Chrám svätého Kozmu a Damiána: História a architektonické skvosty

Kostoly zasvätené svätému Kozmovi a Damiánovi sú architektonickými a historickými skvostami, ktoré sa nachádzajú v rôznych kútoch Slovenska. Tieto sakrálne stavby prešli bohatým vývojom, od románskeho obdobia až po barokové prestavby, a svedčia o hlbokej histórii a kultúrnom dedičstve našej krajiny. V tomto článku sa pozrieme na históriu a vývoj niektorých z týchto významných chrámov.

Kostol svätého Kozmu a Damiána v Kšinnej

Románsky kostol svätého Kozmu a Damiána v Kšinnej bol postavený v prvej polovici 13. storočia a nachádza sa na návrší nad obcou. V blízkosti stavby sa našli stredoveké hroby zakryté veľkými kameňmi a celý areál bol opevnený múrom, z ktorého sú dnes viditeľné iba nepatrné zvyšky. Ide o typickú románsku stavbu s obdĺžnikovou loďou dlhou 6,7 m a predĺženou apsidou s dĺžkou 5,5 m. Začiatkom 14. storočia bola zo severnej strany pristavaná sakristia.

Jednoloďový kostolík bol v období gotiky vyzdobený freskami, ktoré sa čiastočne zachovali až dodnes. V období gotiky bol interiér taktiež vyzdobený freskami, ktoré sa sčasti zachovali dodnes v apside. Kostolík dostal aj nový oltár, ktorý slúžil až do 18. storočia. V období reformácie prešiel na čas do rúk evanjelikom. Okolo stien lode (s výnimkou východnej:) sa tiahla drevená tribúna pre veriacich, čo dosvedčuje kanonická vizitácia z roku 1729. Najväčšia katastrofa ho zasiahla v roku 1949, kedy po zásahu blesku vyhorel a oheň zničil drevené lavice, organ a strechu s vežou.

V interiéri kostola sa nachádzali dve vzácne stredoveké pamiatky - murovaná románska kazateľnica a kamenná krstiteľnica zo začiatku 14. storočia. V kostolíku sa zachovala murovaná kazateľnica, nie nepodobná tej z Kostolian pod Tribečom. Za posledné roky (desaťročia?) však z nej zostalo len torzo, vysoké cca pol metra. Kazateľnicu i samotnú loď osvetľuje malé okno na ľavej strane východnej steny lode (pohľad z interiéru). Súčasťou interiéru bola aj kamenná gotická krstiteľnica polygonálneho tvaru zo 14. storočia. Pôvodne stála v strede lode. Dnes sa nachádza vo farskom kostole v Uhrovci.

K južnej strane lode pri vchode bol pristavaný kamenný oltár, na ktorom sa slúžili sv. omše pre pútnikov, ktorým nestačili neveľké rozmery lode. Oltár dopĺňala freska Panny Márie s Ježišom na stene. Na severnej strane lode sa mala nachádzať typická maľba sv. Krištofa s Ježišom na pleci. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1729 zdobili interiér viaceré fresky. Nad hlavným oltárom bol výjav ukrižovaného Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom.

Prehliadku kostolíka je možné vopred dohodnúť na telefónnom čísle 0918 493 589 (p. Strmé sady 60, 841 01 Dúbravka.

Okrem pamiatok odhalených archeológmi na Veľkej Lúke je architektonickým symbolom Dúbravky Kostol sv. Kozmu a Damiána, ktorý sa ako jedna z najstarších dominánt obce už takmer tristo rokov vypína nad Dúbravkou. Stavebne je pomerne zaujímavý a vzácny, pretože má eliptický pôdorys architektonicky je príbuzný s bratislavským chrámom sv. Trojice.

Zrúcanina kostola sv. Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej

Nad údolím rieky Orava, na malom kopci kúsok od starobylého Oravského hradu, čnejú sa do výšky pomerne zachovalé ruiny v minulosti slávneho kostola. Hľadí na šíru krajinu ako mlčanlivý svedok času. Kedysi to bol utešený kostolík, ale ako všetko na svete i on zostarol a premenil sa na tichú ruinu. Čo by vedeli rozprávať tieto ustaté múry o hmlistej minulosti slávneho kostola?

Kostolík sv. Kozmu a Damiána sa nachádza na Orave nad obcou Sedliacka Dubová. Miesto má bohatú minulosť, dejiny osídlenia siahajú až do praveku, z 2. až 3. storočia pred Kristom. Nespomínajú ho turistickí sprievodcovia, nie je o ňom zmienka ani v mape. Neprehliadnuteľné sú zubaté ruiny nad Sedliackou Dubovou. Kostola sv. Kozmu a Damiana postaveného v rokoch 1334 až 1397.

Prvá zmienka o kostole svätého Kozmu a Damiána je z roku 1397 a hovorí o drevenom kostole v obci Dubowa Colonorum, čo je latinský preklad názvu dediny. O dedine sa hovorí ako o poddanskej obci Oravského zámku ešte o niečo skôr, už v roku 1333. Všetky vtedajšie fary na Orave boli pod patronátom Oravského hradu - jeho pánov, ktorí tu v mene kráľovom vykonávali patronálne práva. Svojvôľa a výstrelky pánov Oravského hradu znášal hlavne biedny ľud.

Kanonická vizitácia, teda niečo ako inšpekčno-revízna návšteva cirkevných hodnostárov, z roku 1559 chváli kostol ako pekne vystavaný s inventárom obsahujúcim pozlátený kalich, medené cimborium, strieborný kríž, pacifikál (ozdobný kríž, al. ozdobná doštička s motívom kríža pri krestianskych obradoch sa podáva k pobozkaniu), dva omáty aj s príslušenstvom. V 16. storočí, vtedy ešte pri drevenom kostole s farou, vznikla škola, ktorá poskytla vzdelanie žiakom z okolitých dedín.

Gróf Juraj Thurzo, stúpenec lutherizmu, postupne presadzoval protestantizmus na oravských farách. Časom sa tak aj kostolík stal evanjelický. Prvým evanjelickým kňazom bol Johanes Sopucius z Bytče. V Sedliackej Dubovej sa usídlil v roku 1603. V roku 1625 o kostole napísal superintendant Hodík, že je vo veľmi zlom stave a v roku 1642 Z. Lányi uvádza, že dedina mala postavený nový chrám s vežou z kameňa „turris lapidea“, chrámová loď ostala drevená. Tieto správy nasvedčujú tomu, že kostol mal neskorogotický charakter jednoloďovej sakrálnej stavby s polygonálne uzatvoreným presbytériom.

Najzachovalejšia časť kostola, ktorú postavili počas renesančnej prestavby, je veža. Nahradila funkciu staršej zvonice. Veža bola štvorpodlažná, zakončená šindľovou stanovou strechou. Prízemie bolo zaklenuté valenou klenbou a osvetlené okrúhlym oknom. Ostatné poschodia boli s trámovými stropmi, osvetlené štrbinovými oknami. Na najvyššom poschodí, kde boli umiestnené zvony, sú združené okná, vytesané z pieskovca. Celá veža bola maľovaná, doteraz je ešte viditeľná sgrafitová bosáž na nárožiach. Vstup do veže bol situovaný na prvom poschodí z chórusu lode.

Rastúci útlak miestneho obyvateľstva a kruté prenasledovanie protestantov, v roku 1672 prerástlo do ozbrojeného sedliackeho povstania na Orave a Liptove, známe ako Pikovo. Cisárske vojská ho kruto potlačili a jeho následky si odniesla aj Dubová. To využili dedinčania a vyhnali evanjelického kňaza Juraja Rafanidesa, s ktorým si nerozumeli. Dedina bola celkom zničená v rokoch 1672 cisárskymi a 1683 poľským vojskom. Ešte v roku 1686 je o dedine zaznačené: „Nachádzajú sa tam len dve sedliacke usadlosti, dobytok čiastočne utratili pri ťažení cisárskeho vojska, čiastočne ho zrekvirovali kuruci a Litvania”, ale nespomínajú sa škody na kostole.

V roku 1735 sa obec podujala na radikálnu prestavbu kostola. Okrem renesančnej veže zbúrali celý pôvodný kostol. V čase prestavby účel kostola substituovala drevená kaplnka v dedine. Nanovo boli postavené loď, predsieň, presbytérium a sakristia, ktoré rešpektovali pôvodnú dispozíciu kostola. Loď bola osvetlená štyrmi oknami. Vzadu bol situovaný drevený chórus. Spolu s presbytériom bola zaklenutá lunetovou klenbou. V presbytériu osvetľovanom dvoma oknami bol situovaný barokový oltár pochádzajúci pravdepodobne zo 60. rokov 18. storočia. Kostol mal zvonku bielo olemované okná, dvere a nárožia.

Zo zachovalých zvyškov je zrejmé, že murovanou hradbou opevnený areál sa nachádza v sedle až za valom oddeľujúcim asi polhektárový vrchol brala halštatského hradiska. V časti opevnenej plochy pri vale je hradbami vymedzený cintorín a v druhej o niečo väčšej časti je areál kostola. Popri jeho južnej stene prechádzala cesta spájajúca dve vežovité brány pre každú z priliehajúcich dedín. Brány sa od seba líšili. Dlžianska bola menšia a jednoduchšia. Dubovianska bola naopak výstavnejšia, väčšia a po jej oboch stranách stáli kaplnky, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou boli postavené v rámci barokovej prestavby. V severozápadnej časti hradby stála kostnica (osárium).

V štátnom súpise rímsko-katolíckych kostolov, fár a ich dôchodkov na Orave v roku 1766 v takzvanom dolnom obvode okresu sa o kostole píše: „Kostol je murovaný spred 20 rokov, postavený zbožnosťou veriacich a z peňazí kostola, je vybavený bohoslužobným inventárom. Význam kostolíka ako dominantného chrámu v svojom okolí upadal. V roku 1787 sa osamostatnili farnosti v Chlebniciach, Hornej Lehote, Dlhej a Krivej.

Túžba po novom životnom štýle zasiahla azda najhodnotnejšiu pamiatku v obci, kostol na Žiari. V roku 1880-1886 bol vybudovaný nový neogotický chrám v obci. S postupným presídlením dediny Sedliacka Dubová z lokality zvanej Žiar nižšie do doliny k rieke Orava začal kostol strácať svoj význam. Jeho trvanie končí v roku 1880, kedy obyvatelia dobudovali nový kostol priamo v obci. Dnes tu môžeme vidieť dobre zachované zrúcaniny veže i celej lode kostola a okolo celého areálu murovanú ochrannú hradbu s dvoma vstupnými bránami.

Vyše sto rokov voda, vietor a mráz deň za dňom ohlodávali múry opusteného kostola. Zdalo sa, že osud má už spečatený, ale v roku 1998 sa tu stretla partia nadšených mladých ľudí, ktorí s láskou v srdci a odhodlaním nezištne vykonať dobrý skutok sa rozhodli oprášiť jeho múry a prinavrátiť mu zašlú slávu.

V roku 1998 sa uskutočnil prvý ročník tohto tábora, na ktorom sa zúčastnilo 64 mladých ľudí z celého Slovenska. Cieľom projektu je záchrana ruín a ich zakonzervovanie, aby sa zabránilo ich ďalšiemu rozpadu, vyčistenie celého areálu, ale i historický prieskum. Zámerom nie je areál kompletne zrekonštruovať, ale zachovať jeho súčasný vzhľad a atmosféru zrúcanín. Projekt prispieva i k zmysluplnému a užitočnému tráveniu voľného času mladých ľudí počas prázdnin v tábore s dobrým programom. Rozvíjajú sa tu ich vzájomné vzťahy, vzťah k histórii a prírode i celkové formovanie ich osobnosti.

Sedliacka Dubová - Kostol ruina s areálom (č. ÚZPF 12150/1 - 4) - architektonicko‐historický výskum - rok 2023. Autorka: Doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.

Tabuľka: Prehľad rekonštrukčných prác v rokoch 1998-2011

Drevený chrám svätých Kozmu a Damiána v Lukove-Venécii

Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána bol postavený v roku 1708. Exteriér: Na mohutnej kamennej podmurovke, vyrovnávajúcej nerovnosť terénu, stojí drevená zrubová architektúra, ktorá reprezentuje prechod od staršieho centrálneho k novšiemu pozdĺžnemu typu východoslovenských drevených chrámov. Pozostáva z troch priestorov - svätyne, pozdĺžnej lode a otvorenej predsiene, nad ktorou sa vypína samonosná veža stĺpovej konštrukcie, zakončená izbicou pre zvony. Pod svätyňou je umiestnená menšia pivnica. Je to jediný podpivničený chrám na Slovensku. Architektonickou zvláštnosťou je vysunuté podstrešie po bokoch lode. Strecha je pokrytá dreveným šindľom, z ktorej vystupujú tri na západ sa zvyšujúce veže.

Interiér: Vnútorná výzdoba je prevažne baroková, z 18. storočia, no nachádzajú sa tu aj ikony zo 16. a 17. storočia. Ikonostas je kvantitatívne najrozsiahlejšou časťou vnútornej výzdoby. Jeho vznik sa delí do dvoch časových etáp. Horná časť pochádza z druhej polovice 18. storočia. Hlavné ikony, s výnimkou sv. Ďalšou časťou ikonostasu je rad cirkevných sviatkov („prazdnikov“), ktorého zvláštnosťou je vyobrazenie Kristovej tváre. Nepredstavuje totiž klasický východný Mandylión, ale západný Veraikon, odtlačok zmučenej tváre Krista s tŕňovou korunou na Veronikinej šatke. Tretí rad sa nazýva Deésis s vyobrazením Krista Veľkňaza v strede a po stranách sú vyobrazení svätý apoštoli. Štvrtý rad pozostáva z dvoch poschodí ktoré obsahujú vyobrazenia významných postáv Starého zákona - praotcov, prorokov a kráľov Izraela.

Oltár s centrálnym obrazom Novozákonnej sv. Trojice pochádza z konca 18. storočia. Procesiová ikona s obrazmi po oboch stranách je z 19. Medzi ďalšie exponáty v chráme patrí Posledný súd zo 16. storočia. Ide o temperu na dreve s vyobrazením Krista, Bohorodičky, sv. Jana Krstiteľa a kľačiaceho Adama a Evu po stranách. Zaujímavé sú zobrazenia hriešnikov.

Na jednej z ikon je zachovaný donátorský nápis na jej spodnej časti, ktorý prezrádza, že bola darovaná 27. júla 1654 do chrámu Narodenia Bohorodičky v poľskej obci Nowa Wies (asi 35 km severozápadne od Lukova). Z historických prameňov vyplýva že išlo o tento chrám. Časom sa stal nevyhovujúci a prebytočný. Preto ho odtiaľ kúpili, previezli a znova postavili. V roku 1708 bol pravdepodobne znova posvätený, pričom dostal nové patrocínium sv.

K pôvodnému vybaveniu kostola patrili aj dva Mandylióny z konca 16., resp. 17. storočia a fragmenty kráľovských dverí zo 16. storočia. V roku 1968 boli tieto vzácne pamiatky premiestnené do Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Mandylón zo 16.

Tabuľka: Porovnanie kostolov sv. Kozmu a Damiána

tags: #chram #svateho #kozmu #a #damiana