Chrám svätého evanjelistu Lukáša v Krivom: História a architektúra

Východné Slovensko je oblasťou s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, čo sa odráža aj v rozmanitosti sakrálnej architektúry. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria drevené kostoly, ktoré sú jedinečným príkladom ľudového staviteľstva. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Ich vznik je spojený s historickými, kultúrnymi, sociálnymi a prírodnými podmienkami, v ktorých tunajší ľud v tých časoch žil.

Často chodíme obdivovať pamiatky a architektonické skvosty do zahraničia, dokonca aj na iné kontinenty a vôbec netušíme, aké poklady sa skrývajú u nás doma. Niekedy sa o nich dozvieme len náhodou od turistov zo zahraničia, ktorý za nimi prichádzajú neraz až z opačnej polovice zemegule:-) To je aj prípad drevených kostolíkov ukrytých prevažne na severovýchode Slovenska.

Najväčšou ozdobou malebnej obce Krivé nachádzajúcej sa v bardejovskom okrese je drevený gréckokatolícky kostolík z prvej polovice 18. storočia. Kostolík je obklopený malým cintorínom a jeho patrónom je sv. apoštol Lukáš. V interiéri chrámu sa nachádza niekoľko vzácnych ikon zo 16. storočia, ktoré pochádzajú pravdepodobne zo staršieho kostola stojaceho kedysi na tomto mieste. Kostolík sv. Lukáša je trojpriestorovou stavbou - okrem lode, v ktorej sa počas bohoslužieb zhromažďujú veriaci, a svätyne, z ktorej vysluhuje obrady kňaz, sa tu nachádza i tzv.

V obci Krivé sa nachádza Gréckokatolícky kostol sv. Lukáša . Bol postavený v roku 1826 na mieste staršieho objektu. Výtvarné pamiatky interiéru sú prevažne z 18. storočia a z čias výstavby kostolíka. Nachádza sa tam však aj niekoľko mimoriadne hodnotných ikon z konca 16. storočia.

Drevený chrám sv. Lukáša v Krivom pochádza z roku 1826. V dôsledku odšindľovania došteneho šalovania nadobudol dojem jednoliatej - jednopriestorovej stavby, no v skutočnosti je to trojpriestorová stavba so štvorcovou vežou, predlženou loďou a polygonálnou aspidou - svätyňou.

Zo stavebného hľadiska ide o trojpriestorový objekt, ktorý však v dôsledku neskorších úprav pôsobí atypicky jednoliato. Chrám stratil svoju trojvežatosť, charakteristickú pre drevené chrámy byzantského obradu. V jedinej veži sa nachádzajú dva zvony.

Veža odborne nazývaná aj nartex alebo podvežie v minulosti nazývaná aj babinec. Je bez zastropenia a završená je vežou s barokovou laternou a makovicou. Vo veži sú umiestnené dva zvony jeden zo zvonov je datovaný rokom 1826 práve z čias výstavby chrámu. Loď má doskové podbytie. Svätyňa (presbytérium) má polygonálnu aspidu čiže mnohouholníkové ukončenie svätyne a trámový strop.

Vstupná časť sa nazýva predsieň, ľudovo babinec. V minulosti išlo o miesto vyhradené pre katechumenov a kajúcnikov. Ďalšia časť je loď. V nej sa sústreďujú veriaci zúčastňujúci sa obradov. Zo symbolického hľadiska predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom - obrazovou stenou, sa nazýva svätyňa. Predstavuje nebeské kráľovstvo - raj a tiež víťaznú oslávenú Cirkev v nebi.

V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve. Celý ikonostas má 4 rady, na ktorých je zobrazený sv. Mikuláš, Hodigitria, Kristus Pantokrator a sv. Lukáš. Interiér kostola pochádza zo 17. až 19. storočia.

Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša bol postavený roku 1826. Nachádza sa nad obcou Krivé na jej západnej strane. Kostol v Krivom je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou.

Ikonostas Chrámu svätého Lukáša

Ikonostas má 4 rady. Základný rad má troje dvere, v strede sú kráľovské alebo cárske dvere, cez ktoré môže prechádzať iba kňaz resp. biskup alebo iný vyšší cirkevný hodnostár ale iba oblečený v služobnom rúchu. Ostatné dvoje dvere sú severné a južné, alebo inak nazývané aj diakonské. Ikonostasy, ktoré majú iba dvoje dvere sa nazývajú iknostasy balkánského typu (Kožany).

V prvom rade sa nachádzajú aj 4 hlavné ikony prvá ikona zo severnej strany je ikona sv. Mikuláša. Sv Mikuláš je patrónom všetkých gr. kat. chrámov tak preto je umiestnený ako prvá ikona zo severnej strany. Výnimka je iba vtedy ak je sv. Mikuláš patrón kretného chrámu, tak sa na severnú stranu umiestňuje nejaký iný svätý, zväčša je to Ján Krstiteľ. Druhá ikona je Hodigitria. Hodigitria je slovo greckeho pôvodu a znamená tá ktorá ukazuje cestu. Tretia ikona je Pantokrátor - Kristus učiteľ. Posledná štvrtá ikona je ikona patrona chrámu. V každom z chrámov je tam umiestneny patrón konkrétneho chrámu u nás je to sv. Lukáš.

Taká rarita alebo vzácnosť, ktorá sa zachovala z toho pôvodného chrámu sú staré kráľovské dvere zo 16 stor. Takéto plné dvere sa zachovali iba u nás a v Tročanoch.

Druhý rad ikonostasu je rad sviatkový alebo rad prazdnikov. V strede je umiestnenená ikona poslednej večere a okolo nej sa nachádzajú ikony najväčších sviatkov v roku zo života Bohorodičky a Ježiša Krista. Tieto sviatky by mali byť zoradené presne podľa dátumu v cirkevnom kalendári.

Tretí rad ikonostasu je rad deesis alebo rad apoštolov. V strede je umiestnená ústredná ikona Krista - Pantokrátora a okolo neho sú jeho apoštoli a evanjelisti. Existujú dva typy Deesisov. Malý a veľký. Malý deesis je súčasťou terajšieho ikonostasu. V našom Chráme sa nachádza aj veľký Deesis ktorý bol pravdepdobne súčasťou staršieho ikonostasu zo 16 stor. Veľký je preto, lebo oktem Krista a evanjelistov sa tam nachádzajú aj Bohorodička, Ján Krstiteľ, a archanjeli Michal a Gabriel.

Posledný rad ikonostasu je rad starozákonných prorokov. Každý správny ikonostas je završený Krížom alebo dokonca celou Golgotou. Konkrétne náš ikonostas má malý krížik na vrchu ikonostasu.

Prvý rad je z 1 polovice 18 stor a ostatné tri rady z 2 polovice 18 stor.

Najvzácnejšie ikony

• Spasiteľ s nebeskými silami - tempera na dreve zo 16 stor. V strede je umiestnený Kristus a okolo neho sú nebeské sily-Serafíni. V rohoch ikony sa nachádzajú medailony evanjelistov (lev, býk, orol, anjel)
• Hodigitria - tempera na dreve 16 stor. táto ikna je o to vzácnejšia, že má výrazné bočné zdobenie ktoré sa nazýva klejma. Sú to také maličké ikonky okolo ústrednej postavy. Tak tiež zdobený klejmou, kde sú výjavy zo Starého zákona no hlavne z jeho činov.(Ikôn ktoré sú zdobene klejmou sa na území Slovenska zachovalo veľmi málo. Konkrétne v našom chráme sa nachádzajú hneď dve)
• Bohojavlenije - Krst Krista v Jordáne - tempera na dreve 16 stor. Táto ikona je veľmi zaujímavá proporciou postáv. Postav Krista je nižšia od postavy Jána Krstiteľa. Má to význam, že na Kristovi je viac duchovného ako telesného.

Zachovali sa aj dva Kríže maľované na drevo jeden zo 16 a druhý zo 17 stor. Oltár s námetom sv. Rodiny pochádza už takmer až z 20 stor.

Drevené kostoly na Slovensku

Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke.

Najznámejšie cerkvi u nás sú rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu. Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov.

Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice).

Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne.

Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode. Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu.

Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

Rozdelenie Drevených Kostolov

Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.

Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb.

Významné drevené kostoly na Slovensku

• Hervartov: Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, postavený koncom 15. storočia.
• Frička: Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela, postavený v roku 1829.
• Krivé: Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša, postavený roku 1826.
• Jedlinka: Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky, postavený v prvej polovici 18. storočia.
• Lukov: Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána, pôvodne postavený v Poľsku.
• Ladomirová: Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala, postavený v roku 1742.
• Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom, postavený v druhej polovici 18. storočia.
• Tročany: Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu, pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia.

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.

Drevený artikulárny kostol Hronsek, Slovensko, pamiatka UNESCO.

Prehľad drevených kostolov

Táto tabuľka poskytuje základný prehľad o niektorých z najvýznamnejších drevených kostolov na východnom Slovensku, ich umiestnení a roku výstavby.

tags: #chram #svateho #evanjelistu #lukasa #krive