Čo chce od nás Boh?

Človek túži milovať a byť milovaným. Skúsenosť ľudskej lásky nás veľmi často mení a spôsobuje, že sme lepší, citlivejší a zodpovednejší. Túžba po láske sa netýka len našich najbližších, ale predovšetkým Pána Boha.

Boh si zamiloval človeka od počiatku jeho existencie, stvoril ho na svoj obraz a podobu. Túžil, aby sa človek tešil Jeho blízkosti. Napriek neposlušnosti človeka, Boh ho naďalej miluje, lebo je verný svojej odvekej láske.

Stvoriteľ túži, aby človek slobodne odpovedal na Jeho lásku. Tento príkaz voči Bohu vyjadruje prvé prikázanie Dekalógu, ktoré sa začína slovami: „Ja som Pán, tvoj Boh”.

Každý, kto vydáva svojím životom svedectvo o Bohu, má prijímať Jeho slová, úplne mu dôverovať a veriť. Prvé prikázanie vyžaduje od nás posilnenie a ochranu našej viery a zavrhnutie všetkého, čo je s ňou v protiklade.

Páchame hriech proti viere skrze dobrovoľné pochybovanie vtedy, keď ignorujeme to, čo Boh zjavil a čo nám Cirkev odporúča veriť. Vzďaľujeme sa od Boha skrze nedobrovoľné pochybovania. Je to vtedy, keď sme pochybujúci vo viere a žijeme v takých pochybnostiach. Hriech je nevera, lebo je ignorovaním zjavenej pravdy alebo jej dobrovoľným neprijatím.

Človek, keď odpovedá na Božiu lásku, mal by si byť vedomý, že vlastnými silami nedokáže na Ňu naplno odpovedať. Má mať nádej, že Boh ho urobí schopným odovzdať mu Lásku.

Často môžeme hovoriť o nesprávnom chápaní nádeje. Hriech proti nádeji páchame vtedy, keď prepadávame zúfalstvu, keď neočakávame od Boha spásu a pomoc, aby sme ju dosiahli. Takýmto spôsobom môžeme negovať dobrotu a spravodlivosť Stvoriteľa, ktorý je vždy verný svojim prisľúbeniam.

Hriech môžeme páchať tiež prílišnou dôverou, keď zdôrazňujeme svoje schopnosti, keď dúfame, že sa môžeme spasiť bez Božej pomoci alebo sa spoliehame na odpustenie bez obrátenia a zásluh.

Viera v lásku nás vyzýva k úprimnej a hlbokej láske voči Bohu. Proti láske môžeme hrešiť ľahostajnosťou, (keď zanedbávame alebo zavrhujeme Božiu lásku), nevďačnosťou, (keď zavrhujeme Božiu lásku a neodovzdávame ju), chladom (keď sme ľahostajní v láske k Bohu) duchovnou lenivosťou, zavrhnutím radosti, ktorá pochádza od Boha a nechuťou k Božiemu dobru.

Nenávisť voči Bohu sa rodí z pýchy. Protiví sa Božej láske, protirečí jeho dobrote, snaží sa zlorečiť ako Tomu, kto odsudzuje hriech a určuje trest.

Zapamätajme si: Prvým prikázaním dekalógu je Božia láska nadovšetko. Boh túži, aby človek v slobode odpovedal na Jeho lásku. Ježiš prijíma za člena svojej rodiny každého, kto plní Božiu vôľu.

Zdá sa to také jednoduché. Ale čo je Božia vôľa? Koľkokrát sme chceli úprimne konať podľa jeho vôle, ale z neba sa neozval žiaden hlas a nezachytili sme ani žiadnu vnútornú inšpiráciu. Možno by sme boli z nej udivení a povedali by sme si, že je to pre nás príliš ťažké alebo práve teraz chceme robiť niečo iné.

Avšak človek sa nevie vyhnúť situácii, keď stojí pred Bohom a pýta sa: ako mám teraz konať, ak chcem plniť Božiu vôľu? Boh od nás nechce nič iné, iba to, čo je dobré, čo je pre nás dobré. Ak žijem podľa jeho vôle, nerobím to pre jeho, ale pre svoje dobro.

Už sa nemusíme pýtať abstraktne na nejasnú Božiu vôľu, ale môžeme sa pýtať veľmi jednoducho a konkrétne: čo je v tejto situácii pre mňa dobré? Samozrejme, to, čo je pre nás naozaj dobré, nie je vždy totožné s tým, čo práve teraz chceme. Nesmieme si to zamieňať s plnením všetkých našich prianí, predstáv či akýchkoľvek túžob. Ak má Boh pre nás dobré zámery, potom ho nezaujíma krátkodobé šťastie, povrchné uspokojenie alebo dokonca pohodlná bezstarostnosť. Chce nám dať neporovnateľne viac.

Biblia vyjadruje Božiu vôľu skrze zákon a evanjelium. Cez zákon nám hovorí, čo od nás Pán Boh očakáva a žiada; cez evanjelium, čo nám Pán Boh dáva. Zhrnutie (suma) zákona znie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej sily. Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého.“ (Marek 12, 30 - 31)

Pán Boh chce naše dobro. Dobre - podľa Božej vôle, môžeme žiť - len ak vieme, čo je správne a čo nie. Pán Boh dal pri stvorení človeku do srdca svoje základné normy - „prirodzený zákon“. Upozorňuje nás naň svedomie. No ľudské srdce a svedomie sú nespoľahlivé (Jeremiáš 17, 9). Vzdorovaním Bohu, presadzovaním svojich egocentrických zámerov, ľahko dôjde k „otupeniu“ svedomia.

Preto Pán Boh svoj zákon napísal na kamenné tabule (trvácny materiál) - čo svedčí, že sú trvalo platné. Boží zákon je zhrnutý v Desiatich Božích prikázaniach (2. Mojžišova 20. kap.; 5. Mojžišova 5. kap.), ktoré Boh dal na vrchu Sínaj svojmu ľudu prostredníctvom Mojžiša.

Bez Božieho zákona je svet sťa džungľa, kde si každý robí, čo sa mu zachce. Božie prikázania sú „dopravné značky“, bez ktorých hrozí úplný chaos a kolaps! Prikázania nezačínajú požiadavkami, ale pripomenutím toho, čo Pán Boh vykonal: Ja som Hospodin tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej krajiny z domu otroctva - preto:

1. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa
2. Nebudeš brať meno Božie nadarmo
3. Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť
4. Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi
5. Nezabiješ
6. Nescudzoložíš
7. Nepokradneš
8. Nevypovieš krivé svedectvo voči svojmu blížnemu
9. Nepožiadaš dom svojho blížneho
10. Nepožiadaš ani jeho manželku, ani nič čo je jeho

Prvé 3 Božie prikázania chránia náš vzťah k Pánu Bohu. Ďalších 7 chráni náš vzťah k blížnym.

NIŽŠIE SÚ (NEDOKONALÉ) POKUSY, AKO PRETLMOČIŤ OBSAH BOŽIEHO ZÁKONA DNEŠNOU REČOU:

Ja som tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov (pretože to je zrada a tá sa trestá)

1. Nesmieš si ma vytvárať moju podobu (pretože každé vytváranie si Božej podoby je tvorenie modly)
2. Nezneužiješ moje meno (na čarovaniu, veštenie, modloslužbu)
3. Budeš svätiť môj deň (aby si nezabudol na Boha, oslavoval Ho a radoval sa z Jeho lásky)
4. Cti svojich rodičov (sú v Božích službách, majú byť prvými svedkami dieťaťu o Bohu)
5. Nezabiješ (život nepatrí tebe, ale Bohu - On je jeho darcom)
6. Nebuď neverný manželke, manželovi (najlepšia ochrana proti AIDS aj proti opustenosti)
7. Nebudeš kradnúť (pretože s poctivosťou najďalej zájdeš, hoci pomaly)
8. Nebudeš druhému klamať (ohováranie je diabolská zbraň)
9. -10. Nebudeš sebecky dychtiť po ničom, čo má tvoj blížny (inak ťa závisť zničí) (Podľa Luďka Rejchrta)

DESET BOŽÍCH PŘIKÁZANÍ, DUŠI MOU PŘED PÁDEM CHRÁNÍ!(Z informačného týženníka r. k. farnosti Zábřeh)

1. Moudrý člověk nevymění, Stvořitele za stvoření
2. Jméno Boží v úctě mám, nadarmo je neříkám
3. Televize není oltář, Krista nenahradí polštář (vankúš), v den Páně nech práci být, jdi se raděj pomodlit.
4. Za rodiče vděčný jsem, díky nim jsem to co jsem. Děti nemám pro sebe, mám je přivést do nebe
5. Nesmím mečem skolit bratra, ani na něj hledět z patra (pyšne - zvrchu)
6. Proti ďáblu mocná zbraň, čistotu si v sobě chraň
7. Vše za sousedovým plotem, neznárodním ani okem
8. Obhajuj vždy druhych čest, nemluv o nich špatnou zvěst
9. -10. Bojuj proti pokušení, nechtěj to, co tvoje není.

Konfirmandi z istého zboru dostali úlohu „preložiť“ Desatoro Božích prikázaní tak, aby nepoužili zápor „NE-“. Keďže pracovali viacerí, pri jednotlivých prikázaniach je uvedených viacero možností.

(Voľne podľa ET-KJ 21/2000)

1. a) Budeš mať jedného Boha b) Budeš sa hlásiť len ku mne c) Ja som Tvoj jediný Boh d) Za Boha budeš mať iba mňa
2. a) Božie meno ti bude sväté b) Moje meno používaj len vážne c) Hovor bez používania Božieho mena d) Moje meno budeš používať iba vo vhodných príležitostiach
3. Siedmy deň budeš mať v úcte
4. a) Budeš poslúchať svojho otca a matku b) Cti si svojich rodičov a staraj sa o nich c) Budeš verný, svojich rodičov budeš mať v úcte
5. a) Budeš milovať svojich bratov a sestry b) Budeš priať ľuďom život, ktorý som im dal c) Budeš mať v úcte život (aj zvierací)
6. a) Budeš sa milovať iba v manželstve b) Budeš milovať len tú, ktorú si si vyvolil c) Budeš verný
7. a) Nechaj veci svojho blížneho len jemu b) Cudzie veci necháš na pokoji c) Budeš užívať len svoje veci
8. a) Budeš hovoriť o druhých tak, aby si ich nezranil b) Hovor pravdu, aj keď ti ide o život c) Budeš hovoriť iba pravdu alebo budeš mlčať d) Budeš hovoriť o svojich blížnych iba pravdu
9. -10. a) Uspokojíš sa so svojím majetkom, ktorý som ti dal b) Nechaj blížnemu veci, ktoré sa ti páčia a váž si tie, čo máš c) Tvoj majetok je tvoj a ich je ich d) Nechaj cudzie veci na pokoji aj keď sa ti páčia

Takto „preložil“ Desatoro farár spomenutých konfirmandov: Ja, Hospodin, ťa vyslobodzujem: od falošných istôt, od hlúpych rečí, od každodennej driny, od osamelosti v starobe, od strachu a nenávisti, od zrady a poníženia, od chudoby a nespravodlivosti, od ohovárania a zhubnej žiarlivosti.

Tri úlohy zákona:

1. Chrániť nás (zábradlie), aby sme neublížili seba ani blížnym.
2. Odhaľovať nás (zrkadlo), aby sme videli svoje hriechy.
3. Viesť nás k Spasiteľovi - Ježišovi (smerovník), lebo v našom srdci je mnoho zla, ale u Ježiša je odpustenie.

Boží zákon kladie vysoké požiadavky, ktoré nedokážeme naplniť. Tým potvrdzuje, že sme hriešni ľudia - nemôžeme sa Bohu zapáčiť skutkami (to by sme museli všetko plniť na 100%), ale len tým, že vierou prijmeme, že Ježiš za nás obetoval svoj život. Spasení nie sme tým, že zachovávame prikázania zákona, ale z milosti. Nie tým, čo robíme pre Boha, ale tým, čo Pán urobil pre nás. Isteže, máme žiť Bohu na slávu, no z vďačnosti - nie z vedomia, že spásu si musíme „odslúžiť“. Spása nám je v Kristovi darovaná zadarmo, bez zásluh a „skutkov zákona“.

Boh je stvoriteľ a stačí mu jediné slovo, aby vzkriesil alebo zahubil. Je všemohúci, všadeprítomný, všetko vie a na dlani drží svet viditeľný i ten neviditeľný. Preto je zarážajúce čo i len pomyslieť, že ktosi ako On, potrebuje človeka. A predsa to tak je.

Boh nerobí nič bezcieľne. Nie je nič také, čo by určil bez toho, aby tomu vopred dal aj zámer. Bezcieľnosť je v skutočnosti niečo, čo Boha rozcíti a spôsobí mu smútok. Vidno to aj z obdobia, počas ktorého chodil Ježiš po zemi.

Cieľ sa môže chápať dvojako. Je to individuálny plán, ktorý má osobitne pripravený pre každého človeka zvlášť. A potom je tu niečo, čo chce všeobecne a to bez rozdielu.

Najviac Boha zaujíma viera. Bez nej nie je možné páčiť sa Mu. Pre nedostatok viery sa nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti nemohol a nemôže uskutočniť zázrak. Nedostatok viery spôsobuje beznádej, sklamanie z Boha a zatvrdzuje človeka tak, že nie je schopný vidieť nič dobré, hoci by mu to ležalo priamo pred nohami. Viera je to, čo Boh hľadá a čo vyžaduje.

Boh chce, aby Mu človek bol ochotný dať to najlepšie zo seba. Boh chce lásku, chce prvotinu srdca a myšlienky. Nie však preto, aby sa stal otrokárom a vzal slobodu a akúkoľvek radosť.

Boh chce, aby vo svete vládla vzájomná úcta a aby sa jeden druhého všímalo. Chce, aby sa človek modlil nielen za seba a najbližšie okolie, ale aby si uvedomoval aj trápenie niekoho iného.

Ak si ako mnohí kresťania, chceš, aby sa tvoj život Bohu páčil. Zároveň - ak máme byť úprimní - žiť vo viere nie je jednoduché. Zdá sa, že je tu priveľa pravidiel a že Boh je na náš život až príliš náročný.

Keď som bola ateistka, neriešila som hriech či pocity viny. Ale keď som sa stala veriacou… och! Zrazu som si uvedomila, že robím veci, ktoré nie sú dobré, a nerobím veci, ktoré by som mala - napr. milovať ostatných, čítať si Bibliu, modliť sa, hovoriť iným o svojej viere atď. Pri každom verši, ktorý som v Písme objavila, som si v podstate mohla povedať: „Áno, musím sa o to viac snažiť.“ Cítila som obrovský pocit zodpovednosti uspokojiť Boha tým, ako žijem.

Moje zameranie na výkon a na to, aby som sa Bohu páčila, ma čoskoro začali oberať o radosť z toho, že mu patrím. Až som si niekedy povzdychla: „Bolo oveľa jednoduchšie byť ateistkou.“

Božie zákony vyžadujú dokonalosť. Ak by naše spasenie záviselo od našej schopnosti dodržiavať ich, museli by sme byť dokonalí, aby sme sa dostali do neba. Našťastie ma ale Boh cez Písmo postupne naučil jeden dôležitý princíp: on vie, že ja ani ty nie sme dokonalí. Nikdy si nemyslel, že jedného dňa dokážeš splniť jeho štandard svätosti. Ak by si to dokázal, Ježiš by nemusel prísť na Zem, aby za teba zomrel. Lenže on prišiel.

Boh vie o priepasti medzi jeho dokonalosťou a našou hriešnosťou. Niektorí sa ju pokúšajú preklenúť tým, že znižujú Božie nároky: „Boh to tak úplne nemyslel…“ Iní sa zas snažia zvýšiť svoj výkon: „Budem sa viac snažiť…“

Ak si uveril v Ježiša a nasleduješ ho ako svojho Pána, Boh ťa ospravedlnil a odpustil ti, si pre neho vzácny a drží ťa vo svojich starostlivých rukách. Celý mu patríš a miluje ťa bezpodmienečne, aj keď občas zlyháš.

Bohu nič nemusíš dokazovať. Písmo pred týmto postojom varuje, pretože by si ľahko prišiel o radosť z blízkeho vzťahu s Kristom. Čo hovorí Boh o tvojom vzťahu s ním a o tom, ako teda žiť kresťanský život bez falošných očakávaní, že si musíš u Boha niečo odpracovať?

Boh nepostavil svoj vzťah s tebou na požiadavkách, ktoré si musel splniť, aby si mohol prísť k Bohu. Všimni si, že takmer všetko zabezpečil on:

• Boh si ťa vyvolil ešte pred stvorením sveta - nie vďaka tvojim skutkom, ale na základe svojho rozhodnutia a milosti.
• Boh kvôli tebe prišiel na Zem, aby si mal večný život.
• Boh sa ponúkol, že vstúpi do tvojho života.
• Ty si sa rozhodol prijať ho.

Boh vstúpil do tvojho života, vykúpil ťa z moci zla a odpustil ti. Kresťanom si sa nestal vďaka svojej snahe, ale preto, lebo si s vierou nasledoval Božie vedenie. Myslíš, že teraz, keď už patríš Bohu, sa pravidlá zmenili? Má pre teba Boh dlhý zoznam očakávaní, ktoré musíš napĺňať? Nie.

Božie pravidlá ti jednoducho odhaľujú, že si hriešny a neschopný dodržať ich. Čím viac sa budeš snažiť, tým budeš mať väčší pocit zlyhania. Budeš plný výčitiek a Boh sa ti bude zdať vzdialený. Podobnú frustráciu zažíval aj apoštol Pavol. Čím viac sa snažil žiť podľa zákona, tým viac hrešil.

Čiže keď ťa bude chytať zúfalstvo zo svojej neschopnosti dodržiavať Božie prikázania, jednoducho popros o pomoc Ježiša, ktorý v tebe žije. Napr. ak Boh hovorí, aby si miloval svojich nepriateľov, nemá tým na mysli, aby si s nadšením vykročil a ukázal mu, aký si plný lásky. Boh chce, aby si sa v tom spoliehal na neho. Povedz mu: „Bože, pomôž mi vidieť tohto človeka tak, ako ho vidíš ty. Vlož do môjho srdca lásku, aby som mohol toho človeka milovať tak, ako ho miluješ ty. Sám ho nedokážem milovať, preto ma cez Ducha Svätého napĺňaj láskou.“

Je obrovský rozdiel v tom, či sa nezávisle snažíš robiť niečo pre Boha, alebo si od neho závislý a spoliehaš sa na to, že on bude žiť a pôsobiť cez teba. Boh chce, aby si sa tešil zo svojho vzťahu s ním a chce, aby si mu dôveroval a spoliehal sa na neho.

Ak nasleduješ Ježiša a jeho Duch Svätý žije v tebe, Boh vložil svoje zákony priamo do tvojho srdca. Pôsobením Ducha získavaš stále väčšiu túžbu robiť to, čo sa Bohu páči. Ako budeš ďalej rásť vo svojom vzťahu s ním, bude ti dávať stále väčšiu túžbu a schopnosť žiť vo viere - životom, ktorý sa Bohu páči.

Pokiaľ žiješ na tejto zemi, budeš hrešiť. Nikdy nebudeš dokonalý. Vieš to veľmi dobre a vie to aj Boh. Keď si uvedomíš, že si urobil niečo zlé, vyznaj to a pros ho o odpustenie. Spoznávaj Boha viac a viac cez vyučovanie, modlitby, čítanie Biblie a spoločenstvo s inými kresťanmi. Tvoja viera by nemala stáť na tvojej snahe, ale na Božej schopnosti konať v tvojom živote.

Ježiš chce, aby si zažíval jeho lásku a mal si radosť z toho, že mu patríš. A samozrejme chce, aby si žil podľa jeho prikázaní. Ale spoliehaj sa pritom na neho, nie na seba. Keď najbližšie natrafíš v Písme na nejaký príkaz, povedz Bohu: „Pane, chcem, aby ťa môj život tešil. Prosím ťa, aby si mi prostredníctvom svojho Ducha dal schopnosť poslúchať ťa v tejto veci, lebo z vlastných síl to nedokážem. Uč ma žiť vo viere, že ty mi vo všetkom pomôžeš.“ Ver, že Boh odpovie na tvoju modlitbu. Oslobodil ťa od požiadaviek zákona a pozýva ťa, aby si našiel odpočinok v úplnom spoliehaní sa na neho.

Modlitbu často realizujeme ako svoj monológ. Prosíme, možno aj ďakujeme, pridáme k tomu Otče náš a „Amen“. Lenže modlitba má byť rozhovor. Aj Boh nám niečo hovorí. Počujeme ho? Vieme ho vôbec počúvať? Pozrime sa na možnosti, ako sa to dá.

Počúvať Boha má byť samozrejmé pre každého. Ježiš je náš Dobrý pastier, máme ísť za jeho hlasom, lebo je to to najlepšie, čo na tejto zemi môžeme mať. Jeho slovo, radu, povzbudenie, vôbec hocičo, čo nám chce povedať. Rozlíšiť jeho hlas uprostred uponáhľaného života, stresu či nesústredenej modlitby je ťažké.

Niekto môže mať aj obdobie sucha, ako by bol Boh úplne ticho. Osobnú modlitbu začínam vstupovaním do Božej prítomnosti. Chcem sa osobne stretnúť so svojím Bohom. Prečítam si aj pasáž z Božieho slova. Pýtam sa Pána, čo mi chce týmito slovami povedať a ako ich mám uskutočniť dnes v živote, za čo ďakovať, za čo odprosovať, za čo prosiť, za čo sa prihovárať, čo ma dnešný deň čaká, čo mu chcem odovzdať a podobne. Ale v prvom rade chce sestra Helena sedieť ako Mária pri jeho nohách a byť pri ňom a s ním. Načúvať mu alebo len tak nasávať.

„Chcem s Bohom prežiť kvalitnú hodinu - aj viac, keď sa dá - v jeho prítomnosti. Chcem upriamiť svoju myseľ, svoju pozornosť iba na neho a dať mu celé srdce. Keď sa toto podarí, že sa začnem ponárať v ňom, všetko sa mení. Ja som v ňom a on vo mne. To je jednota sŕdc. Boh vtedy vlieva zo svojho veľkého srdca do môjho malého srdca to, čo je v jeho srdci. Potom idem k svojim povinnostiam, stretávam množstvo príjemných i menej príjemných ľudí. Je dôležité niesť jeho prítomnosť do každodennosti či do školy k študentom, kde učím, a podobne. Toto premieňa v prvom rade mňa. A ak sa mením ja, mení sa aj moje okolie. Také zotrvávanie v jeho láske, hoci aj bez slov, je najhlbšou modlitbou. Ak sme uponáhľaní a máme plno aktivít, tie nám niekedy nedovolia sa takto zastaviť. Musím však priznať, že nie vždy sa mi to darí tak, ako by som chcela. Ježiš takto trávil celé noci v kontemplatívnej modlitbe s Otcom, keď počúval jeho hlas.

Na ďalší deň som túto osobu stretla opäť. Keď som s ním, Boh ma vedie, ak sa už práve ani nemodlím, a usmerňuje ma vnuknutiami. A to je neustále nenápadné kráčanie s ním. Boh chce s nami hovoriť, túži byť súčasťou aj tých najmenších detailov našich životov, nielen veľkých vecí. Poznávať Boha znamená zaujímať sa o to, čo si myslí, a pýtať sa na jeho názor.

Vtedy to Bohu ide odovzdať -a hoci by chcela ako dieťa poprosiť o zmenu Otca, tu zrazu počuje veľmi nežný, jemný hlas: „Daj mi všetko. Ja prijmem všetko. Odkiaľ má človek istotu, že počuje Boží hlas? Ak to robí dlhšie, už nepochybuje, ľahko to rozlíši. Jeho hlas je tichý, nežný, jemný. Niekedy, ak má človek pochybnosť, najprv nereaguje. Ale Boh sa ozve viackrát. Preto očakávajme, že ho budeme počuť.

„Boh ku mne hovorí tak, ako ho počúvam. V modlitbe, slove, cez ľudí, krásu stvorenia, náhodne usporiadané situácie, dokonalé načasovanie. Zvyčajne je to, čo Boh hovorí, sprevádzané pokojom, radosťou. Niekedy to tak nemusí byť. Pozýva nás do nových vecí, aj keď sa bojíme a máme pocit, že nás presahujú. Stáva sa, že niekedy nie sme schopní rozlíšiť svoj hlas od Božieho. Boží hlas je veľmi jemný. Ani prorok Eliáš nestretol Boha v silnom vetre, ani v búrke, ani v krupobití, ale v jemnom vánku.

Nikdy na sto percent nevieme, že či to, čo počujeme, je Boží hlas, ale občas vieme, že to je on. Často sa to prejaví neskôr: „Napríklad, keď sa naplní to, čo Boh povedal. Ak niekto vykročí vo viere, že to bol Boží hlas, ale naozaj nebol, tak sa to nenaplní, ale ak to bol Boží hlas, tak sa naplní. Aj v našom spoločenstve sme mali situáciu, za ktorú sme sa viacerí modlili, mysleli sme si, že nám Boh niečo konkrétne hovorí, a pomýlili sme sa. Ale Boh s tým nemá problém, má aj zmysel pre humor.

Boh k nám hovorí prostredníctvom nadprirodzeného zjavenia - a tým je Božie slovo. Biblia je pre nás odpoveďou na všetky otázky života. Kto chce počuť Boží hlas, musí čítať aj študovať Božie slovo. Z Písma by sme sa nemali len učiť, mali by sme ho počúvať. A to je rozdiel. Pokiaľ sa o Bohu z Biblie učíme, je to štúdium. Ale pokiaľ chceme Boha prostredníctvom Biblie počúvať, potrebujeme modlitbu spojenú s rozjímaním. Pomôcť môže napríklad čítanie nahlas. Pri nejakom verši či slove, ktoré nás zaujme, sa zastavme a skúsme si ho vychutnať.