia označovať za prvú stavbu gotickej architektúry.
Práve Francúzsko sa v tomto období stalo kolískou architektonickej revolúcie a doslova ho začali pokrývať impozantné katedrály, postavené v novom slohu, ktorý neskôr, v období renesancie, Taliani pomenovali s tak trochu hanlivým podtónom ako gotický. Boli iné než dovtedajšie románske kostoly, do ktorých boli ľudia zvyknutí chodiť na omše, počúvať tam kázne a na stenách videli maľby inšpirované biblickými výjavmi.
Nové chrámy boli v prvom rade oveľa väčšie. Ich výrazná výška sa vysvetľuje čoraz silnejšou potrebou dominovať nad domami obyčajných ľudí. Umožnilo to zdokonalenie krížovej klenby a na tú dobu išlo o obrovský technický pokrok. Ďalšou novinkou boli vitráže, ktorých cieľom bolo osvietiť dušu a viesť ju k pravému svetlu, považovanému za atribút Boha. No a treťou novinkou boli sochy a reliéfy svätcov. To všetko útočilo na zmysly ľudí a veľkolepá katedrála, spĺňajúca tieto i ďalšie atribúty v tom čase nového architektonického štýlu, mala v druhej polovici 12. storočia v Paríži vyrásť.
Maurice de Sully a jeho vízia
Občas sa z anonymity národa aj v tomto období vynorilo meno, ktoré malo svojím skutkom poznamenať dejiny. V roku 1120 sa v dedinke Sully-sur-Loire pri meste Orléans narodil v chudobnej rodine drevorubača chlapec, ktorý dostal pri krste meno Maurice. Nikto netušil, že to bude práve on, vďaka komu budú mať možnosť nadšení obdivovatelia ešte v 21. storočí obdivovať majstrovstvo stredovekých staviteľov.
Maurice de Sully vynikal od mladosti bystrosťou a v benediktínskom kláštore v opátstve Fleury, kde nadobúdal a prehlboval si vzdelanie, patril k najlepším žiakom. Vyučujúci, vidiac jeho schopnosti a horlivosť, teda poslali dvadsaťročného mladíka do Paríža, aby pokračoval v cirkevnom štúdiu v školách, ktoré boli v tom čase už známe v celom západnom kresťanskom svete. Tam došlo k stretnutiu, ktoré malo pre budúcnosť veľký význam. Maurice totiž študoval spolu s budúcim kráľom Ľudovítom VII.
Po absolvovaní školy sa vrátil do rodného regiónu, kde si rýchlo získal meno ako schopný profesor teológie a výrečný kazateľ. Aj vďaka tomu dostal zakrátko miesto kanonika v Bourges a napokon sa v roku 1159 vrátil do Paríža, kde bol vymenovaný za arcidiakona. Nie nadlho. Už v období svojho parížskeho štúdia so záujmom sledoval rozsiahlu prestavbu Baziliky Saint-Denis. Obdivoval nový architektonický štýl, v ktorom sa tento i ďalšie chrámy začínali budovať a túžil po tom, aby v hlavnom meste vyrástla nádherná katedrála, ktorá by nemala obdobu.
Keď však verejne predniesol svoj smelý plán, súčasťou ktorého bolo zbúranie pôvodného kostola na nábreží Seiny, na základoch ktorého mal vyrásť nový veľkolepý svätostánok, nestretol sa s veľkým porozumením. Argument, že takýto chrám by sa mal stať akousi kamennou Bibliou, schopnou umožniť ľuďom otvoriť srdcia a hlbšie vnímať posvätné tajomstvo Božieho zjavenia, viacerí ľudia neprijali.
De Sully však nakoniec dokázal svoj ambiciózny projekt presadiť, a to aj vďaka finančnej podpore šľachty, cirkvi a samotného panovníka. V roku 1163 tak mohol pápež Alexander III. položiť základný kameň Katedrály Notre-Dame. Parížsky biskup napokon zasvätil stavbe celý zvyšok svojho života. Za obeť jej padlo, okrem Baziliky svätého Štefana, aj viacero okolitých domov. Aj preto, aby sa mohol zrealizovať celý de Sullyho plán, ktorého súčasťou bola 76 metrov dlhá a 6 metrov široká cesta, ktorá mala ľuďom jednak umožniť jednoduchší prístup ku katedrále a počítalo sa s ňou aj na veľké procesie. Rue Neuve-Notre-Dame v takejto podobe existovala až do šesťdesiatych rokov 19. storočia.
Nepoznáme prvého staviteľa katedrály, nevieme ani kto ju projektoval, kto viedol stavbu jej základov, kto nechal postaviť prvý múr... Vieme však, že po takmer dvoch desaťročiach bol dokončený oltár, ktorý podľa kronikára Roberta de Torigniho v máji 1182 vysvätil pápežský legát Henri de Château-Marçay, spolu s Mauriceom de Sullym a približne v tom istom čase sa začala výstavba hlavnej chrámovej lode. V roku 1208 sa začalo so stavbou fasády a o 17 rokov neskôr už k oblohe pomaly rástli múry dvoch veží.
Výstavba Katedrály Notre-Dame napokon trvala 182 rokov a až v jej druhej fáze (po roku 1250) sa v záznamoch o nej objavili aj prvé mená architektov, ktorými boli Jean Chelles, Pierre de Montreuil, Pierre Chelles, Jean Ravy, Jean le Bouteiller a Raymond du Temple. No a vieme, že nakoniec vznikla impozantná stavba, ktorá je 130 metrov dlhá, 48 metrov široká, jej hlavná loď má výšku 35 metrov s piatimi bočnými loďami a s 37 kaplnkami. Dôležité je, že Katedrálou Notre-Dame získal Paríž jednu zo svojich dominánt, chrám hodný svojho poslania.
Historický Kontext a Udalosti
Je pritom zaujímavé, že tento skvost gotickej architektúry nezohral veľmi významnú úlohu v dejinách kráľovskej metropoly, ktorá sa stala jedným z najvýznamnejších miest západnej Európy. Korunovaní v nej boli len dvaja panovníci, ktorí na Remeš nemali nárok, a to anglický kráľ Henrich VI. v čase storočnej vojny a muž, ktorý nemal dokonca ani šľachtický pôvod a jeho korunovácia bola natruc všetkým pomazaným hlavám. Pochádzal z Korziky a v decembri 1804 si za účasti pápeža Pia VII. položil sám na hlavu cisársku korunu a na trón nastúpil ako Napoleon I.
Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval Napoleona Bonaparta za cisára. V decembri 1804 sa v Notre Dame korunoval Napoleon Bonaparte za francúzskeho cisára.
Obdobie Francúzskej Revolúcie a Obnova
Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych.
Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Jeho korunovácia však chátranie katedrály, ktoré spôsobila francúzska revolúcia, nezachránila.
Obrat v osude parížskej katedrály nastal aj vďaka popularite románu Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži, ktorý publikovali v roku 1831. V 19. storočí už bola v dezolátnom stave, no napriek tomu sa preslávila, vďaka románu Viktora Huga Chrám Matky Božej v Paríži. Jeho siahodlhé romantické opisy tejto stavby nás síce ako študentov neskutočne otravovali, ale vo Francúzsku sa práve na základe tohto diela začali zanedbanou a pomaly priam do zabudnutia upadajúcou katedrálou zaoberať poslanci snemovne.
Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Dnes sú sochy opäť na svojom mieste. V roku 1845 dali architektom Lassusovi a Violetovi-le-Duc k dispozícii dva a pol milióna frankov na reštaurovanie vzácnej historickej stavby.
Požiar v roku 2019
Do tragického požiaru katedrálu navštevovalo ročne okolo 13 miliónov ľudí. Je zrejme najznámejším kostolom na svete po svätopeterskom chráme. Veľký pondelkový požiar rezonoval ako kultúrna tragédia na celom svete. Dňa 15. apríla 2019 zasiahla svet šokujúca správa. V 18:50 SELČ(stredoeurópsky letný čas) vypukol v strešnej časti masívny požiar. Vyše 400 hasičov sa podielalo na jeho uhasení. Našťastie pri požiari nikto nezomrel, dvaja policajti a jeden hasič utrpeli ľahké zranenia. Požiar sa našťastie podarilo nadobro uhasiť o 3:30 SELČ nasledujúceho dňa.
Príčina požiaru zatiaľ nebola určená. Predpokladá sa, že by mohla súvisieť s prebiehajúcou rekonštrukciou budovy. Už v roku 2016 špecialisti pri kontrole upozorňovali na možný vznik požiaru, kvôli množstvu prachu v katedrále, kvôli starým presušeným trámom, starému elektrickému vedeniu alebo nedostatočnému protipožiarnemu zabezpečeniu. Celá strecha chrámovej lode bola zničená. Pri požiari sa však poškodili taktiež vnútorné časti katedrály, najmä po tom ako sa zrútila veža sanktusník, ktorá prerazila celé jedno pole krížovej klenby a časť klenieb v zadnej časti chrámu.
Ľudia po celom svete, svetoví lídri aj slovenskí poslanci súcitili s touto obrovskou tragédiou a darovali peniaze na opravu katedrály Notre-Dame. Celkovo bolo vyzbieraných okolo 1 miliardy € od rôznych firiem, najbohatších rodín vo Francúzku a miest. Správy o požiari v katedrále Notre Dame šokovali celý svet. Napriek tomu sa obyvatelia Francúzska zomkli v pomoci a svoju pýchu plánujú obnoviť v čo najkratšom možnom čase. Prezident Macron hovorí o piatich rokoch, ale podľa odborníkov si to vyžiada podstatne dlhšie obdobie. Jej znovuotvorenie po obnove patrí k najväčším udalostiam 21. storočia v oblasti kultúry a turizmu.
Medzi najcennejšie relikvie, ktoré sa zachovali po požiari patrí tŕňový veniec, o ktorom sa verí, že to bola Ježišova tŕňová koruna položená na jeho hlavu pred ukrižovaním. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv.
Zaujímavosti o Katedrále Notre-Dame
- Najnavštevovanejšia pamiatka: Katedrála Notre-Dame je medzi turistami veľmi obľúbená - ročne ju navštívi(lo) 13,6 milióna turistov.
- Pôvodné plány: Pôvodný projekt stavby katedrály Notre-Dame počítal s oveľa vyššou a zdobenejšou verziou, než je tá súčasná.
- Pracovná sila: Na rozdiel od iných svetových pamiatok postavených v rovnakom období, na výstavbe Notre Dame sa nepodieľali otroci a ani trestanci. Cirkev si prenajala skutočných remeselníkov, ktorí dostávali za svoju prácu mzdu.
- Zvony s menami: Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel, ktorým sa oznamovali dôležité udalosti ako napríklad zvolenie nového kráľa. Tento zvon je zároveň najmohutnejší a váži 13 ton.
- Bod nula: Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula, od ktorého sa merajú všetky vzdialenosti Paríža od iných francúzskych miest.
- Tŕňová koruna: V katedrále sa nachádza veľmi vzácna relikvia v podobe tŕňovej koruny, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas ukrižovania.
- Organ: V kostole sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Ten sa skladá z 8000 malých píšťal, ktoré vydávajú ojedinelý zvuk.
- Včely: V streche katedrály sa nachádzalo dvestotisíc včiel, ktoré pochádzali z troch vzácnych druhov tohto hmyzu. Ich chovom chceli vzdať úctu týmto malým zvieratám, ktoré sú tak dôležité pre život.
- Zlatý rez: Väčšina katedrály bola navrhnutá pomocou pravidla zlatého rezu.
Katedrála Notre-Dame v Paríži nie je len historickým chrámom, ale aj symbolom odolnosti a kultúrneho dedičstva. Aj keď prešla mnohými skúškami - od revolučného rabovania, cez vojnové roky, až po nedávny požiar - zostáva jedným z najvýznamnejších miest nielen pre Francúzsko, ale aj pre celý svet.
