Svätý Páter Pio z Pietrelciny, vlastným menom Francesco Forgione, sa narodil 25. mája 1887 v malej talianskej dedinke Pietrelčina do rodiny roľníka Grazia a jeho manželky Giuseppy Forgione.
Už v detstve bolo jasné, že je výnimočným dieťaťom Božím. Bol veľmi zbožný a už ako chlapec sa chcel stať kňazom. Stal sa kapucínom - ako šestnásťročný si v roku 1902 obliekol kapucínsky habit a prijal meno Pio.
Život Pátra Pia poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi
Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi. 20. septembra 1918 páter Pio, kľačiac pred svojím veľkým krížom, dostal stigmy - rany ukrižovaného Krista. Tým sa stal prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi.
Lekár, ktorý skúmal tieto rany, mohol len skonštatovať, že rany nemajú prirodzený pôvod. Pred smrťou roku 1968 stigmy zmizli a nezostala po nich žiadna jazva. Koža bola úplne obnovená. Mnohí, ktorí sa s ním stretli, hovorili, že krv, vytekajúca zo stigiem, mala vôňu kvetov.
Okrem tejto nadprirodzenej skutočnosti mal páter Pio dar bilokácie a vedel aj čítať v ľudských srdciach. Prichádzalo za ním toľko ľudí, že často spovedával 10-12 hodín denne. Správne odhadol, čo penitenti potrebovali, a vždy našiel to správne slovo, aby priviedol ľudí bližšie k Bohu.
Kritika a obmedzenia
Ako muž, ktorý sa vždy usiloval zaujať voči cirkevným autoritám postoj „pevnej, stálej a neoblomnej“ poslušnosti, mal zaiste až príliš veľa problémov. Istý arcibiskup ho označil za „posadnutého diablom“ a obvinil ho z „nebezpečného podvodu“ a „kazenia mravov“. Katolícka cirkev zakázala čítať osem kníh, čo boli o ňom napísané. Počas jeho života Posvätné ofícium (predchodca dnešnej Kongregácie pre učenie viery) viedlo päťkrát proti nemu disciplinárne konanie a spisy o ňom malo uložené v dvadsiatich piatich zväzkoch.
Od roku 1924 do roku 1933 a nasledujúcich pätnásť rokov sa musel páter Pio podrobiť nespočetnému množstvu rôznych obmedzení. Avšak páter Pio nebol ubolená pochmúrna postava mučeníka. Nachádzal povzbudenie a silu v modlitbe, zvlášť v Eucharistii. Nestrácal zmysel pre humor a vtipné, aj ironické poznámky. Pre priateľov mal vždy naporúdzi nejakú vtipnú historku. Neraz sa mu vydaril nejeden žart.
Dom úľavy v utrpení
Tesne po hrôzach druhej svetovej vojny v roku 1947 začali práce na stavbe „Domu pre úľavu v utrpení“, ktorý bol slávnostne otvorený 5. mája 1956 za prítomnosti kardinála Giacoma Lercara. Súčasne začali vznikať ako duchovná podpora tejto nemocnice „modlitebné skupiny“, ktoré dnes existujú po celom svete.
Smrť a kanonizácia
23. septembra 1968 o 2:20 ráno otec Pio zomrel, z jeho tela zmizli Kristove rany. Veriaci i neveriaci boli presvedčení, že zomrel svätec.
Páter Pio mal 81 rokov, jeho telo bolo opotrebované mnohými chorobami a predovšetkým stigmami, ktoré často hojne krvácali. 20. septembra, na 50. výročie jeho stigiem, sa veriaci hrnuli do San Giovanni Rotondo, aby túto udalosť oslávili. Páter Pio bol však veľmi chorý a preto sa slávnosť presunula na 22. september. Páter Pio v ten deň celebroval svätú omšu, ale s veľkými ťažkosťami. V určitom bode bol zmätený a pomiešal si v knihe riadky. Na konci svätej omše sa ocitol v krátkom bezvedomí a museli ho preniesť do jeho izby.
Pápež Ján Pavol II. ho 2. mája 1999 prehlásil za blahoslaveného a 16. júna 2002 za svätého. Miesta, kde žil páter Pio, patria k významným cieľom pútnikov z celého sveta.
Ako však povedal Ján Pavol II., mocný vplyv si páter Pio nezískal vďaka jeho nadprirodzeným darom, ale vďaka svojej láske. Páter Pio bol „chlebom lámaným pre mužov a ženy túžiacich po odpustení Boha Otca“.
Chronológia života Pátra Pia
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 25. mája 1887 | Narodenie v Pietrelcine |
| 6. januára 1903 | Vstup do noviciátu kapucínov v Morcone |
| 10. augusta 1910 | Vysvätený za kňaza v Benevente |
| 20. septembra 1918 | Prijatie stigiem |
| 5. mája 1956 | Otvorenie Domu pre úľavu v utrpení |
| 23. septembra 1968 | Úmrtie v San Giovanni Rotondo |
| 2. mája 1999 | Blahorečenie pápežom Jánom Pavlom II. |
| 16. júna 2002 | Kanonizácia pápežom Jánom Pavlom II. |
Páter Pio žil s hrdinským zápalom kresťanskej čnosti a učenia evanjelia. Od mladosti bol obdarený mnohými charizmatickými darmi, ako sú napríklad bilokácia, čítanie myšlienok, mával rôzne predtuchy, bol jasnozrivý. Okrem toho mu bol daný dar uzdravenia, ale aj vízie nebeských a démonických bytostí, a samozrejme, stigmy. Páter Pio bol tvrdo kritizovaný najmä kvôli stigmám, „očierňovali“ ho mnohí ľudia vrátane cirkevníkov v rímskej kúrii. On však tieto reči znášal tak, ako by sme mali podobné útoky znášať všetci - s miernosťou.
Sláva a obľúbenosť Pátra Pia rástla aj po jeho smrti. Napísali sa o ňom stovky kníh, tisíce článkov, natočili sa filmy či dokumenty.
Jeho príkladná oddanosť tomuto svätcovi spustila lavínu obrátení. Pre katolícku vieru sa rozhodol aj jej syn Victor - bývalý pravoslávny kňaz, ktorý po konverzii inicioval stavbu malej nemocnice a prvého katolíckeho kostola na území Rumunska, ktorý nesie patrocínium pokorného kapucína.
Páter Pio bol veľkým spovedníkom, ktorý nás učí ísť cestou plodného prijatia sviatosti zmierenia, cestou obrátenia a pokánia v tom peknom zmysle slova. A tak by pre nás mala byť každá svätá spoveď novým začiatkom. Páter Pio je ten, čo vyzýva na obrátenie. Bol kňaz, ktorý nedával ‚zľavy‘ na kresťanský život.
Páter Pio nám tak môže slúžiť ako príklad toho, že svätosť nie je vzdialená, nedosiahnuteľná. Nech má človek akúkoľvek povahu, vždy sa môže rozhodnúť pre svätosť.
Modlitba k sv. Pátrovi Piovi: Prosíme ťa, nauč aj nás pokore srdca, aby sme boli započítaní medzi maličkých evanjelia, ktorým Otec prisľúbil vyjaviť tajomstvá svojho Kráľovstva. Obsiahni nám pohľad viery, schopný pohotovo rozpoznať v chudobných a v trpiacich tvár samotného Ježiša. Podopri nás v hodine boja a skúšky a ak padneme, daj, aby sme zakúsili radosť zo sviatosti zmierenia. Prenes na nás nežnú úctu k Márii, matke Ježiša a našej.
tags: #pater #pio #kapucinsky #klastor