Konfesionalita je súbor náboženských znakov a miera ich prežívania. Niektoré z nich sú manifestné - viditeľné už na prvý pohľad, reprezentujú konkrétne náboženstvo jednotlivca aj spoločenstva. Napríklad kostol, modlitby, náboženské knihy, rituály - služby Božie, omša, krst, konfirmácia, pohreb, či sobáš, ale aj jednoduchá autoidentifikácia - konštatovanie - „som evanjelik“, „som katolík“.
Na základe týchto znakov každý vie okamžite určiť náboženstvo človeka aj komunity. Iné náboženské znaky sú latentné- skryté a možno ich identifikovať, alebo dedukovať na základe najrôznejších aktivít, úkonov, výroby, či dokonca myslenia a mentality (napríklad náboženské prvky zariadenia interiéru, farebnosť odevu, obradová strava, slávenie sviatkov, prezentovanie niektorých vlastností človeka ako cností, alebo celý hodnotový systém). Náboženské znaky sú často zakódované, čitateľné len „medzi riadkami“.
Niekedy sú skryté len cudzím, inokedy aj samotným nositeľom. Ich funkcia môže byť úplne iná, akoby s náboženstvom nemali nič spoločné. No po hlbšej analýze sa náboženská proveniencia, či vplyv, môžu objaviť. Ak je priebeh najvýznamnejších sviatkov v roku, alebo momentov v živote členov rodiny/spoločenstva tradičný, obsahuje množstvo prvkov náboženstva aj v takýchto rodinách.
Konfesionalita je veľmi dôležitou charakteristikou všetkých slovenských dolnozemských komunít. V každej dedine, spoločenstve môže byť iná, navyše, mení sa aj v čase. Niektoré lokality sa hrdo prezentujú ako komunity s intenzívnym náboženským životom, mnohými cirkevnými aktivitami, osobnosťami, angažovanosťou viacerých obyvateľov, cirkevnými spolkami. Zvyknú to o nich hovoriť aj „tí druhí“.
Deti a mládež sa stretávajú na fare počas prípravy vianočného programu, pred konfirmáciou, no aj častejšie - týždenne, alebo nepravidelne, kedy podľa potreby využívajú priestory a vybavenie fary (klubovňu, počítač, internet, dvor, na ktorom je zriadené detské ihrisko, parkovú úpravu okolo kostola a pod.). V takýchto komunitách sa aj na službách Božích zvyčajne zúčastňuje väčšia časť komunity. Spravidla v rámci intenzívnych medzilokálnych kontaktov sa veriaci stretávajú s členmi iných cirkevných zborov, deti navštevujú spoločné letné tábory organizované alebo spoluorganizované cirkvou, mládež má možnosť na náboženských podujatiach spoznať rovesníkov z iných slovenských dedín.
Nie všetky slovenské dediny a ich spoločenstvá majú konfesionalitu rovnakú. Z rôznych dôvodov môže byť slabšia, alebo silnejšia. Intenzívnejšia je v prípade, ak je komunita homogénna, endogamná a súdržná. Silné spoločenské a rodinné väzby, dnes viac prítomné v dedinskom ako v mestskom prostredí, pôsobia na život človeka stabilizujúco, konformita a tradicionalizmus konfesionalitu udržiavajú, alebo zvyšujú.
Postavenie a význam cirkvi v konkrétnych komunitách z veľkej miery predstavuje a v ešte väčšej miere vytvára kňaz. V rámci náboženského spoločenstva je realizátorom najvýznamnejších a pravidelných náboženských ceremónií a administratívno-organizačného života, ale aj psychologickou, spoločenskou, morálnou a vzdelávacou autoritou. Kňaz je reprezentantom celej náboženskej komunity.
Náboženstvo síce poskytuje veriacim návod na život, no práve kňaz ho interpretuje a uvádza do skutočného života. Oficiálne, alebo aj neoficiálne je účastný pri riešení dôležitých otázok komunitného, niekedy aj politického života. I napriek inštitucionálnej autorite, ktorú má z moci svojho úradu, sú veľmi dôležité jeho osobnostné dispozície a kvality. V prípade ich optimálnej kombinácie zvyčajne veľmi efektívne vplýva na rozvoj náboženského aj kultúrno-spoločenského a národnostného života obce.
Pár týždňov či mesiacov po pôrode dávajú veriaci rodičia svoje dieťa pokrstiť v kostole. Krst je uvedením dieťaťa do spoločenstva veriacich a je sviatosťou, pri ktorej sa bábätko stáva Božím dieťaťom.
Katolícky krst
Na vybavenie katolíckeho krstu je potrebné zistiť si úradné hodiny vo farnosti, v ktorej bude dieťa krstené a navštíviť daného správcu farnosti. O krst bábätka by mali vždy žiadať rodičia dieťaťa, prípadne jeden z nich. Kňaz, ktorý bude dieťa krstiť, dohodne termín a zapíše informácie z rodného listu dieťaťa, ktorý rodičia priniesli. Potrebné sú tiež krstné listy krstných rodičov a potvrdenie, že absolvovali birmovku. Dohodne sa termín predkrstnej náuky, na ktorú majú prísť krstní rodičia aj rodičia.
Prvé stretnutie s kňazom si môžu rodičia dohodnúť už pred pôrodom, aby mamička mohla dostať požehnanie pred pôrodom. Jedným z problémov, ktoré pri krste môžu nastať, je situácia, že rodičia dieťaťa nie sú sobášení v kostole a obávajú sa, či im kňaz pokrstenie dieťaťa neodmietne. Väčšina kňazov povzbudí rodičov k tomu, aby porozmýšľali nad svadbou, ak chcú svoje dieťa viesť vo viere a ísť mu príkladom.
Samozrejme, ak existuje vážna prekážka, ktorá rodičom neumožňuje vziať sa cirkevne (napr. jeden z rodičov bol v minulosti sobášený v kostole s iným partnerom a toto manželstvo pred Cirkvou stále trvá), nemal by byť dôvod takýmto rodičom pokrstenie dieťaťa odmietnuť. Nevyhnutnou podmienkou je, aby budúci krstní rodičia boli pobirmovaní kresťania, ktorí žijú aktívne svoju vieru, chodia pravidelne do kostola, sú cirkevne zosobášení (alebo ak sú slobodní, tak žijú podľa zásad viery).
Ak rodičia chcú iba krst a oni sami ani potenciálni krstní rodičia poďla viery nežijú, odporúča sa krst odložiť na neskôr, kým sa nevytvoria podmienky na to, aby krst dieťatka mohol byť rozvinutý aj v následnej kresťanskej výchove.
Krstní rodičia
Krstným rodičom môže byť jedna alebo dve osoby - muž a žena (manželský pár alebo aj dve rôzne osoby), ktoré prijímajú zodpovednosť za výchovu dieťaťa v kresťanskom duchu. Výnimočne môže byť pri krste aj tzv. svedok krstu - je to ďalšia osoba, okrem krstných rodičov, ktorú by si rodičia priali ako krstnú mamu či otca, no nespĺňa uvedené podmienky pre krstného rodiča.
Čo je potrebné priniesť na krst?
Dieťatko sa zvykne nosiť na krst v bielej perinke. Ak je väčšie, tak perinku nahradí slávnostné oblečenie v bielej farbe, prípadne spoločenské detské oblečenie, ktoré sa dá kúpiť alebo aj požičať. Biela je typická pre krst, pretože symbolizuje odpustenie hriechov.
Na krst je potrebné priniesť krstnú sviečku a košieľku, ktoré po dohode s rodičmi väčšinou zabezpečujú krstní rodičia. Dlhú úzku bielu zdobenú sviečku na krst je možné zohnať v predajniach s náboženskou literatúrou, v požičovniach detských spoločenských šiat, galantériách, či obchodoch s kojeneckým tovarom alebo cez internet. To platí aj o krstnej košieľke, na ktorú sa dáva vyšiť meno dieťatka, dátum narodenia a najmä dátum krstu. Vyšitie však nie je povinné. Krstná košieľka býva univerzálnej veľkosti, pretože dieťatku sa na krst neoblieka, iba sa naň priloží.
Za krst sa kňazom neplatí žiadna vopred určená suma, ale zvykne sa dávať príspevok na kostol. V niektorých regiónoch je tradíciou, že krstná mama zabezpečuje tortu na krstiny.
| Vec | Zabezpečuje | Poznámka |
|---|---|---|
| Biela perinka/oblečenie | Rodičia | Symbolizuje odpustenie hriechov |
| Krstná sviečka | Krstní rodičia | Možno zakúpiť v náboženských obchodoch |
| Krstná košieľka | Krstní rodičia | Možnosť vyšitia mena a dátumu |
| Príspevok na kostol | Rodičia | Dobrovoľný príspevok |
| Torta | Krstná mama | (v niektorých regiónoch) |
Samotný krstný obrad trvá približne 30 minút. Rodičia by sa mali do neho aktívne zapájať tým, že odpovedajú na otázky kňaza, napr.: "Aké meno dávate svojmu dieťaťu?," "Čo žiadate od Cirkvi pre svoje dieťa?" (krst) a pod.
Obrad krstu v kostole
Priebeh krstu
- čítanie Božieho slova
- zrieknutie sa zlého ducha a vyznanie viery - kňaz číta, rodičia a krstní odpovedajú "Zriekam" a "Verím"
- samotný obrad, pri ktorom dieťa dostane na hruď pomazanie olejom a je pokrstené vyliatím svätenej vody na hlavičku a slovami "Ja ťa krstím v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého."
- požehnanie dieťaťa i rodičov a krstných rodičov
U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek.
Často sa vyskytuje otázka, ako to je s deťmi, ktoré zomreli skôr, ako boli pokrstené. Vášmu dieťaťu dal život Boh. Chcel, aby bolo, žilo. Má ho rád. Krstom zverujete svoje dieťa do zvláštnej Božej starostlivosti a ochrany, získava vyšší, Boží život. Preto sa krstu hovorí znovuzrodenie z vody a z Ducha Svätého.
Ale ako si predstaviť, čo to prinesie pre život vášho dieťaťa? Aj pokrstený človek, i vaše dieťa, zažije vo svojom živote ťažké chvíle, starosti, úzkosti, hriech, chorobu a smrť, ako každý iný. Ale pokrstený na to nikdy nie je sám. Kresťan vie, že je s ním Božia ruka, ktorá ho povedie.
Krstom sa životné trampoty vášho dieťaťa stanú akoby pôrodnými bolesťami života nového, života večného v náručí Božom. Novým narodením v krste sa dieťa stáva údom (členom) Kristovej cirkvi, bude žiť v Kristovi. Taktiež sa stáva novým stvorením, prijíma Božie synovstvo.
Rodičia majú vybrať krstných rodičov, ktorí musia spĺňať tieto podmienky. Rodný list dieťaťa. Cirkevný sobášny list rodičov. Krstní rodičia, preberajú povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa.
Ak rodičia nemajú cirkevný sobáš, potom predložia okrem rodného listu dieťaťa aj krstné listy rodičov dieťaťa a krstné listy krstných rodičov. Krstných rodičov je vhodné, ak birmovným rodičom je krstný rodič, tým sa vyjadruje aj súvis medzi krstom a birmovaním.
Stanú sa teda viac ako len svedkovia krstného aktu. Má prijaté všetky iniciačné sviatosti, t.j. krst, sv. Krstní rodičia majú byť dobrými priateľmi vašich detí, ich staršími kamarátmi. Koľko starostí robí rodičom, s kým sa ich deti kamarátia, aby neupadli do zlej spoločnosti. V krstných rodičoch im môžete už dopredu zaistiť dvoch dobrých kamarátov.
Rímskokatolícka cirkev je integrálnou súčasťou Katolíckej cirkvi, ktorej strediskom je Rím, Vatikán, kde sídli pápež, jej viditeľná hlava. Historické fakty západného i východného filozofického smeru viedli náš ľud k jednote a k príslušnosti k Svätej stolici. Sú to korene, z ktorých žije Cirkev na Slovensku a s ktorými je prepojená i staroturanská farnosť.
V Starej Turej priamo v obci z iniciatívy zemepána Juraja Erdödyho v roku 1748 bol vybudovaný chrám Panny Márie Nanebovzatej. Barokový rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej je jednoloďová stavba s vtiahnutými piliermi s toskánskymi pilastrami. Svätyňa má segmentový uzáver. Interiér je značne vysoký a rozľahlý, má dve časti - presbytérium a svätyňu, ktoré sú od seba oddelené kamenným umelecky tesaným zábradlím.
Hlavný oltár tvorí štuková stĺpová architektúra s baldachýnom a rokokovým ornamentom. Pod klenbou je alegória Najsvätejšej Trojice s oblakmi a anjelmi. Po stranách sú drevené sochy svätého Petra a Pavla v životnej veľkosti. Bočné oltáre s obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa pochádzajú z 18. storočia. Sú ozdobené krútenými piastrami a štítom.
Tu sa nachádza aj umelecky kovaný svietnik na veľkonočnú sviecu paškál - dar richtára obce z roku 1816. Umeleckú hodnotu má aj kazateľnica so sochou sv. Michala archanjela ako i rokoková kamenná krstiteľnica v severnej stene lode kostola s reliéfom „Krst Ježiša Krista" v alabastrovom prevedení. Umelecky vyrezávané drevené kostolné lavice pochádzajú z 18. stor.
Fresková maľba na klenbe, znázorňujúca biblické výjavy je z druhej polovice 18. storočia (reštaurovaná v 20. stor.). Na klenbe je výrazný triumfálny oblúk, v ktorom sa nachádza heslo farnosti „Nanebovzatá veď nás k pokániu a k viere v evanjelium" a latinský text, v ktorom je ukrytý chronogram založenia chrámu 1748.
Rozmery kostola sú 37 x 12 m. V priečelí je 30 m vysoká veža ukončená barokovou medenou kupolou a dvojramenným krížom. V areáli kostola sa nachádzajú sochy svätcov. Najstarším je súsošie sv. Jána a Pavla za apsidou kostola.
Záverom, krst v rímskokatolíckom kostole je významný obrad, ktorý má hlboké duchovné korene a tradície. Je dôležité, aby sa rodičia a krstní rodičia na tento obrad dôkladne pripravili a pochopili jeho význam.
tags: #krst #v #rimokatolickom #kostole