Chrám svätej Bohorodičky Klokočov: História a Význam

Klokočov, obec ležiaca na severnom okraji Michalovského okresu a na južnom úpätí pohoria Vihorlat, je najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Zemplíne a zároveň najstarším miestom púti všetkých slovenských gréckokatolíkov. Od okresného mesta Michalovce je vzdialená 12 kilometrov.

Klokočovská ikona Presvätej Bohorodičky je významnou súčasťou slovenského náboženského dedičstva. Je spojená s dedinkou Klokočov na severnom brehu Zemplínskej šíravy. Práve tam sa na ikone Božej Matky objavili v roku 1670 slzy.

Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičky v miestnom chráme. V 17. storočí to bola malá chudobná dedinka, kde žilo asi 150 obyvateľov. Patrili k nej filiálne obce Kaluža a Kusín. Obec bola vo vlastníctve zemepánov Stáraiovcou, Semerija, Draveckého a Nického.

V Klokočove sa konajú aj archijerejské sväté liturgie spojené s Jordánskym svätením vody. V májovú fatimskú sobotu sa stretli mladí Košického apoštolského exarchátu na svojom tradičnom odpuste mladých. V sprievode vladyku Milana Chautura, hlavného celebranta božskej liturgie, kráčal aj vzácny hosť - apoštolský nuncius, arcibiskup Henryk Józef Nowacki a vladyka Ján Babjak, prešovský eparcha.

Zázrak v Klokočove

Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme, kde na ikonostase bol obraz Presvätej Bohorodičky. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť. Chýr o zázraku sa veľmi rýchlo rozšíril do celého Uhorska.

Bola pravdepodobne nedeľa alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí. Zišli sa tu, keď počuli o slzení ikony Bohorodičky na ikonostase, ktoré trvalo niekoľko dní. Ľudia v chráme ani nespozorovali, že do dediny prišlo maďarské kalvínske vojsko.

Spamätali sa až vtedy, keď vojsko s krikom vtrhlo do chrámu a začalo nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v jej očiach uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby ikonu prebodol, a vtedy ľudia uvideli, ako z očí Bohorodičky cícerkami tečú slzy. Presvätá Bohorodička plakala.

Nevie sa, či vyľakaný vojak odstúpil od ikony, či mu prítomní ľudia zatarasili cestu k ikone, ktorú vytrhli z ikonostasu a utiekli s ňou do lesa. Pravdepodobne sa stalo to druhé, pretože vojaci podpálili chrám, ktorý zhorel. Ikona bola zachránená, aby potomkom svedčila o tomto zázraku.

Svedčí nám o tom text na kópii čudotvornej ikony v Klokočove: „Skutočná ikona Bohorodičky, ktorá v r. 1670, v chráme rusínskej dediny Klokočov, patriacej k Viňanskému zámku v Hornom Uhorsku, pred zrakmi mnohých slzila. Keď sa udial tento zázrak pred očami heretických vojakov, mnohí z nich padli na kolená a prosili o odpustenie svojho previnenia. Ďalší ušli do tábora a oznámili, čo sa stalo v klokočovskej cerkvi. V noci vojaci drevený chrám zapálili a zhorel do tla.“

Ikona Bohorodičky Klokočovskej

Putovanie Ikony

Po zázraku bola ikona z Klokočova odnesená do Prešova a umiestnená v pokladnici drahocenností mesta Prešov. Neskôr sa ocitla v rukách grófky Žofie Báthoryovej.

Po likvidácii Rákociho povstania a obsadení Mukačevského zámku cisárskym vojskom bola ikona 11. 8. 1711 odnesená ako vojnová korisť do cisárskej kaplnky do Viedne.

Kráľovná Mária Terézia prikázala zhotoviť jej kópiu, ktorú jej syn Jozef II. poslal do Prešova. Originál zázračnej ikony však ostal na cisárskom dvore vo Viedni.

Následne bola 12. 08. 1907 starostlivosťou biskupa Jána Váliho prenesená z magistrátu do biskupskej rezidencie.

Kópie Ikony

V klokočovskej gréckokatolíckej cerkvi sa dnes nachádza druhá kópia ikony. Začiatkom 20. storočia boli namaľované ďalšie dva obrazy, ktoré boli kópiami prešovskej ikony. Jeden bol umiestnený v uniatskej katedrále Povýšenia sv. Kríža v Užhorode a druhý v klokočovskom chráme.

V r. 1769 dala cisárovná Mária Terézia vyhotoviť vernú kópiu čudotvornej ikony, ktorú darovala mestu Prešov, kde bol tento obraz do r. 1907. Ďalší osud pôvodnej ikony, tak ako aj jej prvej kópie, nie je známy.

Na zadnej strane tejto ikony je zaznamenané, že je kópiou a že ju podľa originálu namaľoval roku 1769 F. Kramer vo Viedni. Táto kópia zázračnej ikony bola dňa 12. marca 1769 rakúskym cisárom darovaná mestu Prešovu namiesto originálu.

V týchto historických zápisoch je zdôraznené, že ikona slzila pred mnohými ľuďmi, ktorí slzenie videli a tiež, že slzenie sa zmenilo na plač, keď ikonu prebodávali nožom.

V roku 1907 bola ikona (prvá kópia) z magistrátu v Prešove prenesená do kaplnky biskupského úradu.

V roku 1904 bola napísaná z prvej kópie pre potreby užhorodskej katedrály na žiadosť Emanuela Roškoviča, profesora histórie na gymnáziu v Užhorode, nová ikona, ktorej autorom bol profesor prešovského gymnázia Max. Kurz. V tom čase bola napísaná aj ikona do Klokočova.

Na Klokočovskej ikone na zadnej strane je napísané po maďarsky: „Tento duplikát bol zhotovený v r. 1904 z obrazu, ktorý bol potom v r. 1907 uložený v biskupskej kaplnke v Prešove“.

V r. 2009 sa s požehnaním vladyku Juraja, vtedajšieho biskupa michalovského, nižno-rybnický chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, stáva miestom prenesenia novej kópie divotvornej klokočovskej ikony a obnovenia úcty k nej medzi pravoslávnym národom.

Súčasnosť

Klokočovský obraz navštívil pápeža Františka v Ríme 29. júna 2019.

Vo štvrtok 25. marca, v deň sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke, bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín. Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október.

V roku 2023 pricestoval do Klokočova štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin. Ako pútnik si uctil kópiu zázračnej ikony presvätej Bohorodičky, ktorá pred viac ako 350. Kardinál Parolin sa poďakoval za putovanie vzácnym darom - ružou vyrobenou zo striebra. Je to exkluzívny dar pre chrám, ktorý dnes navštívil. Práve v ňom sa nachádza kópia zázračnej ikony. Klokočovská Panna Mária je zároveň od roku 2020 patrónkou Zemplína.

Návšteva kardinála Parolina v Klokočove

Pri príležitosti 350. výročia slzenia ikony v roku 2020 bola klokočovská svätyňa spojená duchovným putom s rímskou bazilikou Santa Maria Maggiore.

Púte a Odpusty

Tisíce pútnikov prichádza každoročne na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky vzdať úctu Panne Márii do Klokočova. Od vzniku apoštolského exarchátu v Košiciach (1997) i jeho povýšenia na eparchiu (2008) je Klokočov jej najvýznamnejším pútnickým miestom.

Tematicky je odpust zameraný na mládež. Obec Klokočov, v ktorej celoročne žije zhruba štyristodvadsať ľudí, v strede augusta pritiahne tisícky pútnikov, ktorí si prichádzajú uctiť ikonu klokočovskej Matky Božej a osláviť odpustovú slávnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky (v rímskokatolíckom prostredí Nanebovzatie Panny Márie).

Tisíce pútnikov, mladých aj starších na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky už viac ako tristo rokov prichádzajú k tejto ikone uctiť si ju, ale najmä obnoviť a prehĺbiť svoju vieru. Načerpať tu nové sily do každodenného života a vyprosiť si od Božej Matky veľa milostí.

Veriaci na toto miesto prichádzajú už stovky rokov. Hoci do Klokočova prídeme asi o dve hodiny skôr, ako oficiálne začína program, okolo kostolíka sa už tmolia nielen organizátori, ale aj prví pútnici. Keď sa usmievavej pani Márie pýtame, prečo prišla tak skoro, oduševnene vysvetľuje: „Klokočov je moja srdcová záležitosť. Celý čas som sa sem tešila. Dokonca som si program prepísala do zošita, nech viem, kedy sa čo deje.

Postupne sa neveľký, no otvorený priestor v okolí kostolíka zapĺňa veriacimi. Stovky ľudí nadšene počúvajú kazateľa Ivana Barusa, ktorý osobne poznal mnohých talianskych exorcistov vrátane pátra Gabriela Amortha a teraz pútnikom prezentuje najčastejšie diabolské pasce aj spôsoby prevencie pred zlom. Na tému homílie nadväzujú modlitby za oslobodenie, ktoré takmer do pol jedenástej v noci vedie Matúš Marcin.

V sobotu sa na michalovskej stanici dozvieme, že celý víkend budú posilnené spoje do Klokočova. Aj v tom vidieť istú symboliku - Kaluža a blízky Kamenec sú známe ako miesta bujarých zábav, stačí však vystúpiť o zastávku ďalej a človek akoby sa ocitol v inom svete. Svete pokoja, ticha a zbožnosti.

Napriek pokročilej nočnej hodine sa všade mrvia ľudia, ktorí odchádzajú zo svätej liturgie spojenej s diakonskou vysviackou, potom tí, ktorí prišli až teraz na ďalší program, ďalšie skupinky veriacich obchádzajú stánky s duchovnou literatúrou a náboženskými predmetmi. Na ďalší nočný program ostávajú len tí najvytrvalejší. Ostatní nocujú v stanoch pri Šírave alebo len tak na karimatkách v areáli kostola. Niekoľkí pútnici dokonca prespia priamo v chráme na chóruse.

Odpust vrcholí v nedeľu archijerejskou svätou liturgiou. Zúčastňujú sa na nej desiatky kňazov a tisíce veriacich. Keď sa s niektorými pred bohoslužbou rozprávame, zisťujeme, že sem chodia naozaj rozmanití pútnici. Hlavným celebrantom slávnostnej liturgie je vladyka Milan Chautur CSsR, kazateľom Marián Kuffa.

Práve rodina by sa dala považovať za jeden zo symbolov tohtoročnej púte - niektorí kazatelia varovali pred útokmi diabla na ňu, ďalší vyzdvihli jej krásu a dôležitosť, a aj mnohí pútnici sem prišli práve v spoločnosti vlastných rodín.

Aj po záverečnom myrovaní ostáva veľa ľudí v areáli kostola. Rozprávajú sa, stretávajú so starými známymi a zoznamujú s novými „spolupútnikmi“, nakupujú duchovnú literatúru... Akoby sa im ani nechcelo odísť.

Kostolík, ktorý stojí len niekoľko metrov od Zemplínskej šíravy, má za sebou bohatú históriu, podobne ako obraz Panny Márie, ktorý slzil pred 350 rokmi.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Klokočova

tags: #chram #svatej #bohorodicky #klokocov