Príbeh proroka Daniela v jame levovej

Biblia je plná príbehov o viere, skúškach a božskej intervencii. Jedným z fascinujúcich príbehov je aj stretnutie proroka Habakuka s Danielom v jame s levmi. Tento príbeh, ktorý nájdeme v Knihe Daniel, ilustruje Božiu moc a ochranu tých, ktorí mu dôverujú.

Daniel v jame levovej

Daniel v Babylone

Dnes spoznáme príbeh Daniela a jeho spoločníkov, ktorí boli odvlečení do cudziny, do Babylonu. Nevernosť Pánu Bohu priviedla malý štát Judsko k pádu. Zatiaľ čo proroci volali po obrátení, králi a ľud krajiny sa o to veľmi nezaujímali.

V treťom roku panovania júdskeho kráľa Joakima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a obliehal ho. Pán mu vydal do ruky júdskeho kráľa Joakima a čiastku náradia Božieho domu, odniesol ich do krajiny Senaár, do domu svojho boha; nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha. Vtedy povedal kráľ Asfenezovi, svojmu veliteľovi eunuchov, aby zo synov Izraela, z kráľovského potomstva a spomedzi vznešených, priviedol mladíkov, na ktorých niet nijakej chyby, pekného zovňajšku, vnímavých pre každú múdrosť, vystrojených znalosťami a chápavých na vedomosti, ktorí by boli schopní stáť v kráľovskom paláci; a aby ich naučil chaldejskému písmu a reči.

Kráľ im na každý deň pridelil z kráľovského pokrmu a z vína, ktoré jemu slúžilo za nápoj, aby ich tri roky vychovávali a po ich uplynutí mali stáť pred kráľovou tvárou. Spomedzi Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Veliteľ eunuchov im dal mená: Danielovi Baltazár, Ananiášovi Sidrach, Mízaelovi Misach a Azariášovi Abdenago. Daniel si však zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovým pokrmom ani vínom, ktoré píjal; prosil teda veliteľa eunuchov, aby sa nemusel poškvrniť. A Boh spôsobil, že Daniel našiel milosť a priazeň u veliteľa eunuchov.

Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen. A vo všetkých veciach, (kde bolo treba) múdreho dôvtipu, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, zistil, že sú desať ráz vyššie než všetci čarodeji a veštci, ktorí boli v celom jeho kráľovstve.

Daniel vysvetľuje kráľov sen

Jedného dňa mal kráľ sen. Daniel vysvetlil mnohé ďalšie z kráľových snov. Boh sedel na tróne ohnivých plameňov: jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna. Zrazu sa objavila tajomná postava ktosi ako Syn človeka. Prišla v oblakoch a potom bola predstavená Bohu, ktorý jej dal kráľovskú moc.

V druhom roku Nabuchodonozorovho panovania prisnil sa Nabuchodonozorovi sen. Vtom sa mu duch strhol a jeho sen bol preč. Vtedy kráľ rozkázal zavolať čarodejov, veštcov, snárov a Chaldejcov, aby vyložili kráľovi jeho sny. I dostavili sa pred kráľa. Kráľ im povedal: „Prisnil sa mi sen a duch sa mi trápi túžbou poznať ho.“

Nato Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači. Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto: Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude.

Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.

Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. Kráľ sa ozval a vravel Danielovi: „Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvá, keď si dokázal odhaliť toto tajomstvo.“ Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu mnoho veľkých darov a ustanovil ho za vládcu nad celou babylonskou provinciou a za hlavného náčelníka všetkých babylonských mudrcov.

Daniel v jame s levmi

Kráľovstvo dostal Dárius Médsky vo veku šesťdesiatich dvoch rokov. Dáriovi sa zapáčilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve. Nad nimi ustanovil troch náčelníkov - z ktorých jeden bol Daniel -, aby im satrapovia vydávali počet a aby kráľ neutrpel škodu.

Daniel prevýšil náčelníkov a satrapov, pretože mal vynikajúceho ducha, takže kráľ zamýšľal postaviť ho nad celé kráľovstvo. Preto náčelníci a satrapovia hľadali proti Danielovi zádrapku vo veci kráľovstva, no nevedeli nájsť nijakú zádrapku ani chybu, pretože bol verný a nijakej viny ani zádrapky na ňom nebolo. Vtedy tí mužovia povedali: „Nenájdeme na tomto Danielovi nijakú zádrapku, ak ju nenájdeme na ňom pre zákon jeho Boha.“

Preto sa náčelníci a satrapovia zišli ku kráľovi a hovorili mu: „Kráľ Dárius, ži naveky! Všetci náčelníci tvojho kráľovstva, kniežatá, satrapovia, radcovia a námestníci sa uzniesli, aby vyšlo kráľovské nariadenie a prísny príkaz, že každého, kto by za tridsať dní prosil niečo od akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy. Preto, kráľu, vydaj rozkaz a podpíš písmo, ktoré podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný, nebude možno pozmeniť.“ A tak kráľ Dárius podpísal písmo so zákazom.

Keď sa Daniel dozvedel, že spis je podpísaný, išiel domov - obloky hornej izby mal otvorené smerom k Jeruzalemu - a tri razy denne padal na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha tak, ako to robieval aj predtým. Vtom vtrhli tí mužovia a našli Daniela, ako sa modlí a prosí svojho Boha. Potom išli ku kráľovi a hovorili o kráľovskom zákaze: „Kráľu, nepodpísal si nariadenie, že každého, kto by za tridsať dní prosil akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy?“ Kráľ odpovedal: „To je isté slovo podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný.“ Nato hovorili kráľovi: „Daniel spomedzi júdskych zajatcov nedbá na teba, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, a tri razy denne sa modlí svoju modlitbu.“

Keď kráľ počul túto reč, veľmi sa zarmútil a zaumienil si, že Daniela zachráni. Až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu. Vtedy tí mužovia naliehali na kráľa a vraveli mu: „Vedz, kráľu, že u Médov a Peržanov je zákonom, že sa nesmie zmeniť nijaký zákaz alebo nariadenie, ktoré vydal kráľ!“ Nato kráľ vydal rozkaz, priviedli Daniela a hodili ho do levovej jamy. Kráľ povedal Danielovi: „Nech ťa vyslobodí tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš!“ I priniesli kameň a položili ho na otvor jamy; kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňmi svojich veľmožov, aby sa Danielovo položenie nezmenilo.

Potom kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil o hlade, pokrmy mu nedoniesli a spánok ho obchádzal. Preto kráľ za svitania, keď sa rozvidnievalo, vstal a náhlivo šiel k levovej jame. Ako sa blížil k jame, volal žalostným hlasom Daniela a vravel Danielovi: „Daniel, služobník živého Boha, vládal ťa tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš, zachrániť od levov?“ Daniel odpovedal kráľovi: „Kráľu, ži naveky! Môj Boh poslal svojho anjela a zavrel pysky levom, takže mi neublížili, lebo sa u neho zistila moja nevina; ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nič zlé.“

Vtedy sa mu kráľ veľmi zaradoval a rozkázal Daniela vytiahnuť z jamy. Vytiahli teda Daniela z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. Na kráľov rozkaz však priviedli mužov, čo ohovárali Daniela, a hodili do levovej jamy ich, ich deti a ich ženy a nedopadli ani na dno jamy, keď sa ich levy zmocnili a rozdrúzgali im kosti.

Potom kráľ Dárius napísal všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývali po celej zemi: „Váš pokoj nech vzrastá! Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa po celom vladárstve môjho kráľovstva trasú a boja pred Danielovým Bohom, lebo je to Boh živý a trvá naveky, jeho kráľovstvo nezahynie, jeho vladárstvo trvá do konca. On zachraňuje a vyslobodzuje, robí znamenia a zázraky na nebi i na zemi. On zachránil Daniela od levov.“ Danielovi sa však darilo aj za kraľovania Dária, aj za kraľovania Peržana Kýra.

V jame bolo sedem levov, ktorým dávali každý deň dve telá a dve ovce; ale v ten deň im ich nedali, aby zožrali Daniela. Prorok Habakuk sa nachádzal v tom čase v Judsku.

Habakuk a jeho poslanie

V Júdsku bol prorok Habakuk, ktorý navaril jedlo, nadrobil do vahančeka chleba a išiel na pole, aby to zaniesol žencom. Vtom riekol Habakukovi Pánov anjel: "Zanes obed, ktorý máš, do Babylonu Danielovi ktorý je v levovej jame!" Habakuk odpovedal: "Pane, Babylon som nevidel a jamu nepoznám. Nato ho Pánov anjel chytil za temä, niesol ho za vlasy a položil ho rýchlosťou svojho dychu nad levovú jamu.

Daniel vstal a jedol. Anjel však zaraz zaniesol Habakuka naspäť na jeho miesto. Na siedmy deň prišiel kráľ nariekať za Danielom. Priblížil sa k jame, pozrel dnu a hľa, Daniel sedel uprostred levov!

Božia ochrana a spravodlivosť

Vtedy kráľ zvolal veľkým hlasom: "Veľký si, Pane, Bože Danielov!" A vytiahol ho z levovej jamy. Tých však, čo chceli jeho záhubu, hodil do jamy a čoskoro ich pred ním zožrali.

Príbeh Daniela a Habakuka je silným svedectvom o tom, že Boh nikdy neopustí tých, ktorí mu dôverujú. Aj v najťažších situáciách môže Boh zasiahnuť a zachrániť svojich verných služobníkov.

Zuzana

Príbeh Zuzany sa odohráva v Babylone, kde žil muž menom Joakim, ktorý si vzal za manželku Helkiášovu dcéru Zuzanu. Zuzana bola veľmi pekná a bohabojná, a jej rodičia ju vychovávali podľa Mojžišovho zákona. Joakim bol bohatý a vážený, a v jeho dome sa schádzali Židia. Dvaja starci boli ustanovení za sudcov z ľudu a zdržiavali sa v Joakimovom dome, kde k nim prichádzali ľudia s rôznymi spormi.

Keď potom ľud cez poludnie odchádzal, vošla Zuzana prechádzať sa do záhrady svojho muža. Starci ju každý deň videli vchádzať a prechádzať sa, i zahoreli žiadostivosťou k nej. Rozvrátili si myseľ, odvrátili si oči, že nevideli nebo, a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky. Oboch teda zranila láska k nej, ale svoj bôľ si vzájomne neprezradili, lebo sa hanbili prezradiť svoju žiadosť, že sa chcú s ňou stretnúť, iba zo dňa na deň žiadostivejšie sa usilovali vidieť ju. I hovorili si: "Poďme domov, je čas obeda!" A keď vyšli, vzdialili sa od seba.

Ako striehli na príhodný deň, vošla raz - ako včera i predvčerom - len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať; bola totiž horúčosť. A nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktorí sa schovali a pozorovali ju. I povedala slúžkam: "Doneste mi olej a masti, ale dvere zatvorte, okúpem sa." Urobili podľa rozkazu, zatvorili dvere záhrady a zadnými dvierkami odišli doniesť, čo rozkázala; nevedeli, že sú dnu schovaní starci. Keď však slúžky odišli, dvaja starci vstali, pribehli k nej a vraveli.

"Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my sme žiadostiví po tebe, nuž pristaň a oddaj sa nám! Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík, a preto si poslala slúžky preč." Zuzana zakvílila a povedala: "úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám! Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk, než zhrešiť pred Pánovou tvárou." Vtom Zuzana zvolala veľkým hlasom, ale zvolali proti nej aj starci.

Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, i zvolal veľkým hlasom: "Ja som čistý od krvi tejto (ženy)." Všetok ľud sa obrátil k nemu so slovami: "Čo je to za reč, čo hovoríš?" On si stal doprostred nich a povedal: "Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez stopovania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela! Obnovte súd, pretože falošne svedčili proti nej!"

Ľud sa v náhlosti vrátil a starší mu povedali: "Poď, sadni si medzi nás, pretože ti Boh dal vážnosť starca!" Nato im Daniel povedal: "Oddeľte ich ďaleko od seba, ja ich rozsúdim!" Keď ich teda od seba oddelili, zavolal jedného z nich a povedal mu: "Ty, čo si zostarel v zločinných dňoch, teraz došli tvoje hriechy, ktoré si predtým páchal, keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, utláčal nevinných a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: “Nevinného a spravodlivého nezabiješ!” Nuž teraz, ak si ju videl, povedz, pod akým stromom si ich videl zhovárať sa?" Ten odpovedal: "Pod lentyškom."

Nato Daniel povedal: "Krásne si luhal proti vlastnej hlave; hľa, Boží anjel dostal od Boha výrok a rozsekne ťa na dvoje." Keď ho odviedli, rozkázal, aby prišiel druhý; i povedal mu: "Semä kanaánske, a nie júdske, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dali s vami do reči; Júdova dcéra však nestrpela vašu neprávosť. Teraz mi teda povedz, pod akým stromom si ich dochytil zhovárať sa?" On povedal: "Pod dubom."

Daniel mu však odpovedal: "Krásne si luhal aj ty proti vlastnej hlave. Boží anjel totiž čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás." Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. I pozdvihli sa proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že vydali falošné svedectvo, a naložili s nimi, ako oni zločinne nakladali so svojím blížnym; aby sa všetko konalo podľa Mojžišovho zákona, usmrtili ich a nevinná krv sa v ten deň zachránila.

Bél a drak

Daniel bol kráľovým hosťom. Babylonci mali modlu, ktorá sa volala Bél a každý deň jej venovali múku, ovce a víno. Aj kráľ sa jej chodil každý deň klaňať. Kráľ hovoril Danielovi, že Bél je živý Boh, keď toľko jedla poje, no Daniel ho vysmial, že je len z blata a ešte nejedol.

Nato sa kráľ nazlostil a povedal sedemdesiatim kňazom, ktorí slúžili Bélovi, že ak mu nedokážu, že to všetko poje Bál, tak zomrú a ak áno, tak zomrie Daniel. Bélovi kňazi povedali, aby kráľ predložil pokrmy a keď vyjdú nech zapečatí svojim prsteňom dvere. Nerobili si starosti, lebo pod stolom urobili tajný vchod. Kráľ predložil pokrmy, Danielovi sluhovia posypali na podlahu popol a potom zapečatil dvere. V noci, ako obyčajne, prišli kňazi a ich ženy a deti a všetko pojedli a popili. Ráno našli neporušenú pečať, tak otvorili dvere a kráľ zvolal: „Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu“, no Daniel sa smial a ukázal mu na podlahe stopy. Nato ich dal kráľ pozabíjať a Daniel zrútil Béla aj s chrámom.

Babylónci ctili veľkého draka a kráľ kázal Danielovi, aby sa mu tiež klaňal, no Daniel odmietol, že on sa bude klaňať jedine svojmu živému Bohu. Daniel vyzval kráľa, aby ho zmocnil, že porazí draka bez meča. Vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu a narobil bochníky, ktoré dal zjesť drakovi a nato ho roztrhlo. Keď to videli babylonci, rozhnevali sa a naliehali na kráľa, aby im vydal Daniela. Oni ho hodili do jamy so siedmimi hladnými levmi, kde bol 6 dní.

Záver

Príbeh proroka Daniela je inšpiráciou pre všetkých, ktorí čelia ťažkým skúškam. Jeho viera a odvaha sú príkladom toho, ako sa dá obstáť v nepriaznivých situáciách a zostať verný Bohu. Aj v dnešnej dobe môže tento príbeh povzbudiť a posilniť vieru v božiu ochranu.

tags: #prorok #ktory #prezil #v #je #levovej