Kostolná-Záriečie: Historický prehľad a významné pamiatky

Obec Kostolná-Záriečie sa nachádza v okrese Trenčín na Slovensku. Vznikla v roku 1952 zlúčením obcí Kostolná a Dolné Záriečie. Obec je členom Regionálneho združenia miest a obcí stredného Považia a Združenia obcí Bielokarpatsko-Trenčianskeho mikroregiónu.

Staršie dejiny obce

Územie, na ktorom sa nachádza obec Kostolná-Záriečie, bolo obývané už za čias prehistorických. Svedčia o tom veľmi dobré životné podmienky dané prítomnosťou dvoch vodných tokov - rieky Váhu a riečky Drietomice, ale i hornatosťou terénu, kde ľudia mohli nájsť bezpečie počas väčších povodní, alebo úkryt pred nepriateľom. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu dávnych ľudských sídiel v chotári obce. Tie dokladajú sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.

Predpoklady vstupu do dejín boli samozrejme podmienené samotným vznikom obce. V našich historických podmienkach obce vznikali v počiatkoch feudalizmu, v čase upevňovania štátnej organizácie Uhorského štátu. O ich existencii sa dozvedáme začiatkom 12. storočia, a to z písomných prameňov, na základe ktorých sa kráľovská pôda dostávala do rúk feudálnym vlastníkom, najskôr cirkevným inštitúciám.

V známej Zoborskej listine z roku 1113, v ktorej sa ohraničuje majetok Zoborského opátstva sa objavujú názvy obcí, ktoré susedili neskôr s Kostolnou a Záriečím - Opatovce a Rozvadze. Samotnú obec ešte listina neuvádza, hoci jej existenciu a tiež i jej príslušnosť pod Nitrianske biskupstvo môžeme už v tomto období predpokladať.

Prvá sa do svetla dejín dostáva riečka Drietomica. V liste z roku 1244, v ktorej kráľ Belo IV. daroval trenčianskemu županovi Bogomírovi (Bohumírovi) rozsiahle majetky, okrem iných aj územie pri hrade Suča, sa Drietomica spomína v popise hraníc tohto darovaného územia vo vete: “napokon zostupuje (hraničná čiara), k riečke Drjetoma, pod ktorou sú postavené dva znaky pod javorom. Odtiaľ cez Derethomu a zas cez Berch až na západe, kde končí”.

Prvé dve desaťročia 14. storočia bližšie i vzdialenejšie okolie Trenčína silne poznačilo neobmedzené panstvo Matúša Čáka Trenčianskeho. Do tohto obdobia pripadá aj prvá písomná zmienka o našej obci. Nitriansky biskup Ján v listine vydanej 3. marca 1318 vymenováva priestupky Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorých sa dopustil ku katolíckej cirkvi a medzi nimi spomína aj Matúšove nezákonné vyberanie mýta v obci Drietoma. Pisár píše obec trocha v skomolenej forme-Dregma.

Ďalším dôležitým dokladom o obci je doloženie existencie kostola v pápežských tridsiatkoch z roku 1332. V tom čase mal kostol patrocínium Sv. Ondreja a Benedikta.

Nárastom obyvateľstva sa v tejto časti obce v 1. polovici 15. storočia vytvorili podmienky na jej osamostatnenie. Začala sa nazývať Hornou Drietomou (prvý údaj je z roku 1439), na rozdiel od Dolnej Drietomy, dnešnej Kostolnej-Záriečie. Neskôr sa z Hornej Drietomy vplyvom pôsobenia vlastníckych vzťahov zemepánov vyčlenili ďalšie územné celky (ulice): Hrádok, Kraľovany, Biskupské, Rožňová.

V 2. polovici 16. storočia sa od Kostolnej oddelil sídlištný celok na ľavom brehu Drietomice, ktorý sa po prvý raz objavuje v písomných prameňoch v roku 1598 pod názvom Záriečie. Bola tiež kuriálnou obcou. Sprvoti patrila zemanom Záriečským, neskôr si ju rozdelili rody Motešických, Ambrovcov, Peťkovcov. V roku prvej písomnej zmienky mala obec 15 domov a 1 mlyn. V roku 1784 bolo v Záriečí 26 domov, 30 rodín a 214 obyvateľov. Obyvateľstvo sa zaoberalo podobne ako v Kostolnej poľnohospodárstvom a pálením liehu. V roku 1835 žilo v obci 65 katolíkov, 52 evanjelikov a 16 židov.

Rímsko-katolícky kostol

V centre obce sa nachádza rímsko-katolícky kostol, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou, vyhlásenou v roku 1963. Je obklopený cintorínom - miestom večného odpočinku tunajších občanov. Kostol má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým záverom. Je to jednoloďová, jednovežová stavba. V súčasnosti je to filiálny kostol patriaci do farnosti Drietoma.

Kostol v barokovom slohu bol postavený v rokoch 1735-1736 nitrianskym biskupom Ladislavom V. Adamom Erdödim, ktorého znak nad vchodom do kostola je dobre viditeľný. Už pred ním sa tu spomína kostol z roku 1577. Vizitácie z roku 1675, 1697 a ďalšie tu uvádzajú kostol zasvätený sv. Andrejovi a Beňadikovi, mučeníkovi.

Nitrianski biskupi František Xaver Fuchs (1787-1804), Jozef Kluch (1808-1826), Augustín Rosskoványi (1859-1892) boli neskoršom období štedrými podporovateľmi tohto chrámu.

V roku 1864 kostol, škola i obec vyhoreli. Počas druhej svetovej vojny, v čase od 10. do 28. apríla 1945, si ustupujúce nemecké vojsko z veže kostola spravilo pozorovateľňu. V dôsledku toho sa kostol stal terčom oslobodzovacích vojsk. Kostol bol po zásahu niekoľkými granátmi značne poškodený. Organ dostal plný delostrelecký zásah a bol úplne zničený. Škody takto spôsobené boli vyčíslené na pol milióna vtedajších korún.

Takmer po dvanástich mesiacoch, 9. júna 1946, bol kostol po obnove znova vysvätený a odovzdaný do užívania na cirkevné obrady. Náklady na opravu si vyžiadali 320 tisíc vtedajších korún. Na jeho opravu prispeli milodarmi nielen tunajší občania, ale aj veriaci z celého Slovenska. V júli 1983 bola prevedená výmena nosnej konštrukcie zvonov a zvonenie bolo upravené na elektrický pohon. Kostol bol opravovaný i v roku 2001.

Pri opisovaní histórie kostola nemožno obísť spomienku na tunajšieho učiteľa Štefana Markoviča, ktorý na tunajšej škole pôsobil v rokoch 1902 - 1924. Štefan Markovič sa vyžíval v maľovaní obrazov. Do kostola namaľoval krásny obraz Krista Pána na kríži, ktorým je zahalený oltárny obraz počas pôstu. Vymaľoval aj prednú oltárnu kostolnú loď a zhotovil aj Boží hrob.

Biskupský kaštieľ

Nitriansky biskup Juraj II. Selepčéni-Pohronec (1595-1685) viedol Nitrianske biskupstvo od roku 1648, kedy sa stal diecéznym biskupom a županom Nitrianskej stolice, až do roku 1666 kedy bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa (vtedy so sídlom v Trnave). Biskupský kaštieľ bol jednou zo stavieb, ktorú v roku 1655 inicioval.

Os budovy neskorobarokového kaštieľa nebola projektovaná priamo, ale pôvodne išlo o dvojkrídlovú budovu s dolnou chodbou otvorenou do dvora arkádami. Čelná časť sa dotýkala verejnej cesty, zadná smerovala do záhrady. Celá stavba bola prispôsobená účelu, aby slúžila ako letné sídlo biskupa. V prvej polovici 19. storočia za nitrianskeho biskupa Jozefa Vuruma (1763-1838), ktorý bol v tomto úrade v rokoch 1827-1838, bolo pristavané nové klasicistické krídlo a celú budovu adaptovali. Jednoposchodová budova dostala empírovú fasádu.

Niektorí z nich, napríklad František Xaver Fuchs (1787-1804), sa tu zdržiavali pomerne často a dlhšiu dobu. Kaštiel mal preto aj súkromnú biskupskú kaplnku (oratorium privatum). Posledným biskupom, ktorý chodil do Kostolnej, bol Augustín Roškováni (1859-1892), ktorý však už radšej využíval iné letné sídla v Radošine a v Močenku.

Od konca 90. rokov 19. storočia až do roku 1917 bývala v kaštieli jedna mnohopočetná rodina. Ďalšia história biskupského kaštiela je neodmysliteľná od pôsobenia rehole redemtoristov v obci.

Juraj II. Selepčéni-Pohronec

ThDr. Juraj Pohronec-Slepčiansky alebo Juraj Selepčéni bol významnou osobnosťou slovenských dejín. Bol slovenský arcibiskup, uhorský primas a vicekráľ, filozof, právnik, diplomat, grafik a mediritec. Z dedinského pastiera sa postupne vypracoval na nitianskeho biskupa (1648 - 1660), kaločského arcibiskupa (od 1657) a neskôr na ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa (1666). Angažoval sa v ochrane krajiny pred Turkami a oslobodení okupovaných kresťanských území. Jeho zásluhou sa poľský kráľ Ján III. Sobieski zúčastnil bitky pri Viedni.

Pamätník z vojny v roku 1848

Na pamiatku bitky, ktorá sa uskutočnila 28. októbra 1848 pri Kostolnej, bol v roku 1875 zo zbierok občanov a príspevku župy, postavený pomník padlým vojakom. Je umiestnený pri križovatke cesty do Drietomy, hneď oproti hlavnému vstupu do kostola. Nachádza sa v ohradenom priestore a má štvorcový podstavec. Na ňom je osadený ihlanový obelisk s mramorovými reliéfmi bývalého štátneho znaku uhorského štátu. Na obelisku sú po stranách osadené biele mramorové tabule s nápismi v maďarskom a slovenskom jazyku a s letopočtom 1848.

Slovenský text znie : “Na pamiatku v boji za slobodu a krajinu pri Kostolnej 28.10.1848 padlým vlastencom.“

Vojaci padlí v boji pri našej obci sú pochovaní na mieste kde stojí pomník a na miestnom cintoríne po pravej strane kostola.

Pamätná tabuľa Jaroslavovi Kroupovi

Na čelnej strane budovy materskej školy bola umiestnená pamätná tabuľa nášmu občanovi, partizánovi Jaroslavovi Kroupovi. Tabuľa bola odhalená 29. augusta 1971 pri príležitosti 27. výročia SNP. Jaroslav Kroupa sa narodil 1. marca 1922 vo Vrbovom. Keď začalo SNP, bol medzi prvými, ktorí si uvedomili kde je ich miesto. Odišiel do Povstania, aby aktívne bojoval preoti nemeckým fašistom a okupantom. Padol dňa 18. septembra 1944 ako 22 ročný. V období rekonštrukcie fasády materskej školy v roku bola pamätná tabuľa premiestnená na budovu obecného úradu.

Bitka pri kostolnej v roku 1848

Najvýznamnejšou udalosťou obce v 19. storočí bolo nepopierateľne vojenské stretnutie dvoch nepriateľských strán 28. októbra 1848, ktoré vošlo do dejín pod názvom Bitka pri Kostolnej. Rok 1848 do základov otriasol vtedajšou habsburgskou monarchiou.

V snahe zabrániť cisárskym armádam ich postup na Budapešť, Maďari rýchlo zorganizovali svoje vojská, domobranu a národnú gardu. Pri Kostolnej sa mu postavili do cesty narýchlo zostavené uhorské domobranecké jednotky z Trnavy, Trenčína a Ilavy pod vedením grófa Benického. Cisárskemu generálovi Šimoničovi sa cez Drietomu podarilo obísť menej početnú, v bojoch málo skúsenú a narýchlo zostavenú armádu a v krátkom boji ju porazil. V bitke padlo asi 300 vojakov, ktorých pochovali do hromadných hrobov na voľnom priestranstve v miestach, kde dnes stojí pamätník a údajne aj na cintoríne na pravej strane od vchodu do kostola.

Redemptoristi v Kostolnej-Záriečí

Keďže kaštieľ v Kostolnej prestal slúžiť svojmu pôvodnému účelu, od konca 19. storočia začala budova chátrať. Vyrabované biskupské sídlo bolo prenajaté spoločnosti “Tatra”, ktorá si v budove zriadila výrobu liekov. Pražský provinciál redemtoristov P. František Mezírka prevzal zdevastované biskupské sídlo prevzal oficiálnym podpisom nájomnej zmluvy 21.5.1923. Prvým predstaveným v Kostolnej bol P. Bernardín Čáka (1864-1953) rodák z Příbramu v Čechách.

Redemptoristi mali v správe i filiálny kostol v Kostolnej, o ktorý sa starali i po materiálnej stránke. Zabezpečili veľkú časť inventára, predovšetkým z Čiech. Nechali nanovo vymaľovať kostol, opraviť vežu a usporiadali zbierku na nové zvony. Posviacka nových zvonov bola naplánovaná na deň birmovky, v nedeľu 2.5.1926.

Dňa 28.12.1926 bola podpísaná zmluva medzi redeptoristami a staviteľom Černým z Trenčína zmluva o stavbe novej kaplnky matky ustavičnej pomoci. Z výstavbou novej kaplnky súvisela i prestavby interiéru priľahlej časti kaštieľa. Posviacka verejnej kaplnky sa uskutočnila 28.8.1927.

Redemptoristi takto postupne adaptovali budovu kaštiela na kláštor. Na zabezpečenie obyvateľov kláštora slúžili tri záhrady.

Pôsobenie redemptoristov v Kostolnej-Záriečí sa končí po dvoch dlhých obdobiach (1923 - 1950 a 1998 - 2024). Ich činnosť bola požehnaná vo forme duchovných cvičení rehoľným sestrám, kňazom, či rekolekčnými prednáškami kňazom v banskobystrickej diecéze a ďalšími duchovnými aktivitami. Túto plodnú činnosť redemptoristov násilne prerušil komunistický režim zrušením mužských rehoľných rádov v roku 1950. Pôsobenie v Kostolnej obnovili až po roku 1998.

Za všetky roky prítomnosti v Kostolnej-Záriečí redemptoristi vyjadrujú svoju vďačnosť všetkým spolupracovníkom, zvlášť členom o.z. Koral, ako aj ostatným dobrovoľníkom, ktorí pomáhali s rozvojom a prevádzkou domu.

Vývoj počtu obyvateľov

Vývoj počtu obyvateľov v obci Kostolná-Záriečie je znázornený v nasledujúcej tabuľke:

Obec Kostolná-Záriečie ponúka bohatú históriu a kultúrne dedičstvo, ktoré stojí za to preskúmať.

tags: #kostolna #zariecie #kostol