Vianoce sú sviatkami pokoja a radosti, ale čo ak sa táto idylka premení na nočnú moru? Hororový žáner ponúka aj vianočné variácie, a jedným z nich je film Čierne Vianoce (Black Christmas).
Snímka z roku 2019 je remakom hororu Boba Clarka zo 70. rokov. Tento film si netreba mýliť s tohtoročnou novinkou, ktorá s týmto filmom nemá spoločné azda nič, len tematiku Vianoc.
Čierne Vianoce opäť nachádzajú svoje postavy na internáte, pričom divácke sympatie si má získať prevažne ženská časť osadenstva s pár mužskými výnimkami.
Dej filmu
Študentka Riley (Imogen Poots) je po traumatickom zážitku zo stretnutia s opačným pohlavím vysadená na všetkých chlapov. Jej spolubývajúce na internáte ju v tom mohutne podporujú. Všetky sa tešia, ako si užijú vianočné sviatky v prázdnom vysokoškolskom internáte, z ktorého väčšina študentov odišla tráviť sviatky so svojimi rodinami. Dokonalú idylu plnú snehu a blikajúcich svetiel naruší séria textových správ, ktoré im začnú chodiť na mobily. Následne jedna z nich zmizne a ďalšiu zavraždí maskovaný útočník. Než si Reily a ostatné dievčatá uvedomia, že im všetkým ide o život, stratia akúkoľvek nádej na únik. Majú len dve možnosti - pasívne čakať, až si smrť príde aj pre ne, alebo sa postaviť na odpor.
Scenár Sophie Takal a April Wolfe divákovi predstaví krehkú hlavnú protagonistku Riley (Imogen Poots) a v náznakoch postupne dokresľuje snahu vyrovnať sa s traumatickým zážitkom, ktorý ju postretol pred tromi rokmi. Znásilnenie prezidentom študentského spolku Brianom (Ryan McIntyre), hoci od tej doby oficiálne riešené, zostalo nepotrestané.
Oficiálne odstránenie busty zakladateľa univerzity, protest proti nedostatočne rasovo a pohlavne diferencovanom výbere autorov na hodinách literatúry, či petícia za odvolanie misogynného profesora Glesona (Cary Elwes), tak na seba nenechajú dlho čakať. Jedna zo spolužiačok je (podľa vzoru originálu z roku 1974) nezvestnou a dievčatám začnú cez sociálne siete chodiť správy od niekoho tajomného, skrývajúceho sa za identitu dávno zosnulého zakladateľa univerzity. Akýkoľvek pokus zo strany protagonistky riešiť vzniknutú situáciu s ochrankou kampusu ju vystaví nedôvere. Reálna situácia už sama o sebe vygraduje v príbehu určitú mieru paranoje a napätého očakávania, nehovoriac už o tom, ako bezmocne sa Riley cíti po vlastnom traumatickom zážitku.
Feministický podtext a hororové klišé
Hoci ženské hrdinky v podstate v žánri hororu, prípadne v jeho slasherovom podžánri ako postavy dominujú, žáner tak od svojich počiatkov robil predovšetkým pre oslovenie mužského publika. Režisérka Sophia Takal však štandardný príbehový vzorec ozvláštňuje o výrazný feministický podtext. Tým tiež vyjadruje dosť nemilosrdnú kritiku žánru a tak trochu aj jeho skalného fanúšika.
Film sa síce svojím remeselným stvárnením napätých a násilných scén veľmi nelíši od toho, čo je možné v súčasnosti vidieť v iných jemu podobných, príbeh sa však zaoberá oveľa vážnejšími témami, než v žánri býva zvykom. Pričom akákoľvek snaha o zámerné odľahčenie je ignorovaná. Skoro sa zdá, akoby sa tvorcovia pokúšali v divákovi vyvolať vyčítavú otázku: Toto ťa naozaj baví?
Bez predsudkov ale nachádza aj medzi nimi sympatické postavy, rovnako tak negatívne charakterové črty, či zradné postoje u postáv ženských. Jeden hlasno vyjadrený názor je konfrontovaný tiež s protinázorom a film pár krát vykročí premýšľavejším smerom. Nie vždy sa však cesta hororu v obhajovaní dobrej myšlienky ukáže byť tou správnou voľbou.
Psychologický pohľad a #MeToo
Psychologický pohľad na hlavnú postavu je v podstate srdcom celého filmu, aj vďaka pôsobivému hereckému výkonu Imogen Poots. Žáner presahujúca a stále živá téma môže tak byť v bežných hororových scénach zbytočne obmedzovaná vo svojom výraze a neúmyselne zjednodušená.
Film na jednej strane oslavuje #MeToo a odvahu najmä k ženskému sebavyjadreniu, či snahu spojením viacerých obetí docieliť spravodlivosť. Konštatuje ale tiež aj kritický názor, že kampaň sa môže javiť občas až príliš štvavá. Vo vzduchu tiež visí varovný prst a otázka, kde je tá pomyselná hranica, za ktorou sa vyjadrenie obvinenia môže nechtiac obrátiť voči tomu, kto ho hlása?
V spolupráci so spolužiačkami, ktoré sa jej rozhodli z vlastnej iniciatívy pomôcť, dostala možnosť sa svojmu cieľu priblížiť. V tomto prípade film vníma podobné priateľské zomknutie pozitívne. Keď sa však okolo útočníka vytvorí oponujúce internátne bratstvo, miera zodpovednosti za akýkoľvek násilný čin, morálne princípy samé sa rozplynú.
| Informácie o filme |
|---|
| Réžia: Sophia Takal |
| Scenár: Sopnia Takal, April Wolfe |
| Hrajú: Imogen Poots, Cary Elwes, Lily Donoghue, Brittany O´Grady, Aleyse Shannon, Lucy Currey |
| Dĺžka: 98 minút |
| Premiéra v SR: 12. december |
Či už ste fanúšikom hororov alebo nie, Čierne Vianoce ponúkajú zaujímavý pohľad na žáner a jeho konfrontáciu so súčasnými spoločenskými témami. Film sa síce svojím remeselným stvárnením napätých a násilných scén veľmi nelíši od toho, čo je možné v súčasnosti vidieť v iných jemu podobných, príbeh sa však zaoberá oveľa vážnejšími témami, než v žánri býva zvykom.