Požiar Katedrály Notre-Dame v Paríži: Príčina a Následky

Katedrála Notre-Dame, ikonická pamiatka v srdci Paríža, bola pred piatimi rokmi, 15. apríla 2019, zachvátená plameňmi. Oheň sa rozšíril do krovu a pohltil rozsiahle časti stredovekej budovy. Poškodenie pamiatky, patriacej do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, šokovalo celý svet. Napriek značným škodám však udalosť oživila záujem o skúmanie renomovanej francúzskej pamiatky.

Katedrála Notre-Dame počas požiaru 15. apríla 2019 v Paríži.

Príčina Požiaru

Príčina požiaru nebola úplne objasnená.

Nie sú žiadne náznaky, že ničivý požiar parížskej katedrály Notre-Dame bol v apríli založený úmyselne. Francúzski vyšetrovatelia preverujú mnoho teórií „vrátane chybne fungujúceho elektrického systému alebo toho, že požiar spôsobila zle zahasená cigareta“, uviedla prokuratúra vo vyhlásení.

Medzi pravdepodobnými príčinami požiaru sú zle zahasená cigareta či elektrická porucha.

Avšak vyhlásenie zdôrazňuje, že vyšetrovanie ešte neobjasnilo skutočnú príčinu požiaru. Vyšetrovatelia požiaru sa domnievajú, že tragédiu spôsobil skrat v elektrických kábloch alebo nezahasená cigareta.

Hovorca lešenárskej spoločnosti Le Bras Freres, ktorá sa podieľala na rekonštrukčných prácach na katedrále, v apríli po požiari pripustil, že zamestnanci občas na mieste fajčili. „Ľutujeme to,“ povedal vtedy hovorca a dodal: „Ohorok z cigarety v žiadnom prípade nemohol byť príčinou požiaru v Notre-Dame.“

Priebeh Požiaru

Prvýkrát v parížskej katedrále Notre-Dame zaznel požiarny alarm v pondelok o 18:20. O 18:43 sa alarm aktivoval znova. Požiar začal v oblasti drevených trámov pod strechou, ktorú prezývajú aj les. Požiar v parížskej dominante sa rýchlo rozšíril. Napokon požiar zničil dve tretiny strechy katedrály a spôsobil pád jednej z vežičiek.

Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18:50 až do 3:30 nasledujúceho dňa.

V istom momente počas dramatického pondelkového večera sa zdalo, že zhorí celá katedrála. Napokon Notre-Dame odolala požiaru relatívne dobre.

Následky Požiaru

Zhoreli dve tretiny strechy, časť z 13. a časť z 19. storočia. Dve hlavné ikonické veže však odolali, rovnako aj hlavný organ, tvorený z 8000 píšťal, jeden z najväčších na svete. Takisto aj mnohé umelecké predmety. Veľké maľby na stenách sú trochu zničené dymom, no podľa francúzskych médií sa budú dať zreštaurovať.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sľúbil, že katedrálu Notre-Dame obnovia. Viacerí už sľúbili, že prispejú na obnovu. Ako povedal Patrick Palem pre Le Monde, obnova môže trvať 15 až 20 rokov a stáť by mohla stovky miliónov eur. Francúzski miliardári už sľúbili na rekonštrukciu 600 miliónov eur.

Následky požiaru Notre-Dame v roku 2019 odhalili nielen rozsah architektonických škôd na slávnej parížskej katedrále, ale na povrch vyplávali aj prekvapivé archeologické objavy. Pod zhorenými troskami katedrály boli objavené dva veľmi zvláštne sarkofágy z olova, ktoré pochádzajú z obdobia pred niekoľkými storočiami.

Tri roky po požiari sa robotníkom podarilo počas prestavby odhaliť jedno z najzáhadnejších tajomstiev stavby. Našli totiž nie jeden, ale až dva staré sarkofágy, ktoré vzbudili pozornosť mnohých vedeckých tímov. Robotníci pri prestavbe pamiatky objavili tieto vzácne artefakty 20 metrov pod zemou, a to medzi tehlovými rúrami vykurovacieho systému katedrály. Predpokladá sa, že aj keď toto zariadenie pochádza z 19. storočia, samotné rakvy sú podľa odborníkov o viac ako 500 rokov staršie.

Objavy v sarkofágoch

V novembri 2022 boli sarkofágy prevezené z francúzskeho národného archeologického výskumného ústavu na Paul Sabatier University v meste Toulouse, kde ich obsah analyzovali odborníci. Zistili, že prvý sarkofág patril kanonikovi menom Antoine de la Porte, ktorý zomrel 24. decembra v roku 1710 vo veku 83 rokov. Išlo o veľmi bohatého a vplyvnho muža, ktorý bol súčasťou mnohých projektov vrátane financovania cirkevného zboru Notre-Dame. O jeho činoch sa vedci dozvedeli aj zo samotného sarkofágu, pričom na ňom boli vyryté jeho tri získané medaily.

Analýzou tela tiež vedci odhalili, že pozostatky boli z veľkej časti stále neporušené. "Všetky jeho kosti sú zachované, rovnako ako vlasy a chlpy na brade. Čo je vzácnejšie, archeológovia získali aj zvyšky textilu. Umožní nám to porovnať jeho životopis s pozorovaniami jeho kostrových pozostatkov," uviedli odborníci vo vyhlsení.

Problémy však podľa vedcov nastali pri analýze druhého sarkofágu. Dôvodom je, že nemajú tušenia, kto je v ňom pochovaný. Zistili však, že mal počas života dnu, chorobu, ktorú môže zapríčiniť nadmerné jedenie, pitie a nedostatok pohybu. Napriek tomu, že majú len malé množstvo informácií o identite osoby, odborníci sa domnievajú, že zomrela vo veku 25 až 40 rokov, pričom žila približne tri storočia pred La Portem.

Výskumníci sa nakoniec rozhodli, že mužovi dajú prezývku Le Cavalier, čo v preklade do slovenčiny znamená "jazdec". Jeho panvové kosti a horná časť nôh totiž naznačovali, že často jazdil na koni. "Vykazuje známky skúseného športovca, ktorý od mladého veku pracoval s týmito zvieratami. Taktiež mesiace pred smrťou prišiel o väčšinu zubov," poznamenal Eric Crubézy, profesor antropológie na University of Toulouse.

Rekonštrukcia Katedrály

Pri rekonštrukcii jej strechy sa použili aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál. Rekonštrukcia vonkajšej časti katedrály by mala byť prakticky hotová tento rok v júli, celkovo má byť oprava dokončená v decembri.

Okolo veže katedrály Notre-Dame začali v pondelok 12. februára 2024 odstraňovať lešenie.

Kým hasiči požiar nasledujúci deň nad ránom uhasili, zničil oheň strechu, krov a špicatú vežu z 19. storočia, takzvaný sanktusník. Plamene poškodili aj časť klenby a strešnej krytiny.

V prvej fáze rekonštrukcie bolo potrebné odstrániť lešenie, ktoré chrám obklopovalo v čase požiaru, odmontovať a odviezť veľký organ, ktorého 8000 píšťal bolo rozoslaných na vyčistenie odborníkom po celej krajine.

Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Priestranstvo pri katedrále preto muselo prejsť hĺbkovým čistením.

Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu.

Na tú bolo okrem iného potrebné veľké množstvo kameňov presne daných veľkosťou a štruktúrou. Francúzska geologická služba (BRGM), obe inštitúcie spolu o tom uzavreli dohodu vo februári 2021.

Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek, známych za sovietskych čias aj Čechom a Slovákom pod značkou Raketa.

Na konci leta 2022 začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Na to sa používali techniky spracovania dreva, ktoré boli zavedené pred viac ako 800 rokmi pri stavbe tejto pamiatky.

Práca so sekerami pri výrobe stoviek ton dubových trámov pre krov novej strechy Notre-Dame bola pre tesárov ako cesta späť časom. Chceli tak vzdať hold ohromujúcemu remeselnému umu pôvodných staviteľov katedrály a zabezpečiť, aby sústavné umenie ručného opracovania dreva žilo ďalej: „Chceme obnoviť túto katedrálu tak, ako bola postavená v stredoveku,“ uviedol Jean-louis Georgelin.

Rekonštrukcia strechy prekonala dôležitý míľnik vlani v máji, keď boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej konštrukcie.

Na obnovu konštrukcie strechy katedrály bolo starostlivo vybraných 1200 dubov, ktoré tesári ručne porúbali. Niekoľkotonovú konštrukciu do centra francúzskej metropoly dopravili po rieke Seine na lodi také veľké, kvôli tomu na niekoľko hodín museli prerušiť ostatnú lodnú dopravu.

Z dubových trámov pozostáva aj nový krov katedrály, zložený z troch trojuholníkových častí s rozmermi 15 krát 12 metrov a hmotnosťou sedem ton.

Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc.

A vlani v decembri, rok pred svojím znovuotvorením, dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.

V tom istom čase navštívil katedrálu aj prezident Macron a uviedol, že v jej oknách by sa mali objaviť moderné vitráže. Jeho vyhlásenie však vyvolalo vlnu pobúrenia u verejnosti a váhavé reakcie odborných kruhov. Pod petíciu proti zámeru nahradiť vitráže z 19. storočia, ktorých autorom je Eugène Viollet-le-duc, sa počas troch dní podpísalo vyše 67 000 ľudí.

Novými vitrážami chcel Macron stavbe vtlačiť "znak 21. storočia. "Pôvodné vitráže by boli premiestnené a vystavené v novovznikajúcom múzeu.

Posledné práce na katedrále budú prebiehať v interiéri, kde bude okrem iného potrebné vyladiť mohutný organ s 8000 píšťalami, ktorý je najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku.

Prehľad Dôležitých Udalostí a Dátumov

tags: #chram #notre #dame #poziar