Slovensko je krajina bohatá na kultúrne dedičstvo, ktoré sa prejavuje v rozmanitých formách ľudovej architektúry. Medzi najvýznamnejšie skvosty patria drevené chrámy, ktoré sú unikátne svojou konštrukciou, umeleckým stvárnením a duchovnou atmosférou. Mnohé z nich sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO, čím sa potvrdzuje ich výnimočná hodnota pre svetovú kultúru.
Pri pohľade na grécky chrám máme sklon považovať za jeho hlavnú časť stĺpy. Sú najnápadnejšie a najtypickejšie, z funkčného hľadiska mali však len druhoradý význam. To hlavné, bez čoho by chrám nebol chrámom, sa skrývalo za nimi: „príbytok boha“ v podobe obdĺžnikovej siene bez okien, kde v pološere stála kultová socha.
Unikátnosť Drevených Chrámov na Slovensku
Na Slovensku sa nachádzajú unikátne drevené kostoly, ktorých zvláštnosťou bola technológia výstavby - všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť klince. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov, v ktorých sa štýlovo prelínali prvky západnej, najmä rímskej a východnej byzantskej kultúry. V súčasnosti máme ešte do 50 týchto sakrálnych pamiatok pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia.
Drevené chrámy za svoj špecifický vzhľad vďačia jedinečnej stavebnej technológii, pri ktorej majstri remeselníci používali ako stavebný materiál výlučne drevo. Drevené chrámy sú unikátne po stránke architektonickej i sakrálnej.
Drevené chrámy predstavujú výnimočný doklad tradičnej religióznej architektúry severozápadnej karpatskej oblasti a jej medzietnického a medzikultúrneho charakteru na relatívne malom území, kde sa stretli a navzájom sa prelínajú latinská a byzantská kultúra.
Všetky drevené chrámy v rámci zástavby jednotlivých obcí majú dominantné postavenie. Sú situované obvykle na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach, excentricky voči iným dedinským stavbám. Súčasťou ich areálov sú aj neveľké cintoríny s jednoduchými drevenými, pieskovcovými a liatinovými krížmi. Celý areál obklopuje zrubová alebo kamenná ohrada so vstupnou bránkou zastrešenou šindľom. Tento architektonický súbor v mnohých prípadoch vhodne dopĺňa drevená zvonica.
Drevené kostolíky na východnom Slovensku majú zrubovú základnú konštrukciu, ktorá vytvára široké možnosti z hľadiska pôdorysného riešenia a formálneho stvárnenia objektu. Preto okrem pravouhlých zrubov v tejto oblasti často stretávame zaujímavé polygonálne konštrukčné tvary. Pri spevňovaní vencov zrubu a iných konštrukčných prvkov sa pôvodne nepoužívali žiadne kovové klince.
Charakteristickým znakom drevených cerkví v tejto oblasti je ich trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží.
Ako krytina sa na týchto kultových stavbách zásadne používal šindeľ. Na streche a iných architektonických detailoch nachádzame rôzne tesársko-rezbárske geometrické ornamenty. Dekorácia sa uplatňovala dokonca v spôsobe kladenia a profilovania šindľov, šalovacích dosák a líšt. V niektorých dekoratívnych a funkčných prvkoch sa uplatňoval aj kov (kríže, mreže, kovanie okien a dvier).
Zvláštnu pozornosť si zasluhujú najmä železné kríže, ktoré sú výrazným umeleckým prejavom dedinských kováčov.
Najvýraznejšou a nevyhnutnou súčasťou drevených chrámov je ikonostas (z gréckeho eikon - obraz, stasis - stavba, t.j. drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu), ktorý je výtvarným a funkčným jadrom sakrálneho objektu. Charakteristické je tu prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a kompozícia námetov. V umeleckej syntéze spája v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu.
Expozícia vzácnych ikon zo 16. - 18. storočia sa nachádza v Galérii Dezidera Millyho vo Svidníku.
Ktosi múdry raz povedal: „Uvedomenie si vlastnej smrti vyvoláva v nás potrebu niečo po sebe zanechať.” Keď sa pozrieme po území Slovenska, tak tento fakt je tu prezentovaný na každom kroku v ľudovej kultúre, v rôznych formách. Špecifickým dedičstvom „našich otcov” sú drevené kostolíky nazývané aj cerekvy. Prvé stavby vznikali niekedy v 15. storočí.
Drevený kostol v Hervartove
Rozdelenie Drevených Kostolíkov
Skvostom ľudovej architektúry na Slovensku sú drevené kostoly. Môžeme ich rozdeliť z hľadiska príslušnosti k cirkvi na západnú a východnú skupinu.
- Západná skupina: Rímskokatolícke a evanjelické artikulárne kostoly
- Východná skupina: Gréckokatolícke a pravoslávne cerkvi
Najstaršie zachované rímskokatolícke drevené kostoly sú ovplyvnené gotickým slohom: Trnové (1500) - okres Žilina, Rudno - premiestnený do Múzea slovenskej dediny v Martine, Tvrdošín (15. storočie) a Zábrež (1647), ktorý je prenesený do Múzea oravskej dediny v Zuberci - Orava. Jediný rímskokatolícky kostolík zo súboru národných kultúrnych pamiatok sa nachádza v obci Hervartov v okrese Bardejov.
Unikátne sú aj mladšie evanjelické kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Vznikli podľa artikúl vydaných cisárom Leopoldom I. v roku 1681. Na ich stavbu sa mohlo používať iba drevo. Na Slovensku je 5 artikulárnych stavieb: Leštiny a Istebné (Orava), Kežmarok (Spiš), Hronsek (Horehronie) a Svätý Kríž - pôvodne zatopená Paludza (Liptov).
Najbohatšiu skupinu tvoria drevené chrámy východného obradu - gréckokatolícke (inde uvádzané aj ako východno-byzantské, pravoslávne, rusínske, rusínsko-ukrajinské, ukrajinské a pod.), postavené v 17. - 19. stor. Výnimku tvorí kostol v Tročanoch (koniec 15. stor. ) na Šariši. V roku 1968 bol vyhlásený súbor 27 drevených chrámov zo Šariša a Horného Zemplína za národnú kultúrnu pamiatku. Je zaujímavé, že vo väčšine týchto chrámov sa dodnes konajú bohoslužby.
V okrese Snina je to 5 chrámov (Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka , Hrabová Roztoka), v okrese Sobrance 2 chrámy (Inovce, Ruská Bystrá), v okrese Svidník 10 chrámov (Bodružal, Miroľa, Príkra, Šemetkovce, Korejovce, Hunkovce, Krajné Čierno, Dobroslava, Nižný Komárnik, Ladomirová), v okrese Stropkov 1 chrám (Potoky) v okrese Prešov 1 chrám (Brežany), v okrese Bardejov 7 chrámov (Jedlinka, Kožany, Krivé, Tročany, Frička, Lukov-Venécia), v okrese Stará Ľubovňa 1 chrám (Hraničné).
Medzi novozapísané NKP patrí grécko-katolícky drevený Kostol sv. Paraskievy vo Vyšnej Polianke a grécko-katolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky vo Varadke.
Drevené kostoly Slovenska
Niekoľko drevených kostolíkov sa kvôli záchrane presťahovalo do skanzenov niektorých múzeí: V skanzene Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch sa nachádzajú 2 chrámy (Zboj, Mikulášová), v skanzene Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 1 chrám (Nová Polianka), v skanzene Vihorlatského múzea v Humennom 1 chrám (Nová Sedlica), v skanzene Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni 1 chrám (Matysová) a v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach 1 chrám (Kožuchovce).
Zaujímavosťou je drevený kostolík, ktorý sa z obce Habura (Malá Poľana) dostal až do českého mesta Hradec Králové, kde sa dodnes nachádza v Jiráskových sadoch.
Chrámy zapísané v UNESCO
Výnimočnú celosvetovú hodnotu majú drevené kostoly Karpatského oblúka, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.
V roku 2008 boli štyri drevené chrámy na území Prešovského kraja zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO (gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej a Bodružali, rímskokatolícky kostol v Hervartove a evanjelický kostol v Kežmarku). Každý jeden drevený chrám je unikátny a stojí za návštevu.
Tento územne najrozptýlenejší súbor slovenských pamiatok zapísali do Zoznamu svetového dedičstva v roku 2008 pod číslom 1273 na základe rozhodnutia Výboru pre svetové dedičstvo v kanadskom Quebecu.
Lokalita sa skladá zo súboru ôsmich samostatných objektov, ktoré sa nenachádzajú na jednom mieste ako väčšina slovenských pamiatok zapísaných v Zozname svetového dedičstva.
| Typ kostola | Lokalita |
|---|---|
| Rímskokatolícky | Hervartov |
| Rímskokatolícky | Tvrdošín |
| Evanjelický artikulárny | Kežmarok |
| Evanjelický artikulárny | Leštiny |
| Evanjelický artikulárny | Hronsek |
| Gréckokatolícky | Bodružal |
| Gréckokatolícky | Ladomirová |
| Gréckokatolícky | Ruská Bystrá |
Drevený kostol v Ladomirovej
Gréckokatolícke Chrámy zapísané v UNESCO
Bodružal: Chrám sv. Mikuláša
Nazývaný aj „klenot medzi cerkvami“ - zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je jedným z najstarších a najkrajších drevených chrámov na Slovensku. Gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša bol ako zázrakom zachránený počas druhej svetovej vojny, keď ho zasiahol granát, ktorý nevybuchol.
Trojdielna zrubová stavba s bohato členenou šindľovou strechou a troma vežami bola postavená v r. 1658. Odvážne dedinské ženy ho vyniesli von, riskujúc pri tom vlastný život, kde bol na neďalekom vŕšku zneškodnený vojakmi.
Ladomirová: Chrám sv. Michala Archanjela
Gréckokatolícky chrám v Ladomirovej zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO patrí medzi najreprezentatívnejšie chrámy východného obradu na Slovenskej strane Karpát. Bol postavený v roku 1742 bez použitia jediného kovového klinca po vzore podkarpatsko-ruských lemkov a ako jediný lemkovského typu má oktagonálnu kupolu lode.
Tento vplyv sa prejavuje i pri riešení dispozície a umiestnením zvonice nad časťou označovanou „babinec“ - čo je akási predsieň, v ktorej sa kedysi zdržiavali ženy, ktoré nemali právo vojsť do chrámu.
Drevený kostol v Ruskej Bystrej
Ďalšie Pozoruhodné Drevené Chrámy
Okrem chrámov zapísaných v UNESCO, Slovensko ponúka mnoho ďalších krásnych drevených chrámov, ktoré stoja za návštevu:
- Tročany: Chrám sv. Lukáša
- Dobroslava: Chrám sv. Paraskievy
- Miroľa: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky
- Nižný Komárnik: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky
- Kalná Roztoka: Chrám sv. Jána Krstiteľa
- Topoľa: Chrám sv. Michala Archanjela
- Brežany: Chrám sv. Lukáša
Architektúra Antického Grécka
V chrámovej architektúre sa spočiatku uplatňovali dva slohy, a to dórsky a o niečo mladší iónsky. Zdá sa, že vznikli už v časoch, keď sa stavalo z dreva. Po prechode ku kamenným stavbám, sa rozdiely medzi nimi prehĺbili. Najviditeľnejšie je to na stĺpoch.
Dórsky stĺp vystupuje rovno z dlážky, po celej výške drieku má vyhĺbené žliabky spojené ostrými hranami, ukončený je hlavicou s okrúhlou podložkou a štvorhrannou platňou.
Iónsky stĺp stojí na pätke, žliabky má oddelené tupými hranami a hlavicu stvárnenú do dvojitej previsnutej špirály (voluty). V porovnaní s dórskym je štíhlejší. Pôdorys dórskeho chrámu bol pôvodne pretiahnutejší, neskôr sa skrátil a priblížil iónskemu. Vyznačuje sa masívnosťou, iónsky je ľahší.
Riman Vitruvius opakoval po gréckych autoroch, že v dórskom stĺpe stelesnili architekti proporcionálnosť mužského tela a jeho silu, v iónskom ženskú štíhlosť a úhľadnosť. Dórsky a iónsky sloh považovali Gréci za rovnocenné, v obidvoch stavali na rovnakej technickej aj umeleckej úrovni. Počtom a časovým prvenstvom prevládajú medzi zachovanými chrámami dórske.
Grécki architekti si poradili s optickým klamom: objavili, že zmizne, ak sa stĺp uprostred rozšíri. Tak vznikla známa entasis.