V priebehu liturgického roka Cirkev slávi Kristove tajomstvá a sprítomňuje ich, aby veriaci ľud z nich čerpal spásonosnú milosť. Liturgický rok nazývame aj cirkevným rokom.
Začiatok cirkevného roka východnej cirkvi je stanovený na 1. september. Otcovia Nicejského snemu v roku 325 prijali deň 1. september na začiatok cirkevného roka a tak ostal východnej cirkvi až dodnes.
Na začiatku nového liturgického roka modlíme sa slovami tropara z 1. septembra: „Pán všetkého stvorenia, zo svojej moci si ustanovil obdobia i roky. Vo svojej dobrote žehnaj i tento rok. Udeľ pokoj našej vlasti i nášmu mestu (našej obci).
Schéma cirkevného roka vo východnej cirkvi
Význam slova "Indikt"
Slovo „indikt“ pochádza z latinského slova „indictio“ a doslovne znamená: ohlásenie, určiť cenu, odhadnúť. Tak sa nazýval výnos rímskych cisárov, ktorý nariaďoval každých päť rokov uskutočniť súpis a ohodnotenie pozemkov vo vlastníctve občanov. Postupne slovo „indikt“ nadobudlo význam pre celý pätnásťročný cyklus, ale bol aj označením pre jeho prvý deň.
Prvým dňom indiktu bol najprv 23. september - deň narodenín cisára Augusta. Od čias cisára Konštantína Veľkého (306-337) začiatok indiktu bol preložený na 1. september. Indikt, o ktorom hovoríme má ináč aj názov „byzantský“ alebo „konštantínopolský“, alebo je pomenovaný podľa mena cisára, ktorý začiatok určil na prvý september - „Indikt Konštantínov“.
Pôstne obdobia
V cirkevnom roku Gréckokatolíckej cirkvi sa nachádzajú aj obdobia pôstu, ktoré majú veriacich pripraviť na veľké sviatky.
Filipovka
Dňa 15. 11. sa začína pre gréckokatolíkov pôst pred sviatkami Narodenia Pána, pred Vianocami, ktorý sa nazýva Filipovka. Názov “Filipovka” sa nazýva preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa, ktorý pripadá kalendárne na 14. novembra.
Cieľom Filipovky, tohto štyridsaťdňového pôstu, je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a sviatkov Bohozjavenia Pána (Troch kráľov). V tejto súvislosti gréckokatolícka cirkev si naďalej zachovala toto takmer šesťtýždňové (15. 11. - 24. 12.) prípravné duchovno-pôstné obdobie pred Vianocami.
Ikona Narodenia Pána
Pristupujme častejšie v tomto období k sviatosti pokánia - sv. spovedi.
Veľký pôst
Už niekoľko týždňov pred samotným začiatkom Veľkého pôstu Cirkev oznamuje jeho príchod a pozýva nás do obdobia predpôstnej prípravy. Cieľom predpôstneho obdobia je obnoviť vzťah človeka k Bohu a takto mať čo najväčší duchovný osoh z pôstu. Príkladmi zo Sv. písma, ktoré Cirkev po tieto dni veriacim predkladá, sa má veriaci človek povzbudiť na pravú modlitbu, kajúcnosť a hlbokú ľútosť nad hriechmi. Taktiež nadobudnúť správny postoj k Bohu, v ktorom má vidieť milosrdného Otca, ale aj spravodlivého sudcu.
V byzantskej tradícii obdobie desiatich týždňov, ktoré predchádzajú Paschu, nazývame Triodion - názov označuje tri biblické ódy, ktoré sa spievajú na utierni - a obsahuje predpôstne a pôstne obdobie. Skutočný a vlastný Veľký pôst má štyridsať dní - od pondelka prvého týždňa až do piatku pred Kvetnou nedeľou (Nedeľou paliem) - a rozvíja týždne od pondelka do nedele, ponúkajúc týždennú cestu v ústrety nedeli, tak ako sám Veľký pôst je cestou k Pasche.
V štyroch nedeliach predpôstného obdobia nachádzame veľké témy, ktoré poznačia priebeh Veľkej štyridsiatnice: pokora (Nedeľa mýtnika a farizeja); návrat k milosrdnému Bohu (Nedeľa márnotratného syna); posledný súd (Mäsopôstná nedeľa - o Kristovom súde), odpustenie (Syropôstna nedeľa - o vyhnaní prarodičov z raja).
Veľký pôst trvá štyridsať dní, má päť nedieľ. V každej z nich vidíme dvojaký aspekt: na jednej strane biblické čítania, ktoré pripravujú na krst, na druhej strane historické a hagiografické aspekty.
Liturgia vopred posvätených darov
Charakteristickou bohoslužbou pôstneho obdobia je Liturgia vopred posvätených darov. Ako už naznačuje samotné pomenovanie liturgie, tá sa odlišuje od liturgie svätého Jána Zlatoústeho a liturgie svätého Bazila Veľkého tým, že sa na nej podávajú sväté dary premenené predtým. Preto na tejto liturgii nie je proskomídia a ani samotné premenenie.
Vznik tejto bohoslužby v rámci Veľkého pôstu určil podľa slov Teodora Studitu, jej veľmi trúchlivý a smútočný charakter. Prvou časťou tejto bohoslužby je večiereň, až po tzv. Veľký prokimen, ktorý je typickým prvkom tejto liturgie. Potom bohoslužba pokračuje vlastnou časťou s predpísanými modlitbami, poklonami Eucharistii, prenesením vopred posvätených darov, obradom rozdávania svätého prijímania a záverečnými modlitbami.
Významné sviatky
Nanebovzatie preblahoslavenej Panny Márie
Vo štvrtok 15. augusta slávi Katolícka cirkev prikázaný sviatok Nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie. Podľa tradície z poapoštolského obdobia Panna Mária nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Jej hrob našli prázdny.
Už prví kresťania vyznávali vieru v Máriino nanebovzatie. Nikdy sa nehovorilo o relikviách, pozostatkoch jej tela. V Jeruzaleme na vrchu Sion je Chrám usnutia Panny Márie. Podľa tradície na tomto mieste bol dom, v ktorom žila aj dokončila svoj pozemský život Panna Mária. Pochovaná bola v údolí Cedron a nad jej hrobom stojí Bazilika Nanebovzatia. Hrob je prázdny, otvorený, lebo Mária bola vzatá do neba.
Pápež Pius XII. dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Urobil tak 1. novembra 1950 konštitúciou Munificentissimus Deus.
Počatie Presvätej Bohorodičky svätou Annou
O počatí Presvätej Bohorodičky svätou Annou evanjeliá nič nehovoria. Udalosť počatia opisuje apokryfné Jakubovo protoevanjelium: „V mestečku Nazaret žili zbožní, chudobní manželia Joachim a Anna, ktorí pochádzali z Dávidovho rodu. Boli starí a nemali deti. To sa v tej dobe chápalo ako Boží trest za hriechy. Manželia sa preto vrúcne modlili k Bohu, aby im požehnal dieťa. Sľúbili, že ho dajú na výchovu do chrámu. Ich prosby boli vyslyšané.
Na rozdiel od Krista, však bola Panna Mária prirodzene počatá manželským splynutím Joachima a Anny. Boh požehnal ich manželskú lásku a naplnil ju darom, t.j. nepoškvrnenou dcérou, ktorej sa nedotkol tzv. dedičný hriech.
Prvé zmienky o tomto sviatku pochádzajú z 5. storočia, v typikone sv. Sávu, avšak jeho rozvoj a rozšírenie sa datuje až v 8. storočí.
Druhý vatikánsky koncil (1962-1965) vyhlásenie pápeža Pia IX. Zjednodušil do tejto definície: „Mária bola od prvej chvíle svojho počatia obdarovaná krásou celkom výnimočnej svätosti.“
tags: #cirkevny #rok #greckokatolicka #cirkev