Deti do šiestich rokov nadväzujú vzťah s Bohom úplne jednoducho a prirodzene a majú veľkú kapacitu na duchovné veci. Je veľmi dobré začať s vovádzaním do modlitby a do duchovného života s deťmi do šiestich rokov.
Lenka Bene, riaditeľka združenia, ktoré zastrešuje Katechézy Dobrého pastiera na Slovensku, v rozhovore pre Postoj vysvetlila:
„Dieťa dobrú správu o milujúcom Bohu pojme a nepovie si, že ja toľkokrát robím zle svojim súrodencom a toľko im závidím a nepočúvam mamu, mňa ten Dobrý pastier nemôže mať rád.“
V rozhovore radí, ako môže vyzerať modlitba s najmenšími deťmi, a pripomína, že rodina by nemala žiť dva životy, náboženský a svetský. My ako rodičia potrebujeme začať žiť jeden život, ktorý je popretkávaný Božou prítomnosťou, a tak sa dá dieťa veľmi spontánne privádzať do modlitby. Katechézy Dobrého pastiera sú katechetickou metódou, ktorej cieľom je pomôcť deťom budovať si osobný vzťah s Bohom. Deti vo veku tri až dvanásť rokov sú postupne vovádzané do Biblie a liturgie pomocou princípov montessori pedagogiky.
Náboženský potenciál malých detí
Pri Katechézach Dobrého pastiera sa pracuje s tým, že malé dieťa do šiestich rokov má veľký náboženský potenciál. Vyplýva to už zo zistení Marie Montessoriovej. Hoci niekoľkomesačné dieťa neučíme štvornožkovať, určité vnútorné hnutie ho k tomu pohýna. Podobne príde senzitívne obdobie na jazyk, keď začne hovoriť materinským jazykom, či na poriadok, keď je citlivé na to, aby veci boli na svojich miestach.
Jedno z týchto senzitívnych období je aj obdobie na duchovno, ktoré prichádza okolo tretieho roku. Maria Montessori pozorovala, že aj v rodinách, kde sa nerozvíjal duchovný život, nechodilo sa do kostola a nežili sa rituály súvisiace s náboženstvom, keď sa päť- či šesťročné deti pýtali, ako vznikol svet, boli nespokojné s odpoveďou, až kým im nepovedali, že niektorí ľudia veria tomu, že ho stvoril Boh.
Vo svojich knihách opisuje prípady, keď takéto deti začali vyskakovať a radostne vykrikovať: „Ja som vedel, že to bol Boh, že to bol niekto veľký.“
Maria Montessori však vzhľadom na svoj život medzi dvoma svetovými vojnami a vzhľadom na to, že fašizmus bol veľmi proti jej pedagogike, nerozvíjala výchovu k náboženstvu, aj keď položila jej základy. Začali pracovať s deťmi a všimli si, že dieťa do šiestich rokov veľmi ľahko nadväzuje vzťah s Bohom, má veľkú kapacitu a túžbu po duchovne. Počas dvadsiatich rokov práce pozorovali, aké hlboké uspokojenie deti zažívajú, ak im poskytneme z náboženskej oblasti tie najhlbšie pravdy viery primeraným spôsobom, ako im to dá presne to, čo hľadali, a naplní ich to hlbokou radosťou.
Ide pritom o inú radosť ako tá, keď idú do herného centra alebo majú narodeninovú oslavu. Je to radosť, ktorá sa nekončí nepokojom a únavou, dieťa sa, naopak, normalizuje, zostáva v radosti a spokojnosti, ktorá preniká celú jeho bytosť.
Inklinovanie dieťaťa k duchovnému svetu vyplýva z toho, že dieťa do šiestich rokov najviac túži po láske a po tom, aby bolo bezpodmienečne milované. Dokonalú bezpodmienečnú lásku vie dať iba Boh. A keď dieťa tohto Boha stretne, zakúsi zážitok pokojného vzťahu, ktorý je preň veľmi ľahký a prirodzený, naplní mu to jeho vnútornú potrebu a ukazuje sa, že to v ňom zostáva celý život. A tak aj Montessori, aj Cavalletti hovoria, že kresťanstvo je najlepšou odpoveďou na tento hlad po láske, po duchovne, keďže prináša posolstvo, že Boh miluje každého človeka, že jeho plánom je každého spasiť, priviesť do plnosti života s ním.
Ukazuje sa preto, že je veľmi dobré začať s vovádzaním do duchovného života a do modlitby s deťmi vo veku do šiestich rokov.
Vzťah s Bohom sa vtedy buduje ľahko a prirodzene, pretože dieťa do šiestich rokov má tzv. absorbujúcu myseľ. To znamená, že nerozmýšľa analyticky, nevyhodnocuje, nevynáša morálne súdy ako my, ktorí posudzujeme správanie seba aj druhých.
Cavalletti v jednej knihe hovorí, že deti do šiestich rokov ani nepotrebujú v modlitbe prosiť, lebo ony vedia, že isté dobrá sú im dané len preto, že sú.
Božie rady ohľadom rodičovstva: Tu je 5 biblických kľúčov pre výchovu detí
Ako môže rodič pomôcť dieťaťu nadviazať vzťah s Bohom?
V rámci Katechéz Dobrého pastiera sú vypracované metodiky, aký náboženský obsah ponúkať už trojročným deťom. Je veľmi dôležité, že hovoríme o rodičoch, lebo Átrium Dobrého pastiera aj katechéti sú pekným a dôležitým doplnkom toho, čo je však primárne úlohou rodiny. Aj podľa Kódexu kánonického práva je povinnosťou rodičov sprevádzať dieťa životom viery už od útleho detstva a bez rodičov by to nešlo.
My ako rodičia môžeme mať v prvom rade rešpekt voči svojmu dieťaťu. Je to plnohodnotná ľudská bytosť, aj keď je oveľa menšia a bez nás by neprežila. Potrebujeme vidieť celú dôstojnosť dieťaťa tak, ako ju vidí Boh. To je to, čo hovorí Ježiš v evanjeliách: „Buďte ako deti“ alebo „Nechajte deti prichádzať ku mne“. To neznamená, že máme byť infantilní, ale že máme v dieťati vidieť to, čo v ňom vidí Boh - celú jeho dôstojnosť.
Pre nás rodičov je niekedy ťažké zbavovať sa očakávaní, aké má naše dieťa byť. Znamená to však vidieť dieťa tak, ako ho vidí Boh, teda milovať ho také, aké je, najviac ako dokážeme, vyžarovať naň lásku, ktorú my sami čerpáme z osobného vzťahu s Bohom. Ak my sami chceme zažívať, že sme Bohom milovaní a prijatí, tak aj naše dieťa, aj vtedy, keď nespĺňa naše očakávania, potrebuje zažívať, že je milované a prijaté. Samozrejme, vychovávame ho, dávame mu slobodu, ale aj primerané hranice, ktoré sú konzistentné a ktoré ho neponižujú. Učíme ho tak žiť samo so sebou a byť neskôr zodpovedným za svoje rozhodnutia, čo je vlastne sloboda voliť si dobro.
Každý z nás je človek a má svoje slabosti, ale ako hovorí Maria Montessori: „Každý deň je nový deň,“ a to znamená, že hoci včera nebola moja komunikácia s dieťaťom rešpektujúca, dnes mám znovu šancu napraviť to.
Ďalej Montessori hovorí, že by sme si mali spytovať svedomie hlavne od dvoch hriechov, a to je hnev a pýcha. Hnev na to, že dieťa nie je také, ako by sme chceli, a nerobí to, čo by sme chceli, čo v náboženskej oblasti znamená zbaviť sa svojich predstáv, ako by sa napríklad dieťa malo modliť alebo prežívať svätú omšu. Hovoríme o tom, že občas máme tendenciu očakávať, že naše dieťa bude plne sústredené celých 60 minút, že sa ani nepohne a podobne. A pýcha na to, že my sme tí, ktorí z neho vychovali to, čím je, že to je naša zásluha.
Dieťa potrebuje od nás dostať určitý modlitebný jazyk, ale to neznamená, že mu dáme rovno na začiatku formuly. Takto dieťa veľmi spontánne privedieme do modlitby. Napríklad sme vonku, kde nádherne zapadá slnko, a my môžeme povedať, aké je to krásne, že je to dar od Boha, a ďakovať mu za to. Keď povieme: „Ďakujeme ti, Pane, za tento nádherný západ slnka,“ to je už formula, ktorú mu dávame, ale veľmi prirodzená. Takáto modlitba je veľmi vhodná už pre najmenšie deti. Ukazuje im v aktuálnom momente, za čo ďakujeme, dáva im obraz, kto je ten Boh, že to je niekto veľký, kto stvoril niečo takéto krásne. V takýchto momentoch vzbudzujeme v dieťati údiv a prezentujeme láskavú Božiu tvár, že je to milujúci, darujúci Boh.
U malých detí je to základ, pretože dieťa je na to citlivé, najviac túži po láske. Učíme ho ďakovať za prírodu, za chrobáčika, ktorý dieťa tak fascinuje, za to, že môžeme ísť k starým rodičom. Dieťa si tak začína budovať vnútornú pohotovosť na modlitbu. Ako keď svätá Terézia Avilská hovorí, že modlitba je predovšetkým priateľský a dôverný rozhovor s tým, od ktorého vieme, že nás nekonečne miluje. A toto dieťa potrebuje najskôr v sebe zažiť a potom môže prísť formálna modlitba.
Už aj s malými deťmi sa dá zvykať na klasickú večernú rodinnú modlitbu. Je dôležité prispôsobiť ju tomu, aké máme doma vekové zloženie detí a čo je nám ako rodine blízke. Na začiatku je veľmi dobré voviesť deti do pomalého gesta prežehnania sa. Prezentovať im ho ako symbol toho, že Ježiš je s nami, objíma nás.
Je veľmi dobré, aby sme sa my ako rodičia naučili spontánne ďakovať. A to za úplne jednoduché veci, za to, čo sa nám v ten deň podarilo, aké dobrodenia sa nám udiali. Každý člen rodiny by mal mať pri modlitbe priestor, aby mohol poďakovať, ale netreba deti nútiť, že každý musí nahlas ďakovať. Modlitbou detí do šiestich rokov je často ticho. A keď sú ony sústredené a zahľadené do plameňa sviece, to ticho môže byť hlboké, až kontemplatívne. Máme byť ako rozsievač, ktorý rozsieva a nevidí, čo sa deje s tým semienkom.
Dôležité je, aby sme boli aj my rodičia v tichu, pokoji, aby neboli nablízku mobily, aby sme neodbiehali k sporáku či k práčke a aby sme mali citlivosť na rytmus dieťaťa. Keď sa deti mrvia, niekedy môže spoločná modlitba trvať „len“ tri minúty. Niekedy môže byť modlitbou to, že zaspievame vhodnú pieseň alebo môžeme prečítať úryvok zo žalmu.
Práca so Svätým písmom od raného detstva
Deti potrebujú vidieť, že k Biblii máme úctu, preto je dobré prejavovať to aj fyzicky.
Je veľmi dobré mať v rodine zariadený modlitebný kútik, čo nemusí byť nutne nejaká špeciálne vytvorená časť domu alebo bytu. V modlitebnom kútiku je dobré mať možno nejakú ikonu, ktorá nám je ako rodine blízka, obrus v liturgickej farbe, pričom to môže byť aj farebný papier, stužka, dá sa rôzne improvizovať, ale je to veľmi dobré, lebo takto nepriamo vovádzame dieťa aj do liturgického roka. Sväté písmo by malo byť dominantou modlitebného kútika.
V rámci katechéz odporúčame nedávať deťom a nečítať s nimi detské kreslené Biblie. Samozrejme, je to slobodné rozhodnutie každého rodiča, ale dieťa do šiestich rokov a aj potom sedem- či osemročné deti ešte nemajú intelektuálnu kapacitu na skutočné pochopenie Starého zákona. Starý zákon nečítame s deťmi doslovne, ale postupne ich podľa veku vovádzame do porozumenia medzi Starým a Novým zákonom cez to, ako Boh postupne odhaľuje vo Svätom písme dejiny spásy. Keď však dieťa číta z obrázkovej Biblie príbehy o Noemovi, Mojžišovi, Dávidovi, potom sa môže ľahko stať, že sa mu to zaradí do oblasti, kde má rozprávky.
Sväté písmo a dejiny spásy nie sú rozprávka. Sú to reálne dejiny. Boh si naozaj vybral izraelský národ. A všetky jednotlivé udalosti spolu tvoria „zlatú niť“ dejín spásy a postupne cez ne Boh zjavuje samého seba. Potom je veľmi náročné, keď deti prichádzajú do veku osem, deväť plus, aby si tieto udalosti vybrali z kategórie rozprávka a aby sa na ne nezačali pozerať pohľadom Božieho plánu.
Áno, dá sa to tak prenesene povedať, hoci pri histórii našej rodiny ide o naše veľmi osobné dejiny, no zároveň lebo každý jeden z nás ako jedinečná ľudská bytosť je súčasťou dejín spásy. Dejiny spásy sú aj naše dejiny, aj keď si to možno neuvedomujeme.
Časti Svätého písma, ktoré sú vhodné pre malé deti:
- Podobenstvá o Božom kráľovstve z evanjelií
- Príbehy o Ježišovi, Dobrom pastierovi
- Ježišove príbehy z detstva
- Príbehy o zmŕtvychvstaní na Veľkú noc
- Verše z oslavných žalmov:
- „Dobroreč, duša moja, Pánovi“
- „Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť“
- „Pán je môj pastier“ (minimálne prvé dva-tri verše)
- Verše z Otčenáša:
- „Príď tvoje kráľovstvo“
- „Buď vôľa tvoja“
- Príbeh o tom, ako anjel prišiel k Márii v adventnom období
Zároveň je to aj nepriama morálna formácia pre deti do šiestich rokov.
| Téma | Odporúčania |
|---|---|
| Modlitba | Spontánne modlitby, ďakovanie za jednoduché veci, večerná rodinná modlitba prispôsobená veku detí |
| Sväté písmo | Úcta k Biblii, modlitebný kútik, čítanie vybraných častí (podobenstvá, žalmy, príbehy z evanjelií) |
| Rodičovský prístup | Rešpekt, láska, prijatie, konzistentné hranice, zbavenie sa očakávaní, spytovanie svedomia (hnev, pýcha) |
Dieťa je bytosť, ktorú nám Boh požičal, aby sme absolvovali intenzívny kurz, ako niekoho milovať viac ako seba, ako zmeniť svoje najhoršie chyby, aby sme mu dali lepší príklad, aby sme sa naučili mať odvahu.
Byť matkou alebo otcom je najväčší akt odvahy, ktorý môžeme urobiť, pretože to znamená vystaviť sa inému druhu bolesti, bolesti z neistoty správneho konania a strachu zo straty niekoho tak milovaného.
Deti nie sú naše... Sú len pôžička. Najväčšia a najúžasnejšia pôžička, keďže deti sú naše, len dovtedy kým sa nevedia o seba postarať. Potom patria životu, osudu a vlastným rodinám. Bože, vždy žehnaj naše deti, pretože nás si nimi už požehnal ....