Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Na Slovensku panuje obdivuhodná úcta k dvom byzantským Grékom - bratom Konštantínovi-Cyrilovi a Metodovi narodeným v Tesalonikách (Solún). V žiadnej inej, len slovenskej ústave sa spomínaju ich mená, deň sv. Cyrila a Metoda - 5. júl je štátnym sviatkom, bolo im u nás postavených množstvo pamätníkov, pomenované sú podľa nich rôzne inštitúcie, vrátane dvoch univerzít - v Trnave a Nitre.
Medzi zaujímavosti patrí veľký počet kostolov a chrámov, ktoré boli solúnským bratom u nás zasvätené. Najväčší boom výstavby kostolov zasvätených sv. Cyrilovi a Metodovi je na konci 20. storočia a začiatkom 21. storočia. Najväčší kostol sv. Cyrila a Metoda je v obci Terchová a je od slávneho architekta Milana M. Harminca. Najmenší gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda na Slovensku je v obci Seniakovce. Dvojpodlažný pravoslávny chrám Položenia rúcha Presvätej Bohorodičky a sv. Cyrila a Metoda v Stropkove. Chrám sv. Cyrila a Metoda je hore.
Jediný ekumenický kostol sv. Cyrila a Metoda z obce Malý Krtíš, okres Veľký Krtíš. Prvý kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi (v r. 1863) na území Slovenska z obce Selce v okrese Banská Bystrica.
Pravoslávna cirkev sa po udalostiach v Užhorode takmer na 250 rokov opäť vytráca z našich dejín. Prvotný impulz smerujúci k vytvoreniu pravoslávnej cirkevnej obce na našom území evidujeme až počiatkom 20. storočia a jeho pôvodcami boli americkí vysťahovalci - navrátilci, ktorí v Spojených štátoch amerických (ďalej len USA) zišli.
Vývoj Pravoslávnej Cirkvi v Uhorsku. Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Vieme, že v Uhorsku okrem Maďarov žili aj Slováci, Rusíni (Valasi), Rumuni, Srbi, Chorváti, Dalmatínci, Slavonci, Nemci, Gréci, neskôr za čias Rakúsko-Uhorska aj Poliaci a iní. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev.
Od 14. storočia Pravoslávie tu bolo zvlášť posilnené valašskou kolonizáciou. Valasi boli zväčša Slovania, ktorí po hrebeňoch Karpát prišli na Slovensko z územia dnešného Rumunska. Termín Rusín sa užíval nielen na označenie národnosti, ale aj pravoslávneho greko-východného vyznania. Vo východoslovenskom regióne, napríklad v hovorovej reči, stretávame ešte dodnes pomenovanie "Rusnak" na označenie ľudí patriacich k východnému obradu a to bez rozdielu národností. Podobne sviatky podľa juliánskeho kalendára sú nazývané "ruské sviatky". Častokrát bolo možné stretnúť aj termín "ruska vira", "ruskyj čelovik".
V 15. a 16. storočí pravoslávne chrámy nachádzame na Horehroní, Gemeri, v Honte. Napríklad na Muránskom hrade chrám svätého Nikolaja, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom, Polomka, Bacúch, Beňuš, Rejdová, Dobšiná, Vernár. V čase vpádu husitov, reformácie a protireformácie pravoslávni veriaci častokrát boli nazývaní staroverci.
Pod vplyvom invázie Turkov sa v roku 1690 patriarcha Pečský Arsenije III. (Crnojevič) presťahoval so štyridsaťtisíc pravoslávnymi Srbmi do Rakúsko-Uhorska. Z toho je vidno, že pravoslávni veriaci v Uhorsku, teda vrátane Slovenska, cirkevno-právne boli súčasťou Srbskej pravoslávnej cirkvi.
Arsenije III Crnojevic
Humenská grófka Anna Drugetová v snahe zlikvidovať Pravoslávie na území východného Slovenska a Zakarpatska zvolala na deň 24. apríla 1646 do svojho zámku v Užhorode vybraných duchovných zo svojho panstva. Bol tu prítomný aj jej brat egerský latinský biskup barón Juraj Jakušič de Orbova. Tu bola vyhlásená Užhorodská únia. Táto únia s Rímom potom dostala oficiálny názov Gréckokatolícka cirkev a bola postupne mocensky a násilne presadzovaná.
Hoci Pravoslávie administratívne bolo potláčané, v národe stále žilo. Veriaci ľud pri bohoslužbách používal pravoslávne bohoslužobné texty, ktoré vyjadrujú učenie pravoslávnej viery. Taktiež v bohoslužobných textoch bol vždy nazývaný pravoslávnym. Lásku k Pravoslávnej cirkvi a jej tradíciu vštepovali ľudu aj národní buditelia a osvetoví pracovníci A. Dobrjanskij, A. Duchnovič, A. Pavlovič, J. Stavrovskij-Popradov, A. Mitrak, A. Kralickyj, J. Fencik, J. Rakovskyj a ďalší.
Slovenskí národní buditelia koncom 19. a začiatkom 20. storočia mali čulé styky s českými národnými buditeľmi (napríklad Palacký, Rieger, Erben a ďalší) ako aj s Pravoslávnou besedou v Prahe založenou v roku 1903. Pravoslávne bohoslužby v Čechách sa začali konať ruskými duchovnými v chráme svätého Mikuláša v Prahe na Staromestskom námestí už v roku 1874 a v Mariánskych Lázních (chrám 1902).
Pravoslávny Chrám Svätých Cyrila a Metoda v Košiciach
Napriek klesajúcemu počtu veriacich v Európe, ako uviedla Pápežská ročenka 2018, kostoly v Košiciach sa naďalej stavajú. Medzi nimi je aj pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom. Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum. Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020. Pravoslávny chrám na ulici Československej armády funguje už päť rokov.
Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda v Košiciach
Ďalšie Významné Kostoly v Košiciach
Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:
- Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
- Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
- Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
- Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
- Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
- Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
- Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
- Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
- Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
- Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
- Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
- Kostol Svätej Rodiny (Furča)
- Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)
Konfesionálne Zloženie Košického Kraja
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regi...
Moskovský Kremeľ a Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Moskovské Červené námestie združuje viacero významných pamiatok v tomto meste. Nachádza sa tam tiež Kremeľ - domov ruských prezidentov. Kremeľ sa nachádza priamo v srdci Moskvy. Táto oblasť bola pôvodne osídlená Slovanmi, prvé písomné zmienky o osade na pôde súčasného komplexu sú z 5. storočia pred Kristom. Vznik prvej významnej stavby sa datuje do roku 1156. Vtedy tam dal Jurij Dolgorukij postaviť drevenú pevnosť, ktorá mala slúžiť na obranu tohto miesta pred nepriateľmi.
Od tej doby sa tam začalo postupne rozrastať prosperujúce mesto, ktorého vývoj zastavili nájazdy Mongolov. Keďže kvôli nim musela väčšina obyvateľov ujsť, Kremeľ zostal na istý čas opustený. V 14. storočí tam presťahovali centrum ortodoxnej cirkvi a v tom období vybudovali okolo komplexu múry, aby tak jednotlivé budovy izolovali od zvyšku mesta.
Toto opevnenie je v súčasnosti dlhé 2 kilometre a jeho steny sú vysoké od 5 do 17 metrov. Pozdĺž areálu je umiestnených niekoľko veží, ktoré slúžili pre vojakov, strážiacich Kremeľ pred nájazdmi nepriateľov. Tento komplex sa rozprestiera na ploche 27 hektárov a má tvar trojuholníka.
Najväčší rozmach zažil za éry panovníka Ivana III. Veľkého, ktorý chcel, aby sa Kremeľ vyrovnal Rímu. Túto metropolu pokladal za najväčšieho soka a trápilo ho, že jeho rodná krajina nemá také mesto, ktoré by mu mohlo konkurovať alebo ho dokonca predčilo. Z toho dôvodu sa rozhodol pri renováciách a stavbe nových budov angažovať talianskych architektov. Tí mali podľa neho najviac skúseností s tak rozsiahlymi projektmi a mohli mu splniť sen o veľkolepom sídle hodnom ruských panovníkov.
Keďže v Kremli žili viacerí panovníci, mali oň pravdaže záujem aj ich odporcovia. Kvôli tomu musel čeliť viacerým útokom. V 18. storočí ho na niekoľko rokov opustili a centrum moci sa presunulo do Petrohradu. Jeho slávu obnovila až Katarína II. Veľká a po jej rozhodnutí tam postavili aj prvý senát. Nasledujúce roky sa Kremeľ opäť stal dôležitou súčasťou dejín. Miloval ho aj Lenin, ktorému práve kvôli tomu po smrti postavili mauzóleum v blízkosti tejto stavby. Jeho ďalší nástupca Stalin už nebol týmto komplexom taký nadšený. Keďže bojoval voči všetkému, čo pripomínalo slávne časy cárov, rozhodol sa odtiaľ odstrániť všetky znaky ich vlády.
Moskovský kremeľ alebo Kremeľ (rus. кремль), je stredoveká mestská pevnosť v Moskve. Vonkajšie steny moskovského Kremľa sú z pálených tehál, sú vysoké 5 až 17 metrov, dlhé vyše 2 km a posilnené 20 vežami. Vnútri sa nachádzajú najvýznamnejšie ruské kostoly, napríklad chrám Nanebovzatia panny Márie z 15. storočia, „Blagoveščenskij sobor“ (chrám Zvestovania Panny Márie) a Archanjelský chrám (chrám Michala archanjela) s hrobkami cárov. Okrem týchto a ďalších kostolov sú v Kremli významné paláce, napríklad „Boľšoj Kremľovskij dvorec“, dokončený v roku 1849 a „Teriemskij dvorec“ so súkromnými komnatami cárov. V niekoľkých palácoch sú vystavené poklady ruskej ríše, zhromaždené v priebehu storočí.
Moskovský kremeľ
Prvé písomné doklady o použití slova kremeľ pre túto pevnosť sú z roku 1331. Prvé správy o kamenných stavbách v Kremli pochádzajú z prvej polovici 14. storočia, potom čo metropolita Peter presunul svoje sídlo z Kyjeva do Moskvy. V tomto období, na príkaz Ivana Kalitu, začali vznikať v Kremli viaceré chrámy, ako hlavný, v ktorom boli neskôr korunovaní ruskí cári, bol postavený Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Uspenskij sobor), po rusky Успенский собор, založený v roku 1327 a výrazne prestavaný a rekonštruovaný v 15. storočí.
Väčšina z týchto chrámov bola postavená v rusko-byzantskom architektonickom slohu (s jednou centrálnou a s niekoľkými po obvodoch rozmiestnenými zlatými kupolami) z vápenca. Ide hlavne o chrámy, ako napr. Archanjelský chrám, Chrám Zvestovania (Moskva), Chrám uloženia rúcha presvätej Bohorodičky, Zvonica Ivana Veľkého a iné sakrálne stavby. Z vápenca bol tiež postavený masívny kamenný obvodový múr, ktorý nahradil pôvodom drevený, za vlády Dmitrija Donského v rokoch 1366 - 1368. Tento múr mal chrániť Kremeľ pred nájazdmi Tatárov, predovšetkým chána Toktamysha.
Ivan III. si v roku 1475 po zjednotení Ruska uvedomil, že jeho sídlo, Kremeľ, nie je vhodné pre panovníka jeho rozmerov v takej podobe, ako sa nachádzal. V tejto dobe vápencové obvodové múry boli v rozpadávajúcom sa stave a aj ďalšie budovy bolo treba opraviť. Ruskí stavitelia, ktorých cár Ivan pozval, najprv dokázali opraviť múry, ale nedokázali si poradiť s projektom takých rozmerov, akým bola celková prestavba múrov alebo oprava chrámu Nanebovzatia, ich pokusy skončili iba zrútením niektorých chrámových stien.
V roku 1475 prišiel prvý taliansky architekt Aristotele Fioravanti, ktorého získal Ivan vďaka podpore metropolitu Filipa na rekonštrukcii chrámu Nanebovzatia. Na želanie Ivana bol vzorom tejto stavby chrám Nanebovzatia vo Vladimíre. Chrám je postavený v rusko-byzantskom slohu, podľa umiestnenej veľkej centrálnej zlatej kupoly a štyroch menších umiestnených v rohoch, Fioravanti zaviedol do stavebného postupu veľa inovačných prvkov. Medzi rokmi 1485 - 1516 prebiehala generálna prestavba pevnostných múrov talianskymi pevnostnými špecialistami, napríklad Pietro Antonio Solari, ktorý sa preslávil rekonštrukciou hlavnej vstupnej Spasskej veže Frolovskej veže v roku 1491, na základoch pôvodne postavenej Vasilijom Jermolinom. Táto prestavba prebiehala v duchu, v Taliansku už zastaraného pevnostného staviteľstva quattrocenta, pri ktorej bol vápenec nahradený pálenými tehlami a múry dostali výrazné cimburie v podobe lastovičích chvostov, ozdobné vežičky boli pridané až v 17. storočí.
Medzi najvýznamnejšie časti Kremľa patria:
- Zbrojnica - hlavnú časť výstavy tvorí múzeum zbraní, ale oveľa cennejšie sú iné vystavené exponáty. V tejto časti Kremľa totiž uvidíte aj vzácne korunovačné klenoty a dary, ktoré získali cári počas zahraničných návštev.
- Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky - ide o najstaršiu budovu v Moskve, ktorá mala po dlhé roky veľmi významnú pozíciu. Na tomto mieste korunovali nových cárov a zároveň tam našli miesto posledného odpočinku všetci dôležití predstavitelia mesta a krajiny. Chrám museli viackrát rekonštruovať. Tesne pred druhou prestavbou ho poškodilo zemetrasenie a všetky práce museli začať odznova.
- Archanjelský chrám - tento kostol je zasvätený archanjelovi Michalovi, ktorý bol patrónom ruských bojovníkov a panovníkov. V interiéri má bohaté zdobenie a nachádza sa tam mnoho vzácnych ikon. I keď tam v súčasnosti sídli múzeum, zároveň slúži aj ako svätostánok a svätia tam pravoslávne omše.
- Chrám zvestovania - zo začiatku to bola iba súkromná kaplnka, ktorú využívali cári. Tí tam mali všetky rodinné udalosti ako svadby, krsty a niektoré omše. Práve toto bol jeden z kostolov, ktorý Stalin zrušil.
- Chrám dvanástich apoštolov - táto budova pôvodne slúžila ako katedrála, potom sa z nej stalo múzeum umenia. Aj tento kostol uzavreli po boľševickej revolúcii.
- Zvonica Ivana Veľkého - jedna z budov je pomenovaná podľa Ivana III. Veľkého, ktorý túžil vybudovať z Kremľa jedno z najvýznamnejších miest na svete. Toho času to bola najvyššia stavba v Moskve.
- Veľký kremelský palác - patrí k mladším stavbám Kremľa. Pôvodne tam žili cári, potom tam vybudovali byty pre predstaviteľov štátnej správy a neskôr sa rozhodli opäť ho zmeniť na prezidentský palác.
Uspenskij sobor je veľkolepou stavbou svojej doby. Mal to byť symbol sily Ivana Veľkého, v chráme malo byť stelesnené právo na nezávislosť od Zlatej hordy (Mongolov a Tatárov) a mal tiež svedčiť o tom, že aj Rusi sú schopní veľkolepých architektonických diel a zároveň tak zvýšiť morálku vzoprenia sa výbojným Mongolom. Práve pod vedením Ivana Veľkého moskovské kniežatstvo prvýkrát v bitke pri rieke Ugra Mongolov porazilo.
Príbeh chrámu je každopádne zaujímavý. Rusi si ho nevedeli postaviť sami. Boli tu pokusy Krivcovova i Myškina. No neuspeli, pretože nepoužívali natoľko moderné staviteľské prvky ako v západnej Európe. Navyše, v roku 1474 na túto oblasť udrelo zemetrasenie a zničilo aj tie chabé rozostavané pokusy. A tak Ivan III. povolal architektov z Talianska - vtedajšiu absolútnu elitu v tomto odbore. Do Moskvy prišiel architekt Ridolfo Fioravanti, ktorý dal celú pôvodnú stavbu, či skôr ruinu strhnúť. Namiesto výkopovej jamy plnej sutín, použil dubové koly. Tým stavbe zabezpečil kvalitnejšie podložie a mohla byť tak vyššia. Vôbec prvýkrát boli vtedy v Rusku použité stĺpy s kruhovým pôdorysom, ale aj typické cibuľkovité kupoly na vežičkách.
Interiér je vyzdobený novšími maľbami, z tých pôvodných sa nezachovali žiadne. Dôvod? Časté požiare a následné rekonštrukcie. V kamenných kvádroch v interiéri, ktoré hneď upútajú vašu pozornosť sú pochovaní najvyšší cirkevní predstavitelia z čias cárskeho Ruska. Tento významný chrám nebol len symbolom sily a veľkosti ruského národa.
Archanjelský sobor je zasa chrámom, kde sa konali pohreby ruských panovníkov za éry, keď bolo hlavné mesto v Moskve. Uvidíte tu sarkofágy, tesne naukladané vedľa seba, všetky hroby panovníkov sú ozdobené dvojhlavou orlicou. To je symbol cára a ak ho má niekto na hrobe, znamená to, že aspoň na chvíľku zasadol na ruský trón. Interiér je inak celkovo veľmi tmavý a pochmúrny. Rovnako ako v každom pravoslávnom chráme, aj tu vás upúta ikonostas - drevená „brána“, symbolicky oddeľujúca kňaza od veriacich, niečo ako nebo a zem.
Uspenskij Sobor
V Kremli na Ivanovskom námestí nájdete aj Car-puška - obrovské bronzové delo, vyrobené v 16.storočí pre cára Fiodora I. S hmotnosťou takmer 40 ton, dĺžkou päť metrov a kalibrom 890 milimetrov sa radí k najväčším na svete. Legenda hovorí, že sa z neho nikdy nestrieľalo a nebolo reálne využité v boji. No keďže bolo vyrobené v dobe, kedy sa z každého vyrobeného kanónu muselo aspoň raz cvične vystreliť, najnovšie analýzy potvrdzujú, že sa z neho predsa len strieľalo.
Delo bolo istú dobu zapísané v Guinessovej knihe rekordov ako najväčšie na svete, no cez II. svetovú vojnu ho prekonala dvojica nemeckých kanónov Schwerer Gustav a Dora, ktoré vážili až 1 350 ton. Len o pár metrov ďalej je umiestnený obrovský zvon Car-kolokol, nazývaný tiež Veľký uspenský zvon, alebo cársky zvon. Je to najväčší zvon na svete, ktorý nikdy nezvonil. Celý váži viac ako dvesto ton, je z bronzu. Vznikol pod rukami Ivana Motorina a jeho syna Michaila Motorina. Mnohí nesprávne tvrdia, že tento zvon pukol už pri výrobe nesprávnym chladením. Nie je to pravda - praskol až o dva roky neskôr, keď v dielni vypukol požiar a príliš prudkým schladením to bronzový zvon nevydržal.
Jednou z ukážok nádhernej klasicistickej architektúry v rámci Kremľa je Senátny palác, ktorý sa uprostred celého komplexu vyníma. Jeho výstavba sa začala v 18. storočí, na príkaz Kataríny II. vybudovať nové vládne sídlo. Budova má reprezentovať ideály práva, zákonu, spravodlivosti. Dnes je sídlom ruského prezidenta, o čom svedčí aj štandarda ako symbol ruskej štátnosti, mávajúca na stožiari nad kupolou budovy.
Chrám Všetkých svätých na Kuliškach (rus. Првый храм построил владыка Москвы и победитель татарских орд Дмитрий Донской в память победы на Куликовском поле. Je to prvý chrám, ktorý bol postavený ako pamätník bojovej slávy ruských vojakov. Išlo o drevený chrám, ktorý niekoľkokrát vyhorel. Preto bol v rokoch 1687 až 1689 prestavaný v štýle moskovského baroka. Chrám bol v roku 1930 komunistami zatvorený a dlho chátral. V roku 1991 bol chrám po dlhých rokoch vrátený ruskej pravoslávnej cirkvi a opäť sa v ňom slúžia pravoslávne bohoslužby.
Chrám Všetkých svätých na Kuliškach
How the Moscow Kremlin’s Walls Turned Red
tags: #chram #zosnutia #bohorodicky #rusko