Čo znamená svätá omša?

Svätá omša je pre kresťanov sprítomnením Ježišovej obety na kríži za naše hriechy, a to nekrvavým spôsobom. Preto je jej hodnota z duchovného pohľadu nevyčísliteľná a, samozrejme, ľudsky nezaplatiteľná. Svätú omšu si teda nemožno „kúpiť“.

Pri pokračovaní v katechézach o svätej omši si môžeme položiť otázku: čo je v podstate svätá omša? Svätá omša je pamiatkou Kristovho paschálneho tajomstva.

Na omšu nejdem predovšetkým preto, aby som niečo z nej mal, ale aby som priniesol obeť. Aj svätá omša, ktorú slávime má charakter obeti. Ľudia staroveku vedeli, že k Bohu sa nedá prísť bez obeti. Kedysi dávno sa dvere jedného staroegyptského chrámu otvorili len vtedy, keď sa na oltári pred bránou priniesla zápalná obeť.

Svätá omša je obeťou v dvojakom zmysle. Predovšetkým je to pamiatka a sprítomnenie Kristovej obeti, ktorá bola prinesená za nás všetkých. Eucharistia je pamiatka Kristovej Veľkej noci. Je sprítomnenie a sviatostné prinesenie jeho jedinej obety v liturgii Cirkvi.

Katolícka svätá omša je to, čo odlišuje katolíkov od všetkých ostatných náboženstiev. Skutočnosť, že účasť katolíkov na Svätej omši dramaticky klesá a len malá časť veriacich sa na nej zúčastňuje, je odrazom toho, že katolíci prestali rozumieť tomu, čo Svätá omša predstavuje a čo sa na nej odohráva a sprítomňuje.

Svätá omša je ustavičná obeta nového zákona, v ktorej sa Kristus Pán pod nekrvavým spôsobom obetuje tak, ako sa kedysi obetoval na kríži krvavým spôsobom. Ona je skutočným obnovovaním poslednej večere i skutočným obnovovaním obety božského Vykupiteľa na kríži. Svätá omša nie je teda nič iné ako vyplnenie toho božského príkazu, nič iné ako ustavičné opakovanie, obnovovanie a pokračovanie tej obety, ktorú Ježiš Kristus večer pred svojím trpkým umučením ustanovil a obetoval.

Na Slovensku je zvykom obetovať milodar za odslúženie sv. omše podľa úmyslu veriacich približne nie menej ako vo výške 5 €, čo odporúča aj Konferencia biskupov Slovenska.

Svätá omša je určite platná na úmysel, ktorý ste zapísali. Dôležité je, aby omšové milodary boli presne zapísané a aby bola každá svätá omša odslúžená. Kňazi v misijných krajinách slúžia sväté omše na úmysly darcov. Omšový milodar nie je zaplatením za svätú omšu, ale je to pomoc pre kňazov v misijných krajinách, ktorí nemajú iný príjem.

Charakteristika Svätej Omše

Veľmi by sa mýlil ten, kto by veril, že sv. omša je ako Zelený štvrtok a Veľký piatok obyčajnou pamiatkou na poslednú večeru a na obetu, ktorú Ježiš Kristus za nás na kríži priniesol: ona je nekonečne viac; je nielen pamätaním na to, čo predstavuje, ale v nej sa zas deje to, na čo upamätúva.

Vo všetkých eucharistických modlitbách nachádzame po slovách ustanovenia modlitbu, ktorá sa volá anamnéza, čo znamená pripomienka. Podľa Svätého písma nie je to len spomienka na minulé udalosti, ale v liturgickom slávení týchto udalostí sa ony stávajú istým spôsobom prítomnými a aktuálnymi. Židia podobne chápali svoju účasť na Slávení Veľkej noci. Hovorili, že každý, kto sa zúčastnil na slávení veľkej noci, tajomným spôsobom vyšiel z Egypta a prešiel cez červené more. V Novom zákone nachádzame ten istý význam. Keď Cirkev slávi Eucharistiu, koná pamiatku Kristovej Veľkej noci a tá sa stáva prítomnou.

Obeta, ktorú Kristus priniesol raz navždy na kríži, zostáva stále aktuálna: „Vždy, keď sa na oltári slávi obeta kríža, v ktorej bol obetovaný náš veľkonočný Baránok Kristus, uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia.“ Obetný charakter Eucharistie vysvitá už zo samých slov ustanovenia: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás” a „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás” (Lk 22,19-20).

Eucharistia je aj obeta Cirkvi. Cirkev, ktorá je Kristovým telom, má účasť na obete svojej Hlavy. S ním je aj ona celá obetovaná. Spája sa s jeho príhovorom u Otca za všetkých ľudí. Život veriacich, ich vzdávanie chvály, ich utrpenie, ich modlitba a ich práca sa spájajú s Kristovým životom, s jeho vzdávaním chvály, utrpením, modlitbou, prácou a s jeho dokonalou obetou, a tak nadobúdajú novú hodnotu. Kristova obeta prítomná na oltári dáva všetkým generáciám kresťanov možnosť spojiť sa s jeho obetou.

Celá Cirkev je spojená s Kristovou obetou a s jeho príhovorom. V katakombách sa Cirkev často znázorňuje ako žena pri modlitbe so široko rozopätými rukami v modlitebnom postoji. Pápež, ktorý je poverený Petrovou službou v Cirkvi, je spojený s každým slávením Eucharistie, kde sa spomína ako znak a služobník jednoty všeobecnej Cirkvi. Miestny biskup je vždy zodpovedný za Eucharistiu, a to aj vtedy, keď jej predsedá kňaz. Jeho meno sa v nej vyslovuje preto, aby sa naznačilo, že on je na čele partikulárnej cirkvi uprostred presbytéria a za asistencie diakonov.

S Kristovou obetou sa spájajú nielen tie údy, ktoré sú ešte tu na zemi, ale aj tie, čo sú už v nebeskej sláve. Cirkev totiž prináša eucharistickú obetu v spoločenstve s preblahoslavenou Pannou Máriou a so spomienkou na ňu i na všetkých svätých. Eucharistická obeta sa prináša aj za zosnulých veriacich, „za zosnulých v Kristovi ešte nie celkom očistených”, aby mohli vojsť do Kristovho svetla a pokoja.

Eucharistia je aj našou obetou chvály na vzdávanie vďaky za dielo stvorenia. Táto obeta chvály je možná jedine skrze Krista: on spája veriacich so svojou osobou, so svojou chválou a so svojím príhovorom za nás, takže sa obeta chvály Otcovi prináša skrze Krista a s ním, aby bola prijatá v ňom. Predsa v každej svätej omši prinášame Bohu plody zeme a práce ľudských rúk, ktoré sa po premenení stanú chlebom života a nápojom duchovným. V eucharistickej obete je celé stvorenie milované Bohom predložené Otcovi skrze Kristovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie.

Ak kresťania už od začiatku slávia Eucharistiu, a to v podobe, ktorá sa napriek veľkej rozdielnosti čias a liturgií v podstate nezmenila, je to preto, lebo vieme, že nás viaže Pánov príkaz, ktorý dal v predvečer svojho umučenia: „Toto robte na moju pamiatku” (1 Kor 11, 24-25). Tento Pánov príkaz plníme slávením pamiatky jeho obety. Toto veľké eucharistické tajomstvo sa stalo stredobodom, okolo ktorého krúžila celá zbožnosť sv. Františka: „Všetky tkaniva jeho bytia horeli láskou pre sviatosť Pánovho Tela, a nedokázal si sám vysvetliť, ako On mohol mať voči nám takú blahosklonnosť a lásku. Pokladal za znamenie chladného pohŕdania, keby nebol prítomný aspoň jednej svätej omše za deň, keď k tomu mal možnosť. Často prijímal s takou oddanosťou, že i druhých k oddanosti strhával.

Svätá omša je pre kresťanov sprítomnením Ježišovej obety na kríži za naše hriechy, a to nekrvavým spôsobom. Preto je jej hodnota z duchovného pohľadu nevyčísliteľná a, samozrejme, ľudsky nezaplatiteľná. Svätú omšu si teda nemožno „kúpiť“.

Kódex kánonického práva (KKN) hovorí o milodare venovanom na slávenie omše o. i. toto: „Veriaci, ktorí obetujú milodar, aby sa na ich úmysel slúžila omša, prispievajú k dobru Cirkvi a jeho venovaním majú účasť na jej starostlivosti o podporu služobníkov a diel.“ (Kán. 946)

Ďakujeme Vám za Vašu dôveru, s ktorou sa nás obraciate s prosbou o sprostredkovanie slúženia sv. omší. Sme Vám zaviazaní vďakou a modlitbou i za Vaše obety, utrpenie a milodary, ktorými pomáhate nám šíriť misijné dielo.

Obeta svätej omše je iniciatíva Ježiša Krista. Naše úmysly majú smerovať ku Kristovi. Kristus nekoná v živote človeka magickým spôsobom: „Vykonám obrad a dosiahnem cieľ“. Pozýva človeka do vzťahu, v ktorom on ukazuje cestu.

Kristus týmito slovami vyjadruje svoju túžbu ostať s ľuďmi do konca čias, a preto pozýva a usmerňuje svojich učeníkov, aby mu, povedané slovami sv. Pavla, „na pamiatku“ opakovali to, čo urobil on. Kristus tak Cirkvi zanecháva viditeľnú obetu, ktorou sa sprítomňuje krvavá obeta kríža. Rozdiel nie je v podstate, ale v spôsobe: Ježiš na kríži skutočne trpel a vylial svoju krv. Pri svätej omši je už však obeta „nová“ - nekrvavá, pretože Ježiš vstal z mŕtvych, smrť nad ním viac nepanuje (porov. Rim 6, 9).

Pápež Pius XII. v svojej encyklike Mediator Dei (1947) zdôrazňuje Božiu iniciatívu, ktorá sa aktualizuje vo svätej omši - je to Kristus sám, ktorý obetuje a je zároveň jedinou, dokonalou obetou. Prosbu o odslúženie svätej omše sprevádzame konkrétnym úmyslom. Najčastejšie máme na mysli konkrétnych ľudí - živých alebo zosnulých a ich dobro. Časné a večné. V zmysle už napísaného správny a vhodný spôsob úmyslov svätých omší je usmerniť úmysel na Krista - aby pritiahol, respektíve priviedol konkrétnu osobu k sebe, aby bola vykúpená.

Boh chce spasiť všetkých a spása prichádza jedine skrze dokonalú obetu Ježiša Krista - najvyššieho a večného kňaza. No aj v tých, ktorí neveria v Krista, vo všetkých ľuďoch dobrej vôle, pôsobí neviditeľným spôsobom milosť. Kristus totiž zomrel za všetkých a konečné povolanie je len jedno, čiže Božie, máme veriť, že Duch Svätý dáva všetkým možnosť, aby sa spôsobom známym Bohu stali účastnými na jeho veľkonočnom tajomstve. V tomto duchu usmerňuje kňazov a veriacich Kódex kánonického práva (kánon 901): „Kňaz má právo obetovať omšu za kohokoľvek, tak za živých, ako aj za zomrelých.“ Život prináša rôzne momenty, preto je vždy na mieste pastoračná múdrosť a rozlišovanie. Je správne upovedomiť kňaza, ak ide o odslúženie svätej omše za člena iného náboženstva či denominácie.

Pri svätej omši sa teda zviditeľňuje Kristova smrť na kríži. Deje sa to takto: už aj samotné spôsoby chleba a vína viditeľne naznačujú, že Kristus ako človek bol znivočený (sv. Tomáš Akvinský). Lebo Kristovo telo a krv sú v nich rovnako oddelené, ako boli oddelené na kríži, kde mu z premnohých rán na tele vytekala krv. Oddelené spôsoby znázorňujú Kristovu smrť - zabitie veľkonočného Baránka. Aj príprava chleba a vína alegoricky naznačuje Kristovo utrpenie a smrť. Veď chlieb sa pripravuje zo pšeničných zŕn, ktoré sa usušia na slnku, vymlátia z klasov, pomelú, vymiešajú sa do cesta a napokon upečú na ohni. Víno sa zasa pripravuje z vylisovaného hrozna. Toto mletie obilia a upečenie pšeničných zŕn nám živo pripomína Kristove telesné bolesti. Lisovanie hrozna zasa Kristovu preliatu krv.

Svätá omša však nie je len akési symbolické vyobrazenie Kristovej smrti na kríži. Podobne, ako keď nám nejaký obraz alebo kríž znázorňuje Kristovo utrpenie a smrť na kríži. Vo svätej omši sa práveže táto smrť reálne a nanovo uskutočňuje. Veď Ježiš je pri svätej omši reálne prítomný pod oboma spôsobmi. Symbolicky povedané: ako keby sme mali navlas presnú kópiu dokumentu, ktorý navyše overili štátne úrady. Len by nešlo o iný dokument, ale o ten istý - tak aj nekrvavá obeta nášho Spasiteľa sa nelíši od tej krvavej, naopak, je s ňou identická. Svätá omša je teda tou istou obetou, akú Ježiš priniesol na kríži.

Ak má byť kresťanské náboženstvo najdokonalejším zo všetkých náboženstiev, malo by mať aj najsilnejšiu formu adorácie, poklony. Znamená to, že by malo mať obetu. V opačnom prípade by sa nevyrovnalo ani len ostatným náboženstvám. Ak by v Katolíckej cirkvi neexistovala žiadna obeta, nemohli by sa naplniť viaceré predobrazy a proroctvá Starého zákona.

Typy Svätých Omší

Pre ľahšiu orientáciu a kvôli možnosti, aby si každý veriaci mohol slobodne vybrať oblasť podpory diel v Cirkvi v zmysle citovaných predpisov KKN, používame rôzne označenia pre sv. omše (nazývame ich typy), ktorých odslúženie sprostredkávame:

• Individuálne: sú to omše slúžene na určený úmysel. Úmysel svätej omší môže byť zadaný za žive a za zomrelé osoby.
• Gregoriánske: je to 30 sv. omší slúžených za sebou bez prerušenia za jednu zosnulú osobu.
• Na spôsob gregoriánskych: je to 30 sv. omší slúžených každý deň bez prerušenia za žive osoby.
• Večne: sú to spoločné sväté omše. Na základe privilégia udeleného Svätou stolicou slúžia pallotíni každý deň tri sväté omše za všetkých živých i zosnulých dobrodincov a priaznivcov Spoločnosti.
• Májové: sú to spoločné sväté omše. Počas celého mesiaca máj slúžia pallotíni osemnásť sv. omší každý deň na všetky zadané úmysly.
• Novembrové: patria do spoločných sv. omší. Počas celého mesiaca november slúžia pallotíni každý deň dvadsať štyri sv. omší za všetkých zosnulých nahlásených v danom roku.
• Kibeho: sú to spoločne sv. omše. V každú poslednú sobotu v mesiaci slúžia pallotíni, v mariánskom pútnickom meste Kibeho (Rwanda) svätú omšu na všetky úmysly zaslane s týmto označením: prosby a poďakovania k Panne Márii Matke Slova z Kibeho.
• Pallotínske: patria do spoločných sv. omší. Sv. omša k úcte sv. Vincenta Pallottiho slúži sa len 22. januára.

Gregoriánske Sväté Omše

Gregoriánske sv. omše sú slúžené za zosnulých. Ide o 30 sv. omší slúžených na úmysel jednej zosnulej osoby v období tridsiatich po sebe nasledujúcich dní (každý deň jedna sv. omša). Historicky sa spájajú s menom pápeža Gregora I.

Nie sú to v pravom slova zmysle gregoriánske sväté omše, tie sú slúžené podľa tradície na úmysel jedného zosnulého. Tridsať svätých omší za živých sa slúži len na spôsob gregoriánskych svätých omší, teda 30 sv. omší slúžených za sebou bez prerušenia.

Odslúženie týchto omší zverujeme našim spolubratom, ktorí pôsobia predovšetkým v misijných krajinách. Väčšina kňazov pôsobiacich na misiách nemá plat a práve vďaka milodaru, ktorý ste obetovali na odslúženie svätých omší, máte možnosť podporiť misionárov, či domorodých kňazov a uľahčiť im ich pôsobenie často nie v práve najjednoduchších podmienkach. Minimálny odporúčaný milodar na gregoriánske sväté omše je 180 eur.

Individuálne Sväté Omše

Individuálna sv. omša je slúžená na konkrétny úmysel. Môžete nechať odslúžiť svätú omšu v misijných krajinách na váš úmysel. Na 1 úmysel môže byť odslúžených aj viac individuálnych sv. omší.

Ďalšie Druhy Svätých Omší

Okrem individuálnych sv. omší a gregoriánskych sv. omší môžete zaslať Vaše úmysly na nasledujúce sv. omše. Všetky tieto sv. omše majú charakter spoločných sv. omší, tzn. že sú slúžené za všetky zaslané úmysly spoločne:

• Sv. omše slúžené v Kibeho - tieto sv. omše sú slúžené každú poslednú sobotu v mesiaci vo Svätyni Matky Božej v Kibeho v Rwande, na mieste kde sa zjavila Panna Mária, na všetky úmysly, ktoré nám boli zaslané.
• Májové sv. omše na oslavu Kráľovnej apoštolov - každý deň v mesiaci máj v Provincii Krista Kráľa je odslúžených 18 sv. omší. Tieto omše sú slúžené na úmysel našich dobrodincov a na Vami zaslané úmysly.
• Novembrové sv. omše za zosnulých - v mesiaci november slúžia pallotíni každý deň 24 sv. omší za zosnulých dobrodincov a všetkých Vám blízkych zosnulých, ktorých mená nám zašlete.
• Pallotínske sv. omše - každý rok 22. januára, na slávnosť sv. Vincenta Pallottiho, zakladateľa Spoločnosti katolíckeho apoštolátu, slúžia pallotíni 60 sv. omší na úmysel dobrodincov a Vami zaslané úmysly.
• Večné sv. omše - Dielo kňazských povolaní - to sú sväté omše, nazývané aj večnými sv. omšami, slúžené v Spoločnosti katolíckeho apoštolátu, podľa privilégia udeleného Svätou Stolicou, pokiaľ toto spoločenstvo kňazov a bratov bude existovať vo svete. Znamená to, že každý zapísaný do Diela je zahrnutý pallotínskou modlitbou a vďačnosťou počas celého svojho života a aj po smrti.

Informácie o Slúžení Svätých Omší

O slúžení sv. omší gregoriánskych, individuálnych a večných Vás budeme písomne informovať. Individuálne sv. omše sú obvykle slúžené v nasledujúcom mesiaci po prijatí Vášho milodaru. Gregoriánske sv. omše sú obvykle slúžené v 3. mesiaci po prijatí Vášho milodaru. Sv. omše na konkrétny deň neslúžime. Vieme Vám však potvrdiť mesiac, v ktorom bude sv. omša odslúžená.

Všetky sv. omše sú slúžené v misijných krajinách tzn. mimo územia Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu nie je možné sa na sv. omšiach zúčastniť.

Príklady Úmyslov

Poďakovania: za všetky obdržane milosti a dary...

Tabuľka: Typy svätých omší a ich charakteristika

tags: #co #znamena #svata #omsa