Čistota vo vzťahu: Názory evanjelickej cirkvi

Ako kresťania sme súčasťou Cirkvi, Kristovej nevesty. To však neznamená, že sme prestali byť súčasťou tohto sveta. Sme štátnymi príslušníkmi, súčasťou spoločnosti a politickej situácie, týka sa nás všetko, čo sa deje vo svete, či už dobré, alebo zlé. Ako sa staviame k novodobým problémom? Poznať na našom presvedčení a správaní, že sme Božími deťmi? Snažíme sa zanechať tento svet o niečo lepším než bol, keď sme naň prišli?

Viera a spoločnosť

Ovládajú nás masmédiá? Rozprávate často o tom, čo ste počuli alebo videli? Ste ľahko ovplyvniteľní verejnou mienkou? Overujete si informácie z viacerých zdrojov? Ponúkame vám návod, ako sa naučiť žiť s médiami. Je nevyhnutné zakomponovať tieto objavy do filozofických koncepcií už na začiatku tretieho tisícročia. Svedomie je pri orientácii v mediálnom svete kľúčová. Je dôležité vedieť, ako filtrovať posolstvá mediálneho sveta a ako ich porovnávať so skutočnými hodnotami.

Osobný život a rozhodnutia

Každý túži byť niekým hlboko milovaný a Rebecca St. James nie je výnimkou, o čom svedčí aj jej pesnička „Čakaj na mňa.“ Rebecca zdieľa rovnaké túžby ako ostatní mladí ľudia a jednou z nich je aj zostať čistý až do manželstva, čo v dnešnej dobe už nie je bežné. Použitím Svätého Písma, pop kultúry a vlastných skúseností ako referenčný bod, autorka v knihe Čekej na mě vytvára relevantný a atraktívny obraz hodnoty čakania. Ale rovnako súcití s tými, ktorí urobili chyby a odhaľuje milosť a uzdravenie, ktoré prináša Boh.

Je zbytočné dívať sa na svet očami sveta. Treba sa naň pozrieť očami jeho Tvorcu, ale predovšetkým očami jeho Záchrancu, ktorý nám k tomu dáva svojho Ducha. On jediný má moc spútať zlo. Keď sa mu v plnosti otvoríme, aj my zažijeme na sebe túto moc. Práve dnes, kedy už ignorancia kresťanstva dosiahla vrchol a už prehojne prináša aj ovocie terorizmu a strachu, je táto téma nanajvýš aktuálna. Niet totiž inej možnosti, než návrat k viere, lebo vo viere je moc Ducha, ktorú svet nepozná. Bez Ducha je aj hlásanie dobra, pravdy a lásky len bohapustou ideológiou a neuskutočniteľnou utópiou.

Celibát a manželstvo v cirkvi

Celibát (z lat. caelebs = neženatý/nevydatá, slobodný/slobodná) znamená sexuálnu zdržanlivosť, zrieknutie sa akéhokoľvek druhu sexuálnej aktivity. V rímskokatolíckej cirkvi k tomuto zaväzuje najskôr druhý lateránsky koncil (1139) všetkých držiteľov vyšších svätení (diakon, kňaz, biskup). Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC) hovorí: "Všetci ordinovaní služobníci latinskej Cirkvi, s výnimkou stálych diakonov, sa normálne vyberajú spomedzi veriacich mužov, ktorí žijú v celibáte a ktorí ho chcú zachovať ´pre nebeské´ kráľovstvo" (Mt 19,12). Sú pozvaní, aby sa zasvätili Pánovi a nerozdelení sa starali o Pánove veci. Bezženstvo je znakom nového života, do ktorého služieb sa služobník Cirkvi zasväcuje. V Písme Svätom nájdeme viacero príkladov spôsobu života v celibáte.

Je potrebné si uvedomiť jednu dôležitú a zásadnú vec týkajúcu sa kňazského povolania. Kňaz, bez rozdielu na Cirkev, je ten, kto zvestuje slovo Božie a prisluhuje sviatosti ustanovené samotným Ježišom Kristom. On je ten, ktorému je zverený ľud. Hovorovo povedané, že je mu zverené stádo oviec, o ktoré sa musí starať a venovať sa im. Nedbalosť o stádo môže byť rizikové a nebezpečné, pretože je pravdepodobné, že o ne príde. Ako pastier dáva pozor a má dohľad na ovce, tak aj kňaz by mal byť tým, ktorý sa o svoj ľud dokonale stará a vedie ich správnou cestou. Cestou, ktorá vedie do Božieho Kráľovstva a nie do záhuby a zahynutia.

Pokiaľ kňaz žijúci v stave manželskom má manželku, ktorá vykonáva inú prácu, je tak obmedzený, pretože sa jej musí venovať a teda aj pomáhať jej ako svojej manželke a aj svojim deťom, pokiaľ ich má. Aj Symbolické knihy ECAV pojednávajú o telesnej zdržanlivosti, teda o celibáte a manželstve kňazov. XXIII článok Augsburského vyznania hovorí: "Ľudia všetkých vrstiev všade na svete sa už dávno veľmi sťažovali na veľkú nemravnosť a divý život tých kňazov, ktorí nemohli dodržať cudnosť. S týmito ohavnými hriechmi to už dostúpilo do vrcholu. V snahe vyhnúť sa tomuto hnusnému a veľkému pohoršeniu, smilstvu a inej nemravnosti, niektorí naši kňazi sa oženili. Zdôvodňujú to tým, že ich k tomuto kroku pohla a doviedla veľká tieseň svedomia. Veď Sväté Písmo jednoznačne svedčí, že manželstvo je od Boha ustanovené, aby sa tak vyhlo smilstvu, ako hovorí Pavel v 1. liste Korintským 7,2: Lepšie je žiť v manželstve, ako horieť vášňou." Práve preto nie je správne žiť v celibáte podmienkou, ako je to v rímskokatolíckej cirkvi. Cirkevné dejiny hovoria o rôznych prípadoch, kde sa celibát nedodržiaval a pošpinilo sa meno celej Cirkvi. Veď aj apoštol Peter, ktorého rímska Cirkev pokladá za prvého pápeža a Kristovho nástupcu, bol ženatý a tak isto aj prví pápeži. Celibát bol v Cirkvi zavedený pápežom Gregorom VIII v 9. Tak isto je celibát podmienkou aj pre tých, ktorí vstupujú do kláštora a do rehoľného spôsobu života a v Cirkvi dajú sľuby, medzi ktorými je aj sľub čistoty.

Krst a viera v bežnom živote

V knihe Kazateľ sa uvádza: "Ak dáš sľub pred Bohom, nemeškaj splniť ho, lebo On nemá záľubu v bláznoch: čo sľúbiš, to aj splň! Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť, a nesplniť" (Kaz 5, 3-4). Naozaj sa vhodne žiť s čistým svedomím a tak, ako je to dané. Najvhodnejším spôsobom a úmyslom je žiť tak, ako je to človeku zhora dané a nejsť proti prúdu žiadostiam. Výhodou je teda to, že kňaz je bez obmedzenia na kohokoľvek zo svojej rodiny dostupný k svojim ovečkám v zbore.

Niektoré mamičky si neuvedomú načo vlastne ten krst slúži.... to nieje len hľadať vyhovorky.... niesme zosobašení, môj je neveriaci.....môj je rozvedení... atď. ale treba si uvedomiť či verím alebo neverím a snažiť sa podľa toho podľa možnosti aj žiť. Ďať krstiť dieťa len preto, že čo ak sa niečo stane..... a teda,ak som dobre počúvala,ospravedlňoval sa za Cirkev a zverstvá,ktoré páchala /aj synovraždy.../ ale to je jednoja verím v učenie Ježiša-písala som, bezvýhradne 😉Cirkev- to je už iná kapitola, ju tvoria ľudia-a bohužiaľ, aj túžiaci po mocipozri-ja poznám xy ľudí aj z rodiny, čo sú neveriaci-a môžu nám byť v mnohom príkladom. ako trpezlivo a spokorou mesú svoj kríž....atď.ja som nejak vnútorne už dlhšie presvedčená, že v nebi bude najmenej katolíkov 😉svoje deti chcem vychovávať vo viere v Bohaale určite sa nebudem tváriť,že som "nechápavá", keď dospejú a prídu na to,že v Cirkvi nie je všetko kóšer. že mnohokrát vodu kážu a víno pijú.proste-aj kňazi a predstavení sú len ľudia,majú svoje chyby /občas do očí bijúce/,ale do kostola nechodíme pre nich,ale za Ježišom. Jemu dôverujem. ale jsou to JEN lide...a vetsina z nich vyuziva "plast" k zahaleni svych hrichu a vydavanim se za prostrednika mezi nebem a zemi..za zprostredkovatele Bozich slov...mam spatne zkusenosti s temito "zahalenymi" lidmi..Uprednostnuji "nahe" lidi s viditelnou dusi.. 😉macamac teraz neviem... ty si za to aby sa deti krstili alebo nie?nikoho nikto nenuti, aby bol v cikrvi... ked s nou nesuhlasi.. len potom naco ten krst pre deti?

KEd krstil Jan krstitel tak tiež krstil dospelých ludi ktorí sa sami dobrovolne rozhodli prijať ježiša.A neverim tomu že by JEžiš robil rozdiely medzi dieťaťom nepokrsteným a pokrsteným, ak by nedajbože povolal k sebe skôr. dedičný hriech je pre mňa najnepochopiteľnejšia vec na celej cirkvi. Jeden dobrý boh nemôže odmietnuť prijať dieťatko, ktoré nemalo poliatu hlavu, pretože vraj kedy strááášne dávno si nejaká žena a nejaký muž vzali nejaké zakázané jablko...A inak súhlasím s tým, že krstiť by mali svoje deti ľudia, ktorí svoju vieru žijú a budú v nej vychovávať svoje deti. A keby krstili takí, tak by samozrejme mali aj všetky sviatosti a neboli by vôbec takéto diskusie a už vôbec nie príspevky, že "je..úť farárovi krucifixom"... Na čo chce taká osoba krstiť dieťa???Ja som svoju dcéru pokrstiť odmietla a mali sme pre to doma strašné hádky, mladý krstiť chcel, ale ja nevidím dôvod, ja ju do kostola v živote nevezmem a on tiež nie, nemodlíme sa ráno, večer, pred jedlom,nikdy, nebudem podstupovať cirkevný obrad len preto, že "SA TO TAK ROBÍ".. Sama som ešte vôbec nedozrela k tomu aby som pochopila čo je tym myslene.... Ale jedno viem isto Boh je laska preto sa ho netreba bať ale milovať. Čo by to bolo za milujuceho otca, ktorý by si nechal vziať svoje milujuce dieťa, ktore sa dajme tomu ešte ani nenarodilo. KEdže človek dostava dušu už pri splodení, tyka sa ho večný život. Ak by dedičny hriech mali už ludia od začiatku bytia znamenalo by to že potratene detičky nebudu spasene, čo je podla mna uplna somarina. KEdže to dieťa nestihlo spraviť ešte nič zle, teda vôbec nič, neverim že milujuci otec by ho nechal zatratiť len preto že nebolo pokrstene...

Tieto veci nad ktorými som sa v minulosti ani nerozmyšlala pretože jednoducho o nich pochybovať nemožem mi velmi prekažaju a nedokažem sa uprimne snimi stotožnovať a učiť tomu aj moje deti. URčite nieje , teda nemam dôvod bez rozmyslu veriť tomu čo povie. Nesudim ju, len vravim že cirkev tvoria ludia ktorí su všelijakí, dobrí aj zlí.

Takto, ja netvrdím,že sme všetci bezchybnísme hriešnia áno-ja možno trošku cirkev oddeľujem od Bohaa nie preto,že vidím,že sa v nej dejú veci,ktoré s vierou a učením Krista mnohokrát nemajú nič spoločné,ale preto,že cirkev nie je ochotná si u seba upratať, niesť za svoje činy zodpovednosť....len tutlať,zahmlievať,klamať,......vrcholom je pre mňa navrhovanie potratov milenkám kňazov 😔 je toho veľa, vie sa o tom...a cirkevní predstavitelia? pošlú kňaza do inej farnosti-a basta. žiadne radikálne riešenie, výluka z pastorácie, nič....nepostihnuteľní....nechce sa k tomu nik postaviť zodpovedne a upratať tak,ako sa má.....nesúdim, ale vidím. a žijem v pravde. neospravedlňujem- ale čakám za také činy pokánie a nie tvárenie sa,že také niečo tu nie je.a prečo ma to trápi? no preto,lebo toto správanie je v rozpore s tým, čo cirkev hlása!a preto sa mnohokrát pri týchto škandáloch zabúda aj na to dobré,čo cirkev robí.bohužiaľ, je to tak. nebudem slepo a hlucho nasledovať niekoho, kto zo svojich ovečiek robí hlúpych baranov.opakujem-keby ma to vytáčalo v iných rozmeroch,tak do kostola nechodím. ale ja chodím-lebo tam chodím za Ježišom. lebo to je dom Boží. a preto cirkev nejak neriešim.každý má právo spadnúť /padať/ ...vždy sa dá vstať.oprášiť kolená, ošetriť rany.

tags: #cistota #vo #vztahu #evanjelicka #cirkev