Múzeum Červený Kláštor sa nachádza v srdci Pienin na severovýchode Slovenska v blízkosti obce Červený Kláštor. Obec Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec a potoka Lipník a je centrom cestovného ruchu v Zamagurí. História obce je zviazaná s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil Kakaš Berzevici.
Názov obce je odvodený od červených strešných škridiel na streche kláštora sv. Jána, ako navrhol prvý prior. V rokoch 1329 až 1563 bol sídlom kartuziánov a v rokoch 1704 až 1782 ho obývali kamaldulskí mnísi.
Založenie a obdobie kartuziánov
Kláštor založil magister Kokoš Berzeviczy v roku 1330 darovaním obce Lechnice aj s pozemkami rádu Kartuziánov, na ktorých sa kláštor začal stavať. Počas svojej histórie zažíval kláštor hospodársky rozmach aj plienenia, keďže sa nachádzal na strategickom uhorsko-poľskom pohraničí.
Kartuziáni boli asketický rád a zameriavali sa na základné hospodárstvo a prepis kníh. Do komplexu kláštora pridali hospodárske budovy, mlyn, hospic a nemocnicu. V roku 1543 bol vyplienený kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežným rytierom Matejom Bašom. Mnísi sa presťahovali na čas do Červeného Kláštora, lenže ten vyplienili vojaci z hradu Dunajec (Nedeca) v roku 1545. Následkom toho mnísi opustili aj tento priestor. Rád oficiálne zanikol v 16. storočí. V roku 1563 bol kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený.
Obdobie Kamaldulov a kultúrne dedičstvo
V 18. storočí kláštor patril rádu Kamaldulov, ktorý areál obhospodaroval až do 18. storočia. Kamalduli získali kláštor od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Prestavali ho v barokovom štýle a premenovali ho na Kláštor pustovníkov hory Troch korún. Okrem hospodárskych činností založili okolitú záhradu, ktorá je dnes kláštorným parkom a zasadili sa o obnovu sklárskeho remesla v Lesnici, Richvalde a Reľove. Vtedy vzniklo v kláštore významné literárno - prekladateľské a jazykovedné centrum. Rád oficiálne zanikol dekrétom Jozefa II. v 18.
Kláštor sa zapísal do slovenských kultúrnych dejín prekladom Biblie Romualda Hadbavého a Cypriánovým herbárom, ktorého autorom bol známy „lietajúci mních“ Cyprián. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, ktorý je považovaný za spoluautora prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750, s presnou gramatickou a pravopisnou normou. Významným bol aj Slovník latinsko-slovenský. V roku 1754 v Červenom Kláštore bola založená lekáreň, ktorá bola známa aj za hranicami Spiša, najmä za správcovstva frátra Cypriána v rokoch 1756 až 1775.
Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke sa narodil 28.7.1724 v Polkovciach v nemeckou Sliezsku (dnes v Poľsku). Bol všestranne vzdelaný, študoval vo Wroclawi, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, mechanikou a kozmológiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 a žil tu až do svojej smrti v roku 1775. Cyprián liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel naprávať zlomeniny, púšťať žilou.
Legenda o Cypriánovi hovorí o tom, že Cypriána lákal vesmír. Závidel orlovi ako sa vznáša do výšin. Zostrojil lietajúci stroj, na ktorom sa z Troch korún vzniesol poháňaný láskou ku švárnej pastierke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne plesa Morské oko, kde ho bleskom zrazil na zem.
🏰 Cyprián z Červeného kláštora – lietajúci mních alebo vedec? 🌿✈️
Cypriánov herbár
Herbár nájdete aj v súčasnej muzeálnej expozícii - je napísaný v 4 jazykoch (gréčtine, latinčine, nemčine, poľštine) a obsahuje 272 zdokumentovaných rastlín na 97 stranách. Nikdy však nebol knižne vydaný.
Cyprián pestoval liečivé rastliny, zostavil rozsiahly herbár (cervenyklastor.sk), v roku 1766. Obsahuje 283 exemplárov, pri každom je názov latinský, nemecký, grécky, poľský a slovenský. Kniha je viazaná v tmavej koži a začína sa dvoma stranami textu - úvahami a názormi Cypriána na vtedajšiu lekársku vedu. Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke, na 97 stranách uvádza až 272 rastlín, mnohé z našich hôr, ale spomína aj tie zo vzdialenejších končín.
Súčasnosť
Kláštor prešiel kompletnou rekonštrukciou v 20. storočí a patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky v správe Pamiatkového úradu SR. Najvýznamnejšou budovou je gotický kostol sv. Antona s nástennými maľbami zo 16. storočia. Z bytového komplexu pre mníchov sa zachovalo 10 pustovni z ktorého 3 sú kompletne zrekonštruované. Vstupný park bol v roku 1972 vyhlásený za chránený areál Pieninské lipy a chráni 19 vzácnych líp. Najbližšie platené parkovisko sa nachádza len pár minút od Kláštorského múzea.
Od 1. januára 2008 spravuje Národnú kultúrnu pamiatku Kartuziánsky kláštor nezisková organizácia CYPRIAN. Nezisková organizácia CYPRIAN, n.o. poskytujúca služby vo všeobecnom záujme bola založená v roku 2007; bola zaregistrovaná Okresným úradom v Prešove 19. decembra 2007 pod č. OVVS-217/2007-NO podľa § 11 ods. 1 zákona SNR č. 213/1997 Zb. Nezisková organizácia CYPRIAN sa zameriava na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o prevádzku a chod Národnej kultúrnej pamiatky Kartuziánsky kláštor. Zabezpečuje chod múzea, predajne múzea, Pubu pod Lipami a ubytovacích služieb.
V obci sú kúpele Smerdžonka, zamerané na kožné choroby a choroby pohybového aparátu a neurologických chorôb. Na začiatku obce sa nachádza rybník s rozlohou 3 ha. Most (lávka) cez rieku, umožňujúci prechod pre peších a cyklistov do poľskej časti Pienin, bol otvorený 12. augusta 2006.
V Červenom Kláštore konečne prišla jar, takže sme mohli začať s plánovanou úpravou a rozšírením bylinkových záhrad v ruinách mníšskych domov.
Zámer oživiť Cypriánovu manufaktúru/lekáreň nadväzuje na odkaz jedného z najvýznamnejších kláštorných bratov - mnícha Cypriána. Táto projektová aktivita zahŕňa pestovanie a zber, ale najmä spracovanie liečivých bylín a ich využitie na výrobu čajov, mydiel, mastí a tinktúr, ale aj cukroviniek, možno podľa zachovaných receptúr mnícha Cypriána. Postup bude prebiehať nielen v kláštore (pestovanie liečivých rastlín a ich spracovanie), ale bude spojený aj s obyvateľmi regiónov Zamagurie a Pieniny. Priestory nad pivovarom budú obnovené pre Cypriánovu manufaktúru. Návštevníci si budú môcť zakúpiť výrobky z liečivých bylín v súčasnej Cypriánovej lekárni, ktorá je súčasťou predajne múzea. V ruinách mníšskych domov budú vysadené nové bylinkové záhrady a existujúce budú upravené. Budú nainštalované nové informačné panely, ktoré budú sprostredkovávať zaujímavé fakty o záhradných bylinkách. Kreatívne dielne navyše poskytujú priestor pre návštevníkov, aby si sami vyrobili bylinkový čaj alebo mydlo so zmesou bylinných vôní.
Mních Cyprián bol známy ako všeobecne vzdelaný cestovateľ, ľudový liečiteľ, zberateľ alebo dokonca inžinier, ktorý vynikal v medicíne, farmácii, alchýmii a botanike. Vďaka všetkým týmto jeho darom ho v Červenom Kláštore vyhľadávali ľudia zo široka ďaleka.