Ares, v rímskej mytológii známy ako Mars, bol bohom vojny, vraždenia a jedným z dôležitých božstiev starovekého Grécka a Ríma. Jeho charakteristika a atribúty sa vyvíjali v priebehu času, pričom zohrával významnú úlohu v náboženských a kultúrnych praktikách.
Pôvod a vývoj rímskeho náboženstva
Rímske náboženstvo sa v priebehu vývoja Ríma (resp. Rímskej ríše) menilo a prispôsobovalo potrebám ľudí. Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami. Sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a bohmi sa stali kňazi (pontifikovia - slovo pontifex doslova znamená „staviteľ mosta“ = pons + facere) a kňažky (napr. vestálky - kňažky bohyne Vesty).
Rímski bohovia sú rôzneho pôvodu - latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí). Medzi najvýznamnejších bohov patril:
- Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) - najvyšší boh, boh neba, hromu a blesku.
- Mars (gen. Martis, gr. Ares) - boh vojny a praotec Rimanov.
- Quirinus - boh vojny, zbožštený prvý kráľ Romulus.
Ares v gréckej a rímskej kultúre
Ares (v Ríme Mars), pôvodne latinský boh jari, sa neskôr zmenil na boha vojny a praotca Rimanov. Bol synom Héry a Dia. V Ríme mu hovorili Mars.
Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá.
Gréci pre modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života.
Áres - Boh vojny - Grécka mytológia v komiksoch - Pozri si U v histórii
Praindoeurópsky panteón
Ak chceme získať predstavu, v aké božstvá verili ľudia stredoeurópskych kultúr v dobe bronzovej (či koncom doby medenej), nestačí vychádzať z jedinej vetvy indoeurópskej náboženskej tradície. Potrebujeme porovnať čo najviac takýchto vetiev a hľadať sugestívne, charakteristické spoločné vlastnosti božstiev a s nimi spojených mýtov, naznačujúce historickú súvislosť. Týmto spôsobom vlastne zrekonštruujeme pôvodný, praindoeurópsky panteón, a zároveň získame predstavu, ktoré božstvá mali tendenciu v indoeurópskych vetvách pretrvávať.
Ak pre porovnateľných bohov nájdeme vo viacerých vetvách tradície príbuzné mená, metódami historickej jazykovedy dokážeme zrekonštruovať meno praindoeurópskeho božstva, z ktorého vznikli. Spoľahlivo sa to podarilo iba v hŕstke prípadov.
V skutku, porovnávacia religionistika odhalila pestrú históriu božstiev - vznik a zánik, zmeny mien, príchody z cudzích panteónov, dokonca spájanie božstiev, keď jedno prebralo funkcie iného, ktoré upadlo do zabudnutia. Podľa niektorých archeológov sa v európskom praveku až do začiatku doby bronzovej uctievali prírodné sily. Z porovnávacej religionistiky však vyplýva, že indoeurópske božstvá mali ľudskú podobu už od najskorších čias.
Z porovnávacej religionistiky tiež vyplýva, že medzi praindoeurópske božstvá možno bezpečne zaradiť boha nebies (Djeus) a jeho partnerku bohyňu Zeme (Degom), slnečnú bohyňu (Sehul), bohyňu úsvitu (Heusos) a v neskoršom období, najneskôr od doby bronzovej, dvoch synov boha nebies. Praindoeurópania ďalej uctievali boha, ktorý chránil cesty a stáda (Péhuson), boha metalurgie, boha vojny, ktorý bol zároveň ochrancom polí a bohov búrky, vetra, vody a ohňa. Žial, niektorým praindoeurópskym božstvám nevieme zrekonštruovať meno. V prípade boha metalurgie nepoznáme ani takmer žiadne jeho atribúty. Síce sa v indoeurópskych mytológiách vyskytuje bežne (keltský Goibniu, grécky Héfaistos...), jednotlivé božstvá nevykazujú výraznejšie podobnosti. Jedinou spoločnou črtou v latinskej, gréckej a germánskej tradícii je trpasličí vzrast a/alebo chromosť.
O čosi lepšia situácia je v prípade boha vojny. Mená a vlastnosti väčšiny vzájomne nesúvisia (indický Indra, grécki bohovia Ares a Enyalios atď.), vo viacerých tradíciách však bohov vojny spája kuriózna vlastnosť - boli zároveň ochrancovia polí, ako rímsky Mars, keltský „Mars“ Teutates, slovanský Svetovít. Títo bohovia sú taktiež asociovaní s úspešnou žatvou a ochranou pred pohromami a môžu predstavovať relikty spoločnej praindoeurópskej tradície.
| Boh | Funkcia | Charakteristika |
|---|---|---|
| Djeus | Boh nebies | Vševedúci, otec |
| Degom | Bohyňa Zeme | Partnerka Djeusa, matka |
| Sehul | Slnečná bohyňa | Vševidiaca, svedok prísah |
| Heusos | Bohyňa úsvitu | Neochotná opustiť posteľ ráno |
Ďalšie grécke božstvá
- Afrodita: grécka bohyňa lásky, Rimania ju nazývali Venušou. Bola to najkrajšia z gréckych bohýň.
- Apolón: Bol boh svetla a slnka, lekárstva, umenia, múz, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec.
- Artemis: Bola bohyňou lovu, mesiaca, zvierat a rastlín. Jej zasvätený chrám je jedným zo siedmich divov sveta.
- Aténa: Bola ochrankyňa miest a bohyňa vied, múdrosti, spravodlivosti a práva.
- Dioné: bola Diova sestra. Bola bohyňou úrody, plodnosti, zeme a roľníctva.
- Dionýzos: Bol antický boh úrody a vína, ktorému báje pripisujú objavenie vínnej révy.
- Eós: alebo Auróra milovala všetko mladé a svieže.
- Erato: Múza, ktorá ochraňuje ľúbostnú poéziu, jej atribútom je gitara.
- Euterpe: Múza, ktorá ochraňuje hudbu a lyriku. Jej atribútom je flauta.
- Hádes: bol rovnako vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón. Jeho ríša bola hrozná.
- Hefaistos: boh ohňa a kováčstva. Mýty ho zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha.
- Hélios: Grécky boh Slnka. Podľa legiend je žiarivý boh so zlatými vlasmi a korunou z jasných lúčov.
- Héra: Bola manželkou Zeusa a zároveň jeho staršou sestrou.
- Hermes: Bol nielen poslom bohov, ale sprevádzal mŕtvych do podsvetia, ujímal sa obchodníkov, rečníkov, pútnikov a dokonca držal ochrannú ruku nad zlodejmi a podvodníkmi.
- Hestia: bola panenskou bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou rodín, chránila obce a štáty.
- Harmónia: bohyňa pôvabu a pomocníčka bohyne Atény.
- Kalliope: Múza, ktorá ochraňuje epos. Jej atribútom je kniha a svitok.
- Kleió, lat. Clio: Múza, ktorá ochraňuje dejepis a filozofiu.
- Melpomené: Múza, ochraňujúca spev a tragédiu.
- Hypnos: boh sna a spánku.
- Polymnia: Múza vážneho spevu, sprevádzaná hudbou.
- Poseidón: Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy.
- Thalia: múza komédie.
- Terpsichoré: múza tanca.
- Zeus: Bol vládcom všetkých bohov. Vládol bleskom, hromom a búrkam.
