Román Chrám Matky Božej v Paríži od Victora Huga je dielo, ktoré spája romantiku, tajomstvo, lásku, túžbu, nenávisť, krásu a škaredosť. Hugo dokáže čitateľa upútať, fascinovať, ale aj upokojovať. Fascinuje zas protikladmi v postavách, ale aj protikladmi v samotnom človeku. Román má všetky aspekty dokonale vyvážené.
Úplne typické pre romány Victora Huga je siahodlhý opis plný znakov romantizmu, citovosť, filozofické úvahy. Autora k napísaniu diela Chrám Matky božej v Paríži podnietil tajomný nápis v tmavom zákutí jednej veže Chrámu Matky božej.
Dej a postavy
Dej sa odohráva v stredovekom Paríži a v chráme Notre Damme v 15. storočí. Tajuplný chrám v centre Paríža ukrýva vo svojej veži, ale najmä v podzemí, veľké tajomstvá spletitých ľudských osudov.
Medzi hlavné postavy románu patria:
- Esmeralda: Krásne šestnásťročné dievča pokladané za cigánku, plná temperamentu a láskavosti.
- Quasimodo: Škaredý hrbáč, ktorý nemá rád ľudí kvôli ich výsmechu, ale je verný Claudovi Frollovi a zamilovaný do Esmeraldy.
- Claude Frollo: Arcidiakon, ktorý miluje a zároveň nenávidí Esmeraldu, je rozporuplnou postavou.
- Phoebus: Kapitán lukostrelcov, sukničkár, do ktorého sa Esmeralda zamiluje.
- Piére Gringoire: Neuznaný básnik, ktorého Esmeralda zachráni pred smrťou.
Osudy postáv
Osud kňaza, ktorého spaľuje zakázaná vášeň k mladučkej Cigánke s pochybnou povesťou, osud muža, ktorého výzor odpudzuje, ale ktorého prostota a čistota vedie k činom, na aké by málokto nabral odvahu. Osud básnika, ktorého nikto neuznáva, nikto nemiluje, a on trpí láskou a osamelosťou. A napokon osud krásneho dievčaťa, ktorého mladosť a naivita strháva do víru života a pripravuje mu kruté vyvrcholenie. Za všetkým hľadajte ženu.
Román je príbehom krásnej cigánky Esmeraldy a obludného Quasimoda, príbehom dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a trápenia.
#Čitateľský denník: Victor Hugo - Chrám matky Božej v Paríži
Romantizmus v diele
Literárne obdobie: Preromantizmus ako predstupeň romantizmu Román Chrám Matky Božej v Paríži patrí do obdobia romantizmu. Preromantizmus, ako predstupeň romantizmu, sa datuje do 2. polovice 18. storočia a vychádza z francúzskej kultúry.
Charakterizuje ho:
- Iracionalizmus - filozofický smer
- Idealizmus - filozofický smer
- Autoštylizácia - autor je hlavným hrdinom
Romantizmus sa prejavuje v diele Chrámu Matky Božej v Paríži najmä v týchto znakoch:
- Citovosť
- Siahodlhé opisy
- Filozofické úvahy
Romantická literatúra pracovala s veľkými citmi a veľkými činmi. Možno práve potláčanie a zakazovanie citov hnalo ľudí do absurdných skutkov, ktoré je niekedy z civilného pohľadu ťažké pochopiť. Hugo dokáže čitateľa upútať, fascinovať, ale aj upokojovať. Vie, že zaujať len drámou nestačí, preto je román mnohovrstevný.
Hugo je majster záhady. Esmeralda, tancujúca so svojou kozičkou, nie je obyčajnou Cigánkou, jej narodenie je zahalené tajomstvom. Jedinou zmienkou o jej pôvode je ružová topánočka. Quasimodova škaredosť je zas dokonca príťažlivá, keď si ho vieme prestaviť v celej úbohosti, biede a navyše aj hluchote.
Vykreslenie kňazovej vášne patrí medzi najdokonalejšie časti knihy. Askéza a vášeň - desivé protiklady v jednom človeku môžu viesť len k tragédii, za ktorú platia nevinní. Kňaz je odpudivejší ako Quasimodo - najmä pre svoju krutú snahu zakryť ohavnosť, ktorú spáchal. Jeho hľadanie dokonalosti nemôže existovať s jeho slabosťou, ale on, ako všetci zbabelci, si svoj čin vie ospravedlniť.
Hlavná myšlienka diela
Túžba po slobode, láske, ľudskosti, nenávisť voči bezpráviu a krutosti. Fyzická nepríťažlivosť až ošklivosť nič nehovorí o vnútornej kráse človeka. Román Victora Huga má všetky aspekty dokonale vyvážené. To dokáže v literatúre len skutočný gigant, akým Hugo bol a je.